Jazykovedná príručka Náuka reči slovenskej oslávila vlani svoje 175. výročie. Jej autor, Ľudovít Štúr, ňou položil základy spisovnej slovenčiny, ktorá vychádzala z kultúrnej stredoslovenčiny. Nepoznala ypsilony ani písmená ľ či ä a hlásky ď a ť, písané pred e a i sa písali zásadne len s mäkčeňom.
Táto podoba jazyka sa približne pred 170 rokmi zmenila. Hodžovsko-hattalovská reforma do slovenčiny prinavrátila napríklad aj spomínané tvrdé y. Ďalšie úpravy v jazyku vznikli vďaka jazykovedcovi Samuelovi Czambelovi, ktorý presne pred 120 rokmi vydal kodifikačnú príručku Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Neskôr nasledovalo i vydanie relatívne prvých Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré vlani oslávili svoje 90. výročie.
Odvtedy prešla slovenčina viacerými ďalšími kodifikáciami (prijímaním záväznej jazykovej normy), úpravami a zmenami. Nie všetky však boli správne a múdre. Ako vysvetlila profesorka DANIELA SLANČOVÁ z Katedry slovenského jazyka Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Prešovskej univerzity, dnešný jazykový výskum sa tieto riešenia snaží vysvetliť a v niektorých prípadoch aj upraviť.
Zhovárali sme sa s ňou aj o tom, aké aktuálne problémy stoja pred slovenskou jazykovedou, prečo niektoré frekventované bohemizmy nie sú spisovné, či angličtina ohrozuje svojbytnosť nášho jazyka a či ona sama považuje slovenčinu za ťažký jazyk.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo i dnes dochádza k zmenám v spisovnosti
- Či vznikajú pravopisné pravidlá „od stola"
- Či sa voči slovám z češtiny uplatňuje iný prístup ako pri iných slovách cudzieho pôvodu
- Prečo by sloveso zdieľať malo byť spisovné
- Prečo bolo slovo krabica takmer sto rokov hodnotené mylne
- Či anglicizmy ohrozujú svojbytnosť slovenčiny a aký problém vidí jazykovedkyňa pri ženských časopisoch
- Prečo je slovo esenciálny nefunkčným anglicizmom
- Kam by sa mohli vyvíjať pravopisné pravidlá
- Či je slovenčina ťažký jazyk
- Aké najväčšie úlohy má pred sebou slovenská jazykoveda
Vo svojom okolí často počúvam vety, že jazykovedci nemajú čo robiť, tak vymýšľajú nezmyselné zmeny v jazyku. Ako na podobné výroky reagujete?
- Stretávam sa aj s názorom, že jazykoveda je len o tvrdom y a mäkkom i, dokonca aj v akademickom prostredí. V podstate áno, aj tvrdé y a mäkké i patria do jazykovednej oblasti, no lingvistika ako veda s veľmi starou tradíciou má oveľa širší záber.
Jazyk je vyslovene humánnou záležitosťou, jedným z atribútov, ktorý definuje človeka. Poznávanie jazyka je teda i poznávanie človeka, jeho myslenia a správania. Myslím, že ľudí vždy fascinovalo, ako sa jazyk rodí, ako funguje, ako sa používa, akú má štruktúru a čo všetko sa ním dá dosiahnuť, zlepšiť či pokaziť. Jazykoveda je teda tiež veda, ktorej štúdiom sa dozvedáme viac o sebe samých - o jednotlivcoch aj o ľudskom spoločenstve.
Hoci je dnešná podoba jazyka relatívne mladá, vnímame ho ako pomerne ustálený a zaužívaný. Napriek tomu sa dnes pravopis a spisovnosť slov pomerne často mení - čo bolo kedysi spisovné alebo aspoň akceptované, teraz už nie je a naopak. Prečo k týmto zmenám stále dochádza?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
