Masér MICHAL GALEŠTOK má od narodenia zdravotný problém. Trpí praktickou slepotou s poškodením na 90 percent. Vidí svetlo a tmu a vie rozpoznať veľké objekty, ako je napríklad stôl, ale to, čo sa na stole nachádza, už nie. Keď je vonku jasné počasie, vtedy toho vidí viac. Šero alebo tma sú problém.
Život mu však okrem vlastného obmedzenia dokážu skomplikovať aj zbytočné prekážky na ceste, nezmyselné pravidlá či nevšímavosť ľudí.
“Pokiaľ sa na ulici nepýtam, nenájde sa nikto, kto by sa ozval. Alebo možno len ja mám takú smolu, že si ľudia myslia, že nepotrebujem nikdy pomoc. Ľudia nemajú ešte vedomosť, že sme tu aj my a ako k nám pristupovať,” vraví Prešovčan.
Ani vodiči nebývajú podľa jeho skúseností práve ohľaduplní, kvôli nim musí bielu paličku vymeniť aj viackrát do roka.
Zhovárali sme sa aj o tom, ako „vidí” svet ako nevidiaci, ktoré technológie mu dokážu uľahčiť život a či dokáže mať z filmu kultúrny zážitok.
Vezmite ma na chvíľu do svojho sveta - váš hendikep vám umožňuje rozpoznávať len svetlo, tmu a veľké objekty. Ako teda vnímate svet okolo seba?
- Nablízko vidím aj farby, napríklad, že obrus na stole je sfarbený dočervena. Alebo že je žltá stena. Ale ak niečo neviem, pýtam sa. Na mňa sa ľudia, ktorí idú ako moji sprievodcovia, hnevajú, že som veľmi zvedavý človek. Ale mňa zaujímajú aj také detaily, kto má čo oblečené, alebo čo sa robí v okolí. V práci nám stavajú novú budovu a zaujíma ma, čo sa na nej zmenilo, či sa na nej robí alebo nie. Zaujímajú ma aj také chlapské veci, ako sú autá či stavby. Na to, pri čom si iní povedia, že je to pre nich bežná vec, lebo to vidia, sa ja pýtam iných.
Ako sa orientujete v neznámych priestoroch, prípadne na ulici s množstvom prekážok?
- Keď už je kritická situácia, väčšinou sa pýtam ľudí. Alebo na neznáme miesta idem so sprievodcom. Keď je to miesto už známe, trúfnem si ísť aj sám. Ale na nákupy musím ísť s niekým. Teraz je taký trend, že všade sú obchodné domy a obchodné centrá. Nie je to ako kedysi, že sa človek postavil k pultu, povedal, chcem chlieb, maslo, šunku a syr, predavačka mu to dala, a on zaplatil a išiel preč. Tie obchodíky už vymreli.
V rámci bežného dňa vie byť nevidiaci relatívne samostatný. Kedy u vás už prichádza na rad asistent?
- Čo sa týka práce, tam je to len v prípade, ak potrebujem niečo prečítať alebo niekoho nájsť. Keďže pracujem ako masér, tak napríklad toho, koho mám masírovať. Ale ťažko to zhodnotiť, závisí to od situácie. V rámci bytu však viem byť bez problémov sám aj celý deň. Viem si oprať, poskladať bielizeň, obliecť sa, zohriať si jedlo, umyť po sebe riady, dať si povysávať, lebo už využívam takéto technológie, či umyť byt. Akurát variť neviem. Ale kávu a čaj si viem pekne zaliať. Dnes sú vymoženosti, ktoré, ak o nich človek vie a využíva ich, mu v živote dosť pomôžu.
Napríklad aké? Povedzme z tých, čo bežne využívate?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
