V mladom veku hrával hádzanú. Bol juniorským majstrom Slovenska, zahral si aj za seniorské béčko. Neskôr ho zlákala muzika. Práve ako hudobník a spevák je známy Prešovčan PAVOL KOVAĽ, frontman populárnej reggae skupiny Akustika. Zároveň je autorom vlastného projektu Kopa.
Bol členom zboru opery Štátneho divadla Košice. Odtiaľ odišiel, keď sa odsťahoval do Bratislavy. Urobil tak po tom, čo sa jeho manželka Martina Kovaľ Kakaščíková stala hovorkyňou nového ministra obrany.
Dnes je späť, stal sa členom súboru Poddukelského umeleckého ľudového súboru (PUĽS), ktorý je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Vrátil sa k svojím hudobným projektom, aktívny bol aj počas lockdownov. Má rád operu i reggae. Aj o týchto témach porozprával pre Korzár.
Dnes je to Ukrajina, zajtra celá Európa. Prešovský koncert vyslal signál podpory Čítajte Ste dlhoročným prešovským muzikantom, producentom. Teraz, keď bol koncert pre Ukrajinu, sme vás videli vystupovať s PUĽS-om, čo bolo trochu prekvapujúce. Tomu sa aktuálne venujete?
- Teraz som zamestnaný vo folklóre. Na to, že som to nerobil, to celkom ide.
Akože nie? Vždy ste sa venovali muzike.
- Muzike áno, ale nikdy som nemal v pláne zakotviť vo folklóre. Nakoniec sa tak stalo. Nebolo čo robiť, prácu som nemal, v Košiciach som skončil. Dal som výpoveď kvôli svojej manželke, lebo sme išli do Bratislavy, ale tam nám to nejako nevyšlo. Takže som sa vrátil naspäť, zobral som tú prácu.
V Košiciach ste pôsobili kde?
- Päť rokov som bol zamestnancom v Štátnom divadle Košice. Bol som v opere, spieval som v zbore. Som vyštudovaný operný spevák.
PUĽS je špecifický, rusínsky ladený súbor. Ako ste sa v ňom ocitli?
- Je to jedno tuším z troch profesionálnych folklórnych telies na Slovensku. Hľadal som prácu ako profesionálny spevák a v Prešove bola jediná možnosť v PUĽS-e. Odchádzal im človek, o voľnom mieste mi dal vedieť náš niekdajší bubeník a kontrabasista Filip Činčala, ktorý tam vtedy pôsobil. Tak som išiel na konkurz, zobrali ma. Pomohlo mi, že v rámci klasického spevu mám niečo za sebou.
Ako ste sa dostali k štúdiu operného spevu?
- Nevedel som, čo mám robiť v živote a zistil som, že spievanie mi celkom ide. Tak som sa prihlásil na Prešovskú univerzitu, kde som študoval hudobnú výchovu a hlavný odbor spev u pani Polohovej. Po roku som sa však na školu vykašľal, lebo som to nezvládal s mojím študijným prístupom a išiel som na košické konzervatórium. Mal som super profesora, už nebohého pána Juraja Šomorjaia. Pod jeho vedením som študoval tri roky a v tom čase som zistil, že je konkurz v divadle. Potreboval som prácu, tak som to skúsil a vyšlo to.
Zobrali vás do zboru. Nechceli ste byť sólistom?
- Keď chce človek spievať sólo v opere, musí tomu podriadiť celý život. Tým, že ja som hudobník a riešim aj iné veci, vlastné projekty, nemal by som na to ani kapacitu, ani chuť. Je to obrovská drina. V zbore je to v pohode, spravíte si svoju prácu a všetci sú spokojní. V lete sú navyše dvojmesačné prázdniny, mohol som si hrať.
Popri tom ste už mali svoje hudobné projekty?
- Jasné, už aj predtým. Divadlo som mal ako prácu, veľmi ma to v tej opere bavilo.
Vraveli ste, že s manželkou, už bývalou, ste sa rozhodli odísť do Bratislavy. Aký bol ten koniec v Košiciach?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
