„Pracoval som s depresívnymi starými babkami z dedín a položil som im otázku, či nemali myšlienky na samovraždu. Vraveli: Nie, iba sa modlím, nech si ma Pán Boh už vezme. Tak som sa upokojil, lebo som vedel, že babku nemusím posielať do nemocnice," hovorí psychiater a psychológ IGOR SMELÝ z Prešova.
Podľa neho pribúda najmä stresom navodených psychických porúch, samovražda akoby sa stala spoločensky prijateľnejšou a pri schizofrénii s 50-percentnou dedičnosťou môže pri jednovaječných dvojčatách jedno ochorieť a druhé nie.
Smelý je odborníkom na psychoterapiu, učí na univerzite a venuje sa písaniu. Okrem odborných článkov píše eseje, blogy, ale aj knihy. Poslednou sú Rozhovory s Annou K. V tejto novele si kladie otázku, či by mohla postave z diela Tolstého pomôcť psychoterapia. Zaujíma sa o filozofiu a pôvodne sa nechcel stať lekárom.
O týchto, ale aj mnohých ďalších veciach porozprával v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- Mohli Anna Karenina a Kurt Cobain zabrániť samovražde?
- Pribúda psychiatrických diagnóz a pacientov?
- Prečo je viac demonštratívnych samovrážd?
- Antidepresíva - zvýšila sa ich kvantita a kvalita?
- Prečo sú rôzni psychiatrickí pacienti hospitalizovaní spoločne?
- Čo sa zmenilo od 90. rokov?
- Dokáže nahradiť psychoanalytika kňaz?
- Je rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi klientmi?
- Sú duševné choroby dedičné?
- Môže nepríčetný človek konať chladnokrvne?
Ak sa opýtam na vašu novú knihu Rozhovory s Annou K., bude to spoiler, ale mala by románová Anna Karenina šancu nespáchať samovraždu, ak by svoje problémy riešila ináč?
- Verím tomu, že mala. O tom je celá psychoterapeutická prax a tá kniha je určitým aj mojím vyznaním a vyjadrením dôvery v to, že každý rozhovor môže pomáhať. Nielen psychoterapeutický, ale aj priateľský.
Takto vznikla táto myšlienka, že najprv som si položil tú istú otázku. Čo keby o tom Anna Karenina uvažovala trochu iným spôsobom, čo keby sa stretla s niekým, kto by jej pomohol?
Bola tam postava akéhosi dôverníka.
- V tom období psychiatria a psychológia ešte neboli, vznikali na konci 19. storočia. Takže to bol všeobecný lekár.
Bol trochu vaším alter egom?
- Určite, v každej postave je niečo zo mňa samého. Celé literárne dielo je určitá projekcia autora. V tom, čo píšem o Anne, sa môže odzrkadľovať moja predstava o tom, ako premýšľajú ženy, s ktorými som sa stretol, inšpirovali ma. Takže určite je tam veľa premietania mojich vlastných predstáv, fantázií, myšlienok do tých postáv.
Vy ste lekár, špecialista - psychiater, máte i doktorát z psychológie a venujete sa psychoterapii. Úplne základná otázka, pre laickú verejnosť, aký je rozdiel medzi psychiatrom a psychológom?
- Pre laickú verejnosť sa to väčšinou snažím vysvetliť jednoducho, že psychiater je lekár, absolvent medicíny a psychológ je absolvent filozofickej fakulty. Psychiater v praxi, ako každý lekár, môže predpisovať lieky, čo psychológ nemôže.
A zas psychológ robí testy, psychodiagnostiku. To spoločné je psychoterapia, čiže tá liečba slovom. Tá si vyžaduje aj od psychológa, aj od psychiatra nadstavbové štúdium. To je ďalších 5 - 6 rokov psychoterapeutického výcviku.
Musí to mať každý lekár i psychológ, ak to chce robiť. Lebo poznám kolegov, ktorí psychoterapiu nerobia. Lekári predpisujú lieky, psychológovia robia psychodiagnostiku, robia to dobre, ale psychoterapii sa nevenujú. To je niečo navyše.
Psychológ Madro: Prvé kroky potenciálnych samovrahov často smerujú na Google Čítajte Pribúda takýchto pacientov?
- Neviem na to odpovedať, lebo si nerobím súkromné štatistiky. Objednávame si pacientov, snažíme sa držať ten stav v miere, aby sme boli schopní poskytovať im kvalitnú starostlivosť. Je ale možné, že je ich viac. Ak ich pribúda, tak sa domnievam, že sa to týka najmä stresom navodených psychických porúch.
Čiže nepribúda tých ťažkých duševných ochorení, ako sú schizofrénie, endogénne depresie, demencie, tých je podľa mňa stále zhruba rovnako. Ale tých stresom navodených môže byť viac, čo pravdepodobne súvisí so spoločnosťou, v ktorej žijeme, s rýchlosťou života, množstvom podnetov, ktoré na nás dopadajú. Pre niektorých ľudí je toho tak veľa, že sa u nich začnú prejavovať nejaké známky psychickej patológie.
Vaši kolegovia hovorili o pribúdajúcich prípadoch pokusov o samovraždy. V poslednom čase sa objavili až netypické prípady. Napríklad mladý človek vyskočil z kostolnej veže, ďalší chcel spáchať samovraždu v nákupnom centre, tínedžerka skočila pod vlak. Prečo sa to snažia robiť až akoby demonštratívne, viditeľne?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
