Dejepisár ONDREJ SABOLČÍK v súčasnosti pripravuje maturantov na skúšky z dejepisu. Vysvetľuje, že mu v predpísaných osnovách chýba väčšie zameranie na problémy 20. storočia, ktoré si v treťom ročníku často nestíhajú osvojiť v plnom rozsahu.
„Na prebratie najnovších dejín, teda udalostí po 2. svetovej vojne, je veľmi málo času. Keď k tomu prirátame všetky hodiny, ktoré odpadnú, tak na to máme možno jeden štvrťrok, pričom je tam dosť udalostí, ktoré treba študentom vysvetliť. Zvlášť dôležité sú momenty ako Nežná revolúcia a všeobecne obdobie od roku 1968 až po rok 1993. Tieto dejiny sa však nestíhajú prejsť alebo zväčša len veľmi slabo,“ hovorí v rozhovore.
Pedagóg pripomína, že učivo siaha len po obdobie rozpadu Sovietskeho zväzu. Novšie dejiny, teda udalosti 90. rokov minulého storočia, už v podstate nie sú predmetom záujmu. Preto sa im zvyčajne venuje na hodinách geografie.
V rozhovore sa dozviete:
- pri ktorých témach už vie, že bude záujem študentov automatický
- ako by mali vyzerať moderné hodiny dejepisu
- prečo je dôležité odstrániť systém bifľovania
- čo sa ho žiaci pýtajú k aktuálnej situácii na Ukrajine
- odkiaľ berú informácie o konflikte
- prečo ak študenti povedia, že sa necítia na písomku, pedagóg to zohľadní
V súčasnosti sa pripravuje veľká reforma učebných osnov v školách. Odborníci budú nanovo prepisovať kurikulum, v ktorom štát predpisuje, čo sa deti v školách majú učiť. V čom sú podľa vás aktuálne osnovy zastarané povedzme vo výučbe dejepisu?
- Vnímam to špeciálne pri maturantoch, ktorí maturujú z dejepisu. Prioritne sa väčšina z nich hlási na právnické fakulty a mám pocit, že prijímacie pohovory sú stále postavené na veľkom množstve poznatkov. Niektoré školy prijímajú cez scio testy (národné porovnávacie skúšky na vysoké školy - pozn. red.), no trochu mi prekáža, že za tie roky sa to veľmi nemení a prijímačky sú stále postavené najmä na memorovaní faktov či rokov.
Čo sa týka samotných osnov dejepisu, chcelo by to viesť žiakov trochu viac k oboznámeniu o významných udalostiach, ktoré formovali dejiny a takisto k súvislostiam, ktoré k nim viedli. Dôležité je, aby nad nimi následne viac premýšľali a rozprávali sa o nich napríklad v skupinkách.
Osobne sa snažím do veľkej miery využívať na svojich hodinách napríklad prácu s atlasom. Keď vedia žiaci pracovať s atlasom, učia sa zároveň sami si vyhľadať informácie, sú samostatní. Dôležitá je aj samotná práca s materiálmi a so zdrojmi, pretože žiaci veľa informácií hľadajú na internete, ale nie všetky sú dôveryhodné. Je takisto dôležité postupne odstrániť systém bifľovania.
Máte na hodinách dejepisu možnosť pracovať v skupinkách a viesť žiakov k samostatnému premýšľaniu, hľadaniu informácií, je na to priestor?
- Úvod hodiny väčšinou tvorí výkladová časť, kde žiakom vysvetlím problematiku, ale zároveň chcem, aby reagovali. To znamená, že sa ich pýtam na ich vlastný názor, ako by prípadne riešili rôzne situácie, ktoré preberáme. V pondelok po prázdninách som mal hodinu s maturantmi, teda krátko po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.
Keďže sa teraz venujeme dejinám 20. storočia, tak som vybral niektoré zlomové momenty, ktoré sa udiali v minulosti a majú veľmi podobné scenáre aj vzhľadom na súčasnú politickú situáciu. Sami prichádzali na to, čo je tam podobné a čo odlišné, či už sú to udalosti z roku 1968, kubánska kríza, prípadne paralely s mníchovským diktátom v roku 1938.
Bitka pri Zborove, expedícia v Poloninách. Ocenili mladých z Prešovského kraja Čítajte Ako by podľa vás mali vyzerať modernejšie osnovy v rámci vyučovania dejepisu?
- Učivo by sa malo viac odkloniť od memorovania. Čo sa týka obsahu, užitočné by bolo väčšie zameranie na problémy 20. storočia, ktoré sa často nestíhajú v treťom ročníku prebrať v plnom rozsahu.
Koľko máte vyčleneného času na dejiny druhej polovice 20. storočia?
- Na prebratia najnovších dejín, teda udalostí po 2. svetovej vojne, je veľmi málo času. Keď k tomu prirátame všetky hodiny, ktoré odpadnú, tak na to máme možno jeden štvrťrok, čo sa mi zdá veľmi málo, pričom je tam dosť udalostí, ktoré treba študentom vysvetliť. Zvlášť dôležité sú udalosti ako Nežná revolúcia a všeobecne obdobie od roku 1968 až po rok 1993. Tieto dejiny sa však nestíhajú prejsť alebo zväčša len veľmi slabo.
Máte priestor venovať sa na hodinách aj udalostiam, ktoré popisujú dianie na sklonku 20. storočia, teda vzhľadom na súčasné okolnosti, napríklad aj rozpad Sovietskeho zväzu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
