Prešovčan VILIAM BIRKNER odišiel počas posledného roka na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v roku 1999 cez študijný program Erasmus Socrates učiť angličtinu do Fínska. Na Slovensko sa už nikdy nevrátil.
Od roku 2003 učí angličtinu na bilingválnej škole v meste Lahti, ktoré je počtom obyvateľov podobne veľké ako Prešov. V minulosti učil vo Fínsku aj prírodné vedy a matematiku.
V roku 2011 nadobudol fínske občianstvo. „Kvôli zlej legislatíve na Slovensku som sa musel vzdať slovenského občianstva,“ hovorí. Teraz je získanie dvojakého občianstva znova povolené.
Viliam vysvetľuje, že by sa znova rád stal Slovákom, no zahŕňa to veľké množstvo byrokracie. Zatiaľ nad príchodom na Slovensko neuvažuje, aj keď by mohol obohatiť náš vzdelávací systém niekoľkoročnými poznatkami z fínskeho systému. „Fínsko je nádherná, stabilná a pokojná krajina, aj keď chladná,“ hovorí v otvorenom rozhovore.
Rozprávali sme sa v pondelok v Helsinkách, deň po víťazstve Fínov na majstrovstvách sveta v hokeji. Vo finále porazili fínski hokejisti Kanadu.
Učíte na bilingválnej škole vo fínskom meste Lahti. Ako vyzeral školský deň dnes, teda tesne pred začiatkom prázdnin?
- Dnes bol trochu zvláštny deň, keďže Fínsko vyhralo majstrovstvá sveta v hokeji, no všetko prebehlo podľa plánov. Niektorí učitelia prebrali históriu úspechov fínskeho tímu v minulosti. Hokej znamená vo Fínsku veľmi veľa, je to národná hrdosť. Veľa kolegov bolo oblečených vo fínskych dresoch. Deti boli trochu unavené, lebo pozerali hokej do polnoci.
Učíte angličtinu, v minulosti to boli aj prírodné vedy a matematika. V akom jazyku?
- Musíme to brať dvojjazyčne, čiže učím aj vo fínčine, ale dôraz je na angličtinu. Tohto roku sme však začali s drámou, robíme s deťmi divadelné predstavenia.
Fínsky vzdelávací systém
Fínsko si udržiava neoficiálny titul najlepšieho vzdelávacieho systému na svete od roku 2000. V hodnoteniach je fínsky školský systém lepší ako napríklad v Japonsku či v Južnej Kórei. Vo Fínsku neexistuje žiadne štandardizované testovanie pre študentov, okrem skúšky podobnej slovenskej maturite. Vzdelávací systém je liberálny. Deti nastupujú do školy až v siedmich rokoch. Pre systém je typických deväť rokov povinného vzdelávania. Každé ďalšie vzdelanie je voliteľné.
O fínskom vzdelávacom systéme sa často hovorí ako o príklade jedného z najlepších na svete. Ako to v skratke funguje?
- Mení sa to skoro každých 5 až 6 rokov. Je to ovplyvnené aj politikou. V každom meste je určitá politická strana, ktorá má vplyv na to, ako bude vzdelávací systém vyzerať. Ja som na bilingválnej škole v Lahti už 19 rokov. Začínali sme so známkami ako v Amerike, teda A, B, C, D a F. Prešlo to na slovné hodnotenia, ale v súčasnosti sa vo väčšine fínskych škôl dávajú známky od štyri do desať, pričom desať je najlepšie hodnotenie. Mám kolegyňu, ktorá sa toho veľmi bála. Učí prvákov a musela takto oznámkovať aj výtvarnú a hudobnú výchovu. Veľký vplyv na to majú aj rodičia.
Čiže školský systém nie je v celej krajine rovnaký?
- Existujú celoštátne osnovy a mestský dodatok k nim.
Hovoríte, že veľký vplyv na to, ako vyzerá výučba, majú aj rodičia. Ako to myslíte?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
