PREŠOV. Slovensko môže mať svoj prvý prípad opičích kiahní.
V prešovskej nemocnici hospitalizovali ženu s podozrením na toto ochorenie.
Po návrate zo zahraničia, pravdepodobne zo Španielska, mala mať príznaky podobné práve opičím kiahňam.
Informáciu potvrdil v utorok portálu noviny.sk námestník riaditeľa pre nechirurgické odbory Boris Mavrodiev.
Opičie kiahne: Odkiaľ pochádzajú, čím sa líšia od ovčích a ako sa dajú liečiť Čítajte Čakajú na výsledky
„Na oddelenie infektológie FNsP J. A. Reimana Prešov bola prijatá pacientka s podozrením na opičie kiahne s pozitívnou cestovateľskou anamnézou. Aktuálne sa čaká na výsledky laboratórnych testov,” doplnil zástupca riaditeľa nemocnice.
Ak by sa podozrenie potvrdilo, bol by to prvý prípad opičích kiahní na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že výsledky analyzovanej vzorky budú známe najskôr vo štvrtok alebo v piatok. O výsledku bude rezort bezodkladne informovať.
Opatrenia vo vzťahu k prípadným kontaktom pacientky sú v kompetencii príslušného úradu verejného zdravotníctva. Ten už bol o podozrení informovaný.
Potvrdené prípady opičích kiahní už majú napríklad v Česku, Maďarsku i Poľsku.
Reakcia Mikasa
K prípadu sa vyjadril aj hlavný hygienik SR Ján Mikas s tým, že Úrad verejného zdravotníctva informovali o podozrení v utorok dopoludnia.
Vzorku od pacientky, ktorú hospitalizovali v Prešove, zaslali na vyšetrenie do Bratislavy. O prípadnej pozitivite budú verejnosť informovať.
Výsledky by však mali byť známe podľa našich informácií až o niekoľko dní, zrejme v piatok.
"Evidovali sme už podozrenia na opičie kiahne rádovo v jednotkách prípadov. Hoci klinický obraz alebo osobná anamnéza nenasvedčovali vysokej pravdepodobnosti potvrdenia diagnózy opičích kiahní, v záujme úplnej istoty sa osobám odobrali vzorky a boli vyšetrené. Ani v jednom prípade sa opičie kiahne zatiaľ nepotvrdili," uviedol Mikas.
Študentka spod Tatier
Pacientkou s podozrením na opičie kiahne je 20-ročná študentka z okresu Kežmarok, ktorá bola na výmennom študijnom pobyte v rámci programu Erasmus v Španielsku, informovala v utorok večer TV Markíza.
Ako ďalej uviedla, po návrate na Slovensko sa mladá žena cítila zle a mala príznaky, ako sú teplota, kašeľ a okolo 50 vyrážok na tele. Preto šla hneď do popradskej nemocnice a odtiaľ ju previezli do Prešova.
Tam je na infekčnom oddelení izolovaná na osobitnej izbe, podávajú jej antibiotiká a ošetrujú ju v skafandroch. Čakajú na výsledky PCR testov na opičie kiahne, ktoré na rozdiel od covidu nerobia výterom, ale z tekutiny z pľuzgierikov.
Infektológ o opičích kiahňach: Prenos je omnoho ťažší, ako sa vykresľuje Čítajte Opičie kiahne
Stále teda ešte platí, že Slovensko zatiaľ nezaznamenalo potvrdený prípad opičích kiahní teraz ani v minulosti.
„Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemožno vylúčiť, že budú potvrdené aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje," uviedol Úrad verejného zdravotníctva SR v máji.
Rozsiahle epidémie naši hygienici nepredpokladajú, ale očakávajú sporadické ohniská.
„Slovensko podniklo preventívne kroky. Hlavný hygienik Ján Mikas vydal 24. mája pre regionálne úrady verejného zdravotníctva, všeobecných lekárov, špecialistov, infektológov a dermatovenerológov usmernenie v súvislosti s výskytom ochorení na opičie kiahne v Európe. Popisuje charakteristiku ochorenia, definíciu a manažment potvrdených prípadov a ich kontaktov, prevenciu a liečbu, laboratórnu diagnostiku a podobne," informoval úrad.
Vysvetlil, že sekvenovaním boli zistené dve skupiny vírusu opičích kiahní: západoafrická, ktorá sa vyskytuje najmä v oblasti od západného Kamerunu až po Sierra Leone a je spojená s rizikom úmrtia menej ako 1 %, a virulentnejšia konžská skupina v oblasti od centrálneho a južného Kamerunu až po Demokratickú republiku Kongo s rizikom úmrtia do 10 %.
Rezervoár vírusu nie je úplne objasnený, pravdepodobne sú to opice, veveričky a hlodavce. Inkubačný čas ochorenia je 6 - 13 dní, ale môže to byť aj 5 až 21 dní, uviedol Úrad verejného zdravotníctva.
Prenos
„Vírus sa dostáva do organizmu dýchacími cestami, sliznicami alebo pri poranení kože. K prenosu zo zvierat dochádza priamo kontaktom so zvieraťom (uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa alebo pri príprave mäsa divokých zvierat) alebo nepriamo predmetmi znečistenými výlučkami zvierat."
K prenosu z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami), telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (face-to-face), alebo nepriamo napríklad kontaminovanou posteľnou bielizňou a podobne.
Príznaky
Ochorenie sa začína príznakmi podobnými chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica či opuch lymfatických uzlín (prodromálne príznaky).
„Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu prenášať aj osoby s prodromálnymi príznakmi. Do troch dní od ich nástupu sa objavuje už aj typická vyrážka. Výsyp sa často začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti. Výsyp sa začína makulami, ktoré sa postupne menia na papuly, vezikuly, pustuly až chrasty. Po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov," opisujú hygienici.
Vyššie riziko vážneho priebehu ochorenia majú dojčatá a deti, tehotné ženy, starší a závažne imunokompromitovaní, vrátane osôb s neliečenou HIV infekciou.
V diferenciálnej diagnostike je potrebné zvážiť tiež syfilis i ovčie kiahne.
„Kožné lézie pri opičích kiahňach sa vo všeobecnosti všetky objavujú v rovnakom štádiu, čo je aj charakteristickým znakom varioly (pravé kiahne). Lézie ovčích kiahní sa objavujú postupne, takže na tele sa v jednom čase nachádzajú vyrážky v rôznych štádiách," vysvetľuje úrad hlavného hygienika rozdiel medzi ochoreniami.
Liečba je symptomatická a podporná, vrátane prevencie a liečby sekundárnych bakteriálnych infekcií, zvážiť sa môže liečba antivirotikami pri závažnom priebehu ochorenia.
Každé ochorenie a podozrenie z ochorenia musí vyšetriť lekár, ktorý posúdi riziko závažnosti priebehu ochorenia. Osoby s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia si môžu vyžadovať hospitalizáciu alebo aj liečbu antivirotikami.
Prevencia
Špecifická vakcína proti opičím kiahňam nie je dostupná, je však registrovaná vakcína (aj v Európskej liekovej agentúre) na očkovanie proti pravým kiahňam (variole).
Podľa údajov WHO poskytuje táto vakcína efektívnu ochranu (do 85 %) aj proti opičím kiahňam. Vzhľadom na celosvetovú eradikáciu varioly v roku 1980 sa však očkovanie už nevykonáva. Posledná očkovaná kohorta proti variole na Slovensku bola pri ročníku narodenia 1976.
„Chorých je potrebné izolovať, vyhýbať sa kontaktu s imunokompromitovanými osobami a kontaktu so zvieratami (tzv. domáci miláčikovia). Rovnako je potrebné obmedziť sexuálnu aktivitu a úzky telesný kontakt až do úplného vymiznutia výsypu."
Vakcína proti variole sa môže na základe odporúčania použiť u úzkych kontaktov (postexpozičná profylaxia) s vysokým individuálnym rizikom ťažkého priebehu a u zdravotníkov (ktorí napríklad boli v kontakte s nakazenou osobou bez ochranných pomôcok).
„V prípade dodávok vakcín proti variole je reálny predpoklad, že vakcína sa bežne na Slovensku v ohniskách nebude používať alebo sa bude používať zriedkavo. Pravdepodobne to bude iba limitované množstvo pre osoby v úzkom kontakte s vysokým individuálnym rizikom ťažkého priebehu ochorenia na ich vlastnú žiadosť a pre zdravotníckych pracovníkov v profesionálnom riziku. Predpokladáme, že na základe vývoja epidemiologickej situácie a postupne získaných informácií sa bude meniť potreba a záujem o zabezpečenie tejto očkovacej látky pre Slovensko i členské krajiny," informoval úrad.
Choré osoby
Choré osoby sú poučené o nutnosti izolácie až do odpadnutia poslednej chrasty.
Musia sa vyhýbať telesnému kontaktu s inými osobami (napr. sexuálna aktivita, objímanie, bozkávanie, dlhý osobný kontakt v uzavretom priestore a pod.), zostať izolované vo svojej izbe, používať individualizované pomôcky (uteráky, posteľnú bielizeň, oblečenie, príbory, taniere a poháre), ktoré sa nesmú miešať s predmetmi ostatných členov domácnosti, a monitorovať svoj zdravotný stav.
Denne ich telefonicky kontrolujú pracovníci RÚVZ, izoláciu by mali prerušiť len v nutnom prípade (napr. návšteva lekára, nevyhnutná zdravotná vychádzka) s podmienkou prekrytia výsypu (dlhý rukáv a dlhé nohavice) a prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom.
Majú sa vyhýbať kontaktu s domácimi zvieratami (cicavce, hlodavce a iné), prípadný kontakt s nimi hlásiť príslušnému veterinárovi a požiadať ho o ďalšie odporúčania.
„Úzke kontakty zahŕňajú najmä sexuálnych partnerov, osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo kohokoľvek, kto prišiel do kontaktu s posteľnou bielizňou alebo oblečením chorých. Kontakty majú byť poučené, ako si majú sami denne monitorovať zdravotný stav, merať telesnú teplotu a sledovať klinické príznaky ochorenia počas 21 dní od poslednej expozície. Ak sa u kontaktov objavia klinické príznaky ochorenia, je potrebné, aby sa izolovali, s výnimkou návštevy lekárskeho vyšetrenia alebo testovania. Ďalší postup určí lekár," inštruujú verejnosť hygienici.
Opičie kiahne sa prejavujú vyrážkami. (zdroj: SITA/AP)
Ruky pacienta s opičími kiahňami z Konžskej demokratickej republiky v roku 1997. (zdroj: CDC)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
