PREŠOV. "Otvárame dvere, ktoré spoja regióny východného so západným Slovenskom a s európskymi regiónmi. Je to stavba, ktorá pomôže investorom objaviť Šariš, Spiš, Zemplín a ďalšie východoslovenské obce a mestá," povedal premiér Mikuláš Dzurinda (vtedy SDKÚ, teraz Modrí) pri slávnostnom otvorení tunela Branisko.
Vo štvrtok 29. 6. uplynie 20 rokov, odkedy uviedli tunel Branisko slávnostne do prevádzky.
Dzurinda vtedy priznal, že stavba tohto diela trvala dlhšie, ako by si sám želal.
Vtedy zrejme netušil, že ani v roku 2023 nebude postavená diaľnica, ktorá by naplno spojila západné Slovensko s východným.
Ani diaľnica na Zemplín dodnes nestojí. Silnejšie sa začala skloňovať až v posledných mesiacoch pre vojnu na Ukrajine a potrebu vybudovať diaľničné napojenie na Užhorod.
Keď Dzurinda ako premiér strihal pásku na novom tuneli Branisko a predpovedal, ako sa bude cestná infraštruktúra vyvíjať, v kalendári svietil dátum 30. jún 2003.
Po nehode uviazol v tuneli Branisko: Chaos, keby tu horelo, všetci zhoríme Čítajte Bola nedeľa večer a verejnosti odovzdal do skúšobnej prevádzky prvý slovenský diaľničný tunel.
Branisko sa od tých čias stalo symbolom pomalého tempa výstavby diaľnic na Slovensku a príkladom predražovania verejných stavieb.
Nápad z čias komunizmu ožil za Mečiara
Tunel je raritou v tom, že v jednej rúre je vedená doprava v oboch smeroch. Stál viac, ako mal, ale peniaze boli len na jeden tubus.
Potreba vybudovať tunel popod náročný horský priechod cez rovnomenné sedlo vo výške 751 metrov nad morom medzi Prešovom a Levočou sa po prvý raz skloňovala ešte za komunizmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
