Väčšina jej spolužiačok a spolužiakov sa po zmaturovaní chystala na západ. Ona, ako premiantka školy, sa rozhodla pre východ, nad čím mnohí krútili hlavami. Nenápadná Trnavčanka študovala v Prešove masmediálne štúdiá a od svojich spolužiakov sa ničím nelíšila.
Ako začínajúca influencerka si založila profil zameraný na módu a životný štýl, prišli prvé komerčné spolupráce, práve sa chystala dokončiť bakalárku a štátnice. Všetko sa zdalo byť v poriadku, ale nebolo. Prišli vážne psychické problémy, ktoré vyvrcholili pokusom o samovraždu. Kedysi si hovorila Bledonnka, dnes má DOMINIKA BLEŠČÁKOVÁ profil s názvom Sebaláskavá duša.
Aj keď pripúšťa, že je to „brutálne klišé“, je úprimná, hovorí o témach, ktoré sú stále tabu a pomáha dievčatám, ktoré si prechádzajú niečím podobným, čím ona pred pár rokmi. Napríklad im zdôrazňuje, že prečo to, že majú niekoľko kíl navyše, neznamená, že by by boli menej sexi. Od čias „Bledonnky“ jej pribudlo mnohonásobne viac sledovateliek a dnes ju živí najmä koučing. Prízvukuje, že stále nie je za vodou. Lieči sa a depresia v remisii znamená, že sa môže kedykoľvek vrátiť.
Prvý raz v živote je ale so sebou spokojná, aj bakalárske štátnice, na ktoré sa pre hospitalizáciu nedostala, napokon dokončila. O všetkých týchto témach otvorene hovorí v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo odišla z Trnavy na východ
- Ako sa vyrovnávala s traumami z detstva a šikanou
- Prečo celý čas držala diéty
- Ako sa plachá introvertka z prvej lavice mení na influencerku
- Kedy sa u nej naplno prejavila depresia
- Prečo si chcela siahnuť na život
- Čo sa dialo počas pobytu v liečebni
- Či sa cíti vo svojom tele dobre
- Aké má reakcie na svoj profil

Ako sa dievča z Trnavy ocitne na vysokej škole na východe? Prečo ste si vybrali Prešov?
- Teraz už to poviem na rovinu, bola tam aj chuť odísť odtiaľto. Tým, že som tu nemala úplne dobré zázemie, chcela som ísť inam. Lákali ma médiá. V Trnave nemá naša škola až takú dobrú povesť. Rozmýšľala som aj nad Bratislavou, ale tam je to zamerané čisto na žurnalistiku. Keď som tam bola, tak reálne tam nebola žiadna prax, len veľa teórie, čo ma nebavilo.
Kedy ste tam boli?
- Bola som tam na príprave na prijímačky. Nepáčil sa mi ani prístup ľudí, ani to, že nemali žiadne svoje školské médiá. A mňa teória nebaví, chcela som prax. Pozrela som si školy a mediálka v Prešove ma zaujala. Aj bolo menej ľudí v ročníkoch, aj praktické prijímačky. Neviem. Tak to bolo.
Čiže ste chceli vypadnúť čo najďalej?
- Áno, ísť trochu proti prúdu.
Hovorili ste, že doma ste nemali zázemie. Ako ste to mysleli?
- Moji rodičia sú rozvedení. Nemala som potrebu ostávať v Trnave. Chcela som ísť preč.
Prešov je dosť ďaleko. Boli ste predtým v Prešove?
- Nie. Úplne prvý raz to bolo na prijímacích skúškach. Páčilo sa mi to. Prijímačky, aj prístup vyučujúcich. Keď ma zobrali, tak som si povedala, že tam idem. Proti prúdu.
Ako ste sa cítili na východe, vytrhnutá z domu? Lebo väčšina ľudí ide opačným smerom.
- Tak to je. Aj pri mne sa každý čudoval, čo tam robím, ale ja som bola spokojná. Škola ma bavila, aj spolužiaci, aj Prešov sa mi páčil, Košice takisto. Bola som spokojná a nikdy som neoľutovala, že som tam išla.
Zo školy ste odišli. Prečo?
- Ochorela som. Depresiu som mala v apríli a v máji mali byť štátnice a obhajoba bakalárky. Mala som ju už aj napísanú. Bol to v treťom ročníku, v roku 2020, v covidovom období. Veľmi som chcela ísť na štátnice, ale vtedy mi to neumožnili. Neostalo mi nič iné, iba si to o rok posunúť. Ale chcela som to už dokončiť.
Takže ste napokon doštudovali?
- Áno, bakalárske štúdiá. Ročník som už vtedy mala celý dokončený, čiže celý ten ďalší rok som bola doma, prišla som rovno na štátnice.

K tej depresii sa určite dostaneme, ale ešte ostaňme pri škole. Vy ste sa na nej javili ako tiché, introvertné dievča v prednej lavici. Do toho ste si na sociálnych sieťach vytvorili profil Bledonnka, zameraný na life style. Ako to išlo dokopy? Čo vás k tomu primalo?
- Celkovo si vravím, že mám svoje alter ego, také dve tváre. Na školskej pôde som bola vždy taká, že od základnej školy samé jednotky. Poctivá študentka v prvej lavici, ale mimo toho som vždy mala veľa aktivít. Odjakživa som tancovala. Diskotéky, kamarátky, cestovanie, to bola druhá stránka môjho ja.
Ani neviem, čo ma vtedy priviedlo k sociálnym sieťam, ale vždy som rada písala, vždy som chcela písať. Chodila som na strednú školu na obchodnú akadémiu a tam ma účtovníctvo a ekonomika dorazili.
Vydobyla som si preto, že chcem ísť na školu zameranú na žurnalistiku a médiá. Vtedy to každý vnímal ako moje strašné zlyhanie. Lebo si mysleli, že budem pôsobiť niekde v ekonomickej sfére.
Kto každý to vnímal ako zlyhanie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári