PREŠOV, UBĽA. Čo by mali ľudia urobiť, ak chcú pomôcť občanom Ukrajiny? Čo je zbytočné? Aká humanitárna pomoc je teraz najlepšia?
Odpovede na tieto otázky týkajúce sa horúcej témy pomoci vojnou sužovanej Ukrajine sme hľadali aj s dobrovoľníkom Petrom Némethom.
Medzinárodný pozorovateľ a aktivista
Prešovčan Peter Németh pracuje ako odborný garant komunitného centra, zároveň je aktivistom a dlhoročným medzinárodným pozorovateľom. Na pozorovateľských dvoj- až trojmesačných misiách navštívil Srbsko, Kosovo, Bosnu, Bielorusko, Moldavsko, Kirgistan, Gruzínsko i Ukrajinu.
„Skrz štyroch pozorovateľských misií v rôznych kútoch Ukrajiny som mal možnosť ísť do hĺbky a našiel som si tam nielenže známych, ale veľmi dobrých priateľov,“ zdôraznil Németh, ktorý sa automaticky zapojil ako dobrovoľník do pomoci pre Ukrajinu.
Pridal sa k dobrovoľníkom zo združenia Podaj ďalej, ktorí otvorili nové zberné miesto na pomoc Ukrajine s veľkosťou 400 metrov štvorcových v Družbe na prešovskom Sídlisku III, zriadili transparentný účet a urobili zoznam ľudí, ktorí vedia poskytnúť ubytovanie.
Ako sa dá pomôcť
Mnohí ľudia si kladú otázku, ako môžu Ukrajine osobne pomôcť. Čo by teda teraz mali robiť? Čo je žiaduce a čo už nadbytočné?
„Dá sa prispieť finančnou čiastkou. Desať eur, tri eurá, to je jedno, koľko. Druhá vec, ak niekto má ubytovanie, nech sa prihlási do toho zoznamu, alebo do akéhokoľvek iného podobného zoznamu. Tak, aby v momente, keď to bude žiaduce, sme boli pripravení na to, že tých ľudí bude treba ubytovať. Zatiaľ tu chodia Ukrajinci, ktorí vedia, kam idú a nechcú tu ostať. Tretia vec je humanitárna pomoc. Nie všetko a všade, ale jasne špecifické veci: deky, prikrývky, matrace, potraviny, ktoré sa dajú hneď zjesť, vody, základné lieky ako paralen, panadol, sirup pre deti, kojenecké fľaše,“ konštatoval Németh.
Priamo na hranicu nie
Z hraničných priechodov prichádzajú správy, že sú „upchaté“. Stále je potrebná takáto forma pomoci?
„Potrebné je to stále, ale netreba to nosiť na hranicu. Lepšie je to dávať do zberných miest, ktoré sú k dispozícii a tie to následne budú distribuovať do koordinačných centier. Rozhodne už ich netreba nosiť priamo autom na hranicu.“
Németh zdôraznil, že veľa tej pomoci budú potrebovať starostovia, ktorí už ubytovávajú ľudí.
Niekde už začali uvoľňovať obecné priestory a meniť ich na dočasné núdzové centrá pre utečencov.
„Zatiaľ ide o ojedinelé prípady, že na pár hodín potrebujú ubytovanie. Nie na dlhší čas. Prichádzajú tu len ženy a deti. Muži ich poslali za svojimi kamarátmi, známymi, priateľmi, rodinami. No treba myslieť aj na to, že príde aj druhá vlna,“ vysvetlil.
Mnoho vecí podľa jeho slov začalo spontánne, preto bol v prvé dni na hraniciach chaos.
„Už sa to zlepšuje, ale niečo z toho mohlo byť už skôr,“ podotkol.
V obci začali s telocvičňou pre Ukrajincov, pripravia aj školu či kultúrny dom Čítajte Doprava je najväčší problém
„Čo je teraz absolútny problém – to je doprava,“ zdôraznil Németh. Jeho slová potvrdili aj policajti, ktorí vyzvali vodičov, aby necestovali k hraniciam, ak nemusia a ak už musia, aby boli obozretní.
Cesty v prihraničných regiónoch naplnilo množstvo áut, z celého Slovenska i z Českej republiky. Parkoviská ani cesty na to nie sú dimenzované.
Podľa Németha chýba pravidelná doprava, ktorá by odvážala Ukrajincov.
„Neexistuje formálne štrukturovaná doprava, ktorá by vozila ľudí do Poľska, do Čiech, do Bratislavy. Keby toto bolo, je to omnoho jednoduchšie. Tí ľudia tam zostávajú, čakajú nejaké dobrovoľnícke autobusy alebo individuálne odvozy, tým pádom sa hranica upcháva. Pomohlo by, keby existovala organizovaná doprava. Žeby autobusy odchádzali pravidelne každú hodinu alebo každé dve.“
Ukrajinskí študenti pomáhajú pri zbierkach pre rodákov. Ak treba, pôjdu bojovať Čítajte Príchod vysokoškolákov a ich rodín
Problematický je podľa Németha aj príchod zahraničných študentov, o ktorých sa už začali šíriť aj hoaxy.
„Ráno o ôsmej to vyzerá ako v africkom či ázijskom tábore. Nevedia, kam ísť. Čakajú na to, že ich niekto odvezie ďalej,“ opísal situáciu.
Do pomoci svojim krajanom sa zapojili aj ukrajinskí vysokoškoláci. Na Prešovskej univerzite ich študuje vyše deväťsto. Ďalší prichádzajú z ukrajinských univerzít.
Pre rodinných príslušníkov svojich študentov vyčlenila Prešovská univerzita ubytovacie kapacity.
Priamo svojim študentom ponúka jednorazové štipendium, psychologickú poradňu, študentov uvoľnilo na pomoc so zbierkami pre Ukrajinu či tlmočením.
Násilie odsudzujeme, reaguje rusistický inštitút na vojnu na Ukrajine Čítajte Nechať to na organizácie
Základná rada pre ľudí, ktorí chcú niečím prispieť je, aby to doniesli príslušným organizáciám, ako je napríklad Podaj ďalej, Slovenský Červený kríž, Gréckokatolícka charita a podobne.
„Na hranici niet kde zložiť zbierku vecí, je to tam prepchaté a je tam toho dosť,“ znovu prízvukoval Peter Németh.
Jeho slová potvrdila aj Martina Rybanská z finančnej správy. Ako uviedla. humanitárna pomoc už smeruje výhradne cez hraničný priechod Vyšné Nemecké.
„Pre potreby kontroly ukrajinských colných orgánov je potrebné, aby organizácie pripravili súpis prepravovaného tovaru, ktorý je potrebné riadne precliť na Ukrajine. V záujme finančnej správy je, aby bol humanitárny tovar Ukrajine doručený čo najskôr a čo s najhladším priebehom,“ dodala.
Kto s mečom bojuje, mečom zahynie, odkázali v Prešove Putinovi Čítajte 
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
