PREŠOV. Mal byť lekárom. Chodil na medicínu, no štúdium zanechal.
Dokončil pedagogické vzdelanie, ale v školstve sa dlho neohrial. Učil v Hrabkove a v Šarišských Michaľanoch, potom sa jeho kariéra ubrala iným smerom.
Začínal pri „kolotočaroch“, neskôr sa stal riaditeľom PKO a na tomto poste prežil aj Nežnú revolúciu, po ktorej drvivú väčšinu riaditeľov podnikov a organizácií vymenili.
Július Štetina viedol mestskú organizáciu ďalej, až do svojej predčasnej smrti vo veku 54 rokov.
V utorok od nej uplynulo štvrťstoročie.
Manažér i bohém
Meno Július Štetina sa na prešovskej kultúrnej scéne stalo pojmom, figurujúcim v skoro každej vydarenej udalosti, písalo sa v dobovom nekrológu.
Park kultúry a oddychu (PKO) vznikol v roku 1959, o desať rokov doň Štetina nastúpil na úsek technicko-zábavnej činnosti.
Inými slovami, ku kolotočovým atrakciám, ktoré v tom čase pod PKO spadali. Od kolotočov prešiel na programové oddelenie a v roku 1976 zasadol na riaditeľskú stoličku.
Štetina bol považovaný za zručného manažéra, ktorý všetko vybaví, ale aj za bohéma, ktorý si vie užiť život a nepokaziť žiadnu zábavu.
Takto naň spomínajú jeho kolegovia, ktorí vyzdvihujú, že zachránil Šarišan, založil prešovské mažoretky či detský folklórny súbor Šarišanček.
No pridávajú aj ďalšie, menej známe historky z jeho života.
Vedel to s komunistami i VPN-kármi
„Pred rovnými štyridsiatimi rokmi ma prijímal do zamestnania,“ hovorí František Sabol. Dlhoročný zvukový technik stále pracuje v PKO.
„Bol to slušný človek, ktorý si vedel so všetkým poradiť. Vždy hovoril, nehovorte mi, ako sa to nedá urobiť, ale ako sa to dá,“ spomína na svojho niekdajšieho šéfa.
Krátko pred Štetinovou smrťou, v roku 1997, bola v Prešove celoslovenská súťaž miss.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
