PREŠOV. Dvadsaťročná vysokoškoláčka z Ukrajiny prišla na Slovensko už pred vojnou, neskôr tu prichýlila aj mladšiu sestru. Po tom, čo doštuduje a naberie skúsenosti, sa chce vrátiť do svojej krajiny.
Pracoval v ukrajinskom parlamente, v súčasnosti je doktorandom v Prešove, kde sa venuje téme migrácie, ale inak, než si myslel pôvodne. Od začiatku vojny pomáha Ukrajincom, ktorých vojna vyhnala z domovov.
Prešovský dobrovoľný hasič, ktorý vozí pomoc do ďalekých oblastí a zažil vo svojej blízkosti zostrel rakety, pri ktorom mu nebolo všetko jedno.
Regionálny novinár, ktorý len čo sa dozvedel o útoku na Ukrajinu, vyrazil na hranicu, na ktorej sa ešte nestihla ani sformovať humanitárna pomoc, a neskôr išiel mapovať aj situáciu blízko frontovej línie.
To sú štyria respondenti zo živej diskusie Tvár (U)krajiny, ktorá sa krátko pred výročím prvého roka invázie ruských vojsk na Ukrajinu konala v prešovskom Wave - centre nezávislej kultúry.
Nič iné ako víťazstvo si Ukrajinci nepripúšťajú. Reportáž z cesty k frontovej línii Čítajte Čakali, že niečo sa môže stať
„V januári 2022 som bola doma. Mamka mi vravela, že lepšie je ísť na Slovensko, lebo nevie, čo bude. Na internáte ma o šiestej ráno zobudila spolužiačka z Charkova. Kričala - mamka, mamka, a vravela, že sa začala vojna. Hneď sme začali sledovať správy. Volala som domov, čo sa deje,“ opisuje prvý deň vojny Sofia Bohdan, ktorá druhý rok študuje manažment na Prešovskej univerzite.
Pochádza z mestečka neďaleko Kyjeva.
„Bol to šok napriek tomu, že mamka sledovala správy a hovorila, že niečo také príde, mali pripravené aj doklady a ďalšie veci. Aj tak to bolo strašné. Bola som rada, že som na Slovensku,“ hovorí Sofia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
