Celú strednú školu snívala o kariére lekárky, neskôr však pochopila, že to predsa len nebude jej cestou. MIRIAM FERETOVÁ sa nakoniec stala učiteľkou, no ako sama hovorí, našla sa v tom. Na hodinách biológie na Katolíckej spojenej škole sv. Mikuláša v Prešove sa viac ako na memorovanie zameriava na prepojenie teórie s praxou a pochopenie vzťahov a súvislostí. Nevyhýba sa pritom ani diskusii o aktuálnych témach a boju s dezinformáciami.
Popri tom navyše doučuje maturantov, vedie krúžky i klub Asociácie pre mládež, vedu a techniku Amavet a v neposlednom rade pripravuje žiakov na medzinárodné vedecké súťaže. Pod jej mentorským vedením priniesli študenti domov na Slovensko nejedno významné ocenenie. Dokonca sú po jej bývalých žiakoch pomenované asteroidy. Jej práca i úspechy boli nedávno odmenené prestížnou Cenou Dionýza Ilkoviča.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo rozhodlo, že sa nakoniec vybrala učiteľskou cestou
- Čo sa v 90. rokoch považovalo za alternatívnu výučbu
- Ako sa dá učiť biológia alternatívnymi spôsobmi
- Ako so študentmi rieši problém dezinformácií
- Čo ju motivuje venovať študentom svoj voľný čas
- Akým študent som venuje a čo musia zvládať na medzinárodnej súťaži
- V čom majú študenti zo západných krajín výhody a čo chýba študentom na východe Slovenska
- Či si myslí, že západný spôsob učenia prírodných vied je lepší ako náš
- Či priniesli reformy za posledné dve desaťročia niečo pozitívne a čo by si v školstve priala zmeniť
Vo videu, v ktorom ste boli predstavená ako finalistka Ceny Dionýza Ilkoviča, ste spomínali, že pôvodne ste chceli byť lekárkou nie učiteľkou. Kedy ste sa rozhodli, že sa chcete vybrať tou pedagogickou cestou?
- Asi v poslednom ročníku na gymnáziu. Ja som veľmi empatická, a keď som si uvedomila, že budem s pacientmi prežívať všetky diagnózy, povedala som si, že tadiaľ pre mňa cesta nevedie a asi si budem musieť nájsť niečo iné. Nevedela by som sa odosobniť, mať taký odstup, aký má mať správny lekár. Biológia bol jasný smer, a keďže rada cestujem, tak to šlo aj s geografiou. A jediné, čo bolo v tom čase, teda pred 25 rokmi, možné, bol učiteľský smer. Ale ja som sa v tom našla.
Cenu Dioníza Ilkoviča získali tri učiteľky, dve sú z východu Čítajte Mali ste aj nejaké vzory, ktoré vás inšpirovali stať sa učiteľkou akou ste dnes?
- Mala. Celkom dosť ich bolo na vysokej škole, títo mali na mňa asi najväčší vplyv. Končila som v roku 1999, vtedy bolo školstvo nastavené inak, ako je to dnes. Vtedy sa v Bratislave dávalo všetko dokopy, aj nové vízie. Keď sme mali prax, chodili sme aj na alternatívnejšie gymnáziá. Tak, ako ja dnes učím, sa tam začínalo učiť už pred 25 rokmi. Boli tam inšpiratívni učitelia, dodnes píšu knihy a vydávajú učebnice. Tam som sa veľa naučila a povedala som si, že tak by to malo byť, že je to lepšie ako to, na čo sme boli zvyknutí my.
Čo bolo v 90. rokoch považované za alternatívny spôsob výučby?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
