PREŠOV. V meste na periférii sa nič nedialo, ale bolo tehotné kultúrou. Všetci boli všetko, všetko sa mohlo, škatuľky prestali platiť a...
Tlakový hrniec, ktorý vybuchol - také boli deväťdesiate roky v Prešove.
Divoká dekáda
Keď sa skončili deväťdesiate roky, hovoril som si, hm, fajn dekáda, ale mohla byť zaujímavejšia. Neskôr mi došlo, že sotva. Hlboko som sa mýlil.
Vtedy ešte neexistoval prívlastok „divoké“ deväťdesiate, ešte nám to nedošlo, čo sme to vlastne zažili.
Bola to totálne silná dekáda, divoká.

Tak ako teraz zisťujeme silu nultých rokov, od tých desiatych ešte chýba odstup a začali sme dvadsiate, tak vieme spätne oceniť silu deväťdesiatok.
Staré pravidlá platiť prestali, nové sa ešte len tvorili, možné bolo všetko.
Občas to bolo aj trochu drsné, zvlášť vnímané dnešnou optikou. Pubertálny a adolescentný vek ako v deväťdesiatych si dnes už ako rodič neviem predstaviť.
Skrátka, iná doba.
Dnes to znie neuveriteľne
Verejnoprávny rozhlas hrával Orlík (a ten počúval každý, len niekomu trvalo kratšie, inému dlhšie, kým sa zorientoval), undergroundové kapely ako Psí vojáci vypredávali Lucerny, obskúrni umelci typu Svatý Vincent predávali desaťtisíce hudobných nosičov.
A v malom meste bolo veľmi krásne vidieť, ako sa všetko hudobne premiešalo a vznikol základ, ktorý neskôr začal niesť svoje ovocie.

Husákových detí „v kritickom veku“ bolo ako maku.
Skoro každý síce aspoň na istý čas odišiel aj niekam do zahraničia, ale na rozdiel od iných menších mestečiek, kde tiež nič nebolo, mal Prešov v sebe určitý magnetizmus.
Výhodou malého mesta bolo, že každý s každým (tak som neskôr nazval jeden dokument o prešovskej hudobnej scéne) bol v nejakej interakcii, čo v čase, kedy vznikali nové subkultúry a tie sa zároveň navzájom miesili a splývali, dodalo celému dianiu špecifický ráz.

Depeche, metal, punk... A grunge
Pretočme kazetu času na chvíľku len o trochu späť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári