TULČÍK, KOŠICE. Vyše dva roky trvajúce rozhodovanie, či Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) porušila alebo neporušila zákon o verejnom obstarávaní, sa skončilo.
Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ako odvolací orgán teraz zmenila prvostupňový verdikt svojho úradu, ktorý predtým rozhodol, že zo strany vodární došlo k účelovému a nedovolenému rozdeleniu predmetu jednej eurofondovej zákazky na štyri podlimitné s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančný limit pre nadlimitnú zákazku s prísnejšími pravidlami.
Rada ÚVO tak nepotvrdila ani závažné porušenia zákona, ktoré konštatovala správa o výsledkoch administratívnej kontroly jednej zo zákaziek vodární z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR ako riadiaceho orgánu pre Integrovaný regionálny operačný program (IROP) 2014 – 2020.
Na čele tohto rezortu bola vtedy ešte ministerka Veronika Remišová (Za ľudí).
Ministerstvo už medzičasom pod novým vedením naďalej neustupuje od svojich pôvodných zistení. Argumentuje, že Rada ÚVO nerozhodla jednomyseľne, čo označilo za zriedkavý jav, a tiež tým, že ani predseda úradu Peter Kubovič sa nestotožnil s odôvodnením tohto rozhodnutia a pripojil k nemu nesúhlasné stanovisko.
Práve zistenia z kontroly MIRRI odštartovali procesy, ktoré existenčne ohrozili zákazky Košická Polianka – vodovod, Ploské – Ortáše – vodovod, prívod vody a vodojem (obe v okrese Košice–okolie), Fintice – kanalizácia a Tulčícko-terniansky skupinový vodovod (obe v okrese Prešov), ktorý sa mal budovať aj pre blízke obce Záhradné, Veľký Slivník a Podhorany.
Tri projekty z nich sa medzičasom podarilo zachrániť a už sa na nich pracuje vďaka tomu, že VVS po dohode s vysúťaženými zhotoviteľmi zákaziek zrušila uzavreté zmluvy i verejné obstarávania a zrealizovala nové namiesto tých napadnutých.
Katastrofu pre obec Tulčík v podobe nemožnosti využiť pridelené eurofondy sa však už odvrátiť nepodarilo, lebo v tomto prípade vybratá firma nesúhlasila so zrušením celej súťaže len tesne pred samotným podpisom zmluvy a podala námietky na ÚVO, ktorý im vyhovel.
Zrušenie verejného obstarávania zo strany VVS v prípade Tulčíka úrad pozastavil. Označil ho za predčasné, lebo ešte neboli právoplatne ukončené súvisiace kontroly samotného úradu ani ministerstva.
No a práve o odvolaní voči súvisiacemu rozhodnutiu úradu v konaní o preskúmaní úkonov VVS pred podpisom zmluvy, ktoré sa začalo na žiadosť ministerstva, až teraz rozhodla Rada ÚVO.

Kopčák: Hrozí zlyhanie projektu
Zúfalý starosta Tulčíka Peter Kopčák (KDH) hovoril Korzáru o katastrofe pre obec už v závere februára, keď ešte nebolo známe aktuálne definitívne rozhodnutie Rady ÚVO.
Teraz, keď už vysvitlo, že tento eurofondový projekt prakticky skolaboval úplne zbytočne len pre chybné posúdenie zo strany ministerstva i ÚVO, že došlo k porušeniu zákona, je Kopčák ešte rozhorčenejší ako vtedy.
„Rada ÚVO rozhodla o oprávnenosti námietok až 16. mája 2023, teda 11 mesiacov (!) po ich uplatnení. VVS síce začala konať, aby projekt bol v čo najkratšom čase aspoň naštartovaný, ale má to viac úskalí a je vo veľkej časovej tiesni,“ začal s popisom aktuálneho stavu.
Najväčšou prekážkou je podľa neho to, že z IROP je možné čerpať prostriedky len do konca roka 2023. Pritom realizácia projektu počíta so zhruba 20 mesiacmi.
„Hrozí nevyčerpanie asi 3,5 milióna eur a nedokončenie, resp. aj úplné zlyhanie projektu. Preto je potrebné hľadať možnosť jeho financovania aj po 31. decembri 2023, o čo som opakovane požiadal nového ministra investícií Petra Balíka,“ ozrejmil Kopčák.

Starosta žiada odškodnenie alebo kompenzáciu
Ako pokračoval, omeškanie projektu nastalo kvôli viacnásobnému kontrolovaniu dokumentácie, nesprávnemu zrušeniu súťaže a následne až 11-mesačnému rozhodovaniu zo strany ÚVO.
„Celkovo dosiahlo omeškanie projektu už zhruba dva roky a je spôsobené najmä prieťahmi na úradoch zo strany MIRRI, ÚVO a Prešovského samosprávneho kraja (sprostredkovateľský orgán pre IROP – pozn. red.). Preto by bolo veľmi nesprávne a nespravodlivé, aby kvôli tomu zlyhal projekt výstavby vodovodu v našej obci. Naši obyvatelia sa stali rukojemníkmi a obeťami v tejto zdĺhavej a neodôvodnenej hre. Prosíme, aby v tejto výnimočnej nepriaznivej situácii, ktorú sme nezavinili, boli využité všetky možnosti a prostriedky, aj výnimočné, na uvoľnenie financií na výstavbu celého vodovodu,“ apeloval starosta.
Vedenie obce prirodzene očakáva, že práve úrady, ktoré sa spolu podieľali na zdržaní projektu, by mali Tulčíku poskytnúť kompenzáciu či odškodnenie v akejkoľvek forme, ale s cieľom poskytnúť peniaze na výstavbu.
„Nie podmienečne a o dva-tri roky, ale teraz. Klásť nové prekážky financovaniu projektu cez pravidlá fázovania či cez požiadavky na opakovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok vrátane opakovania celého procesu obstarávania vyznievajú zvláštne, keď úrad, ktorý sa podieľal na prieťahoch, teraz navrhuje ďalšie prieťahy... Nuž áno, znie to absurdne,“ uzavrel Kopčák.
Z odboru komunikácie MIRRI potvrdili vo štvrtok Korzáru, že v nadväznosti na rozhodnutie Rady ÚVO sa minister Balík osobne stretol so starostom Tulčíka.
„Na tomto stretnutí vysvetlili zástupcovia MIRRI SR pánovi starostovi skutkový stav, podrobnosti rozhodnutia Rady ÚVO a priblížili mu aktuálne možnosti financovania projektu z nových eurofondov,“ odpovedali z ministerstva na našu otázku, či necítia akúsi morálnu povinnosť pomôcť teraz obci, aby bez akýchkoľvek prekážok získala eurofondy z nového programovacieho obdobia.

Voda mizne zo studní, vozia ju i cisternou
Tulčík má vypracovaný projekt na obecný vodovod, kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd už od roku 2004.
Vodárne vybudovali prívod vody do obce z vodnej nádrže Starina pred šestnástimi rokmi a v tom istom období nad obcou aj vodojem.
V roku 2016 sa zrealizovala väčšinou z obecného rozpočtu a v spolupráci s VVS aspoň prvá etapa vodovodu - od vodojemu k materskej škole a obecnému úradu s vetvami, ktoré umožnili napojiť spolu len zhruba 15 percent rodinných domov.
Zvyšných 85 percent vodovodu, teda chýbajúcich 8 kilometrov, malo byť prefinancovaných práve z terajších eurofondov.
„Hrozné je, že viacerí obyvatelia, vrátane mňa, máme hlavný prívod vody do vodojemu len osem metrov od našich domov či pozemkov, ale vodu z vodovodu doma nemáme. Čiže, paradoxne, vodu v obci máme, aj nemáme. Na neuverenie,“ sťažoval sa nám v závere februára starosta.
Potreba obecného vodovodu v Tulčíku sa pritom stáva z roka na rok naliehavejšou, pretože sa zo studní stratila voda buď úplne, alebo jej majú obyvatelia oveľa menej ako predtým.
Navyše pri jej nedostatku ešte klesá už i tak veľmi nevyhovujúca kvalita. V tulčíckych studniach je už aj tak extrémne tvrdá a so škodlivými látkami.
Susedia si navzájom provizórne čiastočne pomáhajú prečerpávaním vody z jednej studne do druhej, ale vodu do nich vozia aj hasičskou cisternou z vodojemu. Ročne ide o stovky výjazdov.

VVS nesúhlasila s výsledkami kontroly ani verdiktom ÚVO
Na črtajúce sa problémy upozornil Korzár ešte v júni 2021, keď získal informácie o výsledkoch ministerskej kontroly zákazky v Košickej Polianke.
Kontrolóri konštatovali účelové a nedovolené rozdelenie predmetu tejto zákazky na štyri už vyššie spomínané podlimitné s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančný limit pre nadlimitnú zákazku s prísnejšími pravidlami.
Z toho vyplývala aj finančná korekcia vo výške 25 percent z celkových oprávnených výdavkov na projekt, ktorý je vo výške 90 percent financovaný z eurofondov. Tá istá hrozba korekcie potom visela aj nad zvyšnými troma zákazkami.
VVS od samého prepuknutia kauzy odmietala kontrolné zistenia o nedovolenom a účelovom rozdelení zákazky.
„Od počiatku išlo o štyri rôzne projekty oddelené časovo, funkčne i miestne. Všetky štyri projekty sa týkajú rôznych obcí, ktoré sú od seba vzdialené od 54 do 9 kilometrov. Z technického hľadiska ide o rôzne a unikátne stavby, ktoré spolu žiadnym spôsobom nesúvisia. Na všetky štyri stavby musela byť vypracovaná samostatná projektová dokumentácia,“ argumentovala v júni 2021 pre Korzár Agentúra Penelopa, ktorá mediálne zastupuje VVS.
Pýtala sa tiež, prečo by VVS účelovo rozdeľovala zákazku, keď aj tak použila otvorený a súťažný proces verejného obstarávania, ktorého sa mohol zúčastniť akýkoľvek záujemca o zákazku po splnení stanovených podmienok účasti.
Aby sa preukázalo, že naozaj ide o účelové a nedovolené rozdelenie jednej zákazky na viacero, musia byť v zmysle judikátov európskych súdov naplnené súčasne všetky tri súvislosti posudzovaných zákaziek – časová, miestna aj vecná (funkčná).
ÚVO práve túto trojnásobnú súvislosť medzi zákazkami konštatoval v rozhodnutí z júna 2022, v ktorom to aj rozsiahlo odôvodňoval.
Ďalším jeho výrokom bolo, že toto rozdelenie zákaziek malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Samotné spojené konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (VVS) na žiadosť ministerstva sa týkalo už iba troch zákaziek (Košická Polianka, Fintice a Tulčík).
Vodárne sa voči tomuto verdiktu odvolali na Radu ÚVO.
Odvolací orgán si na posúdenie tejto veci prizval znalca v odbore stavebníctvo a v odvetviach vodné i líniové stavby, aby vypracoval odborné stanovisko.

Odvolací orgán potvrdil časovú i miestnu súvislosť
Rada napokon zmenila verdikt svojho úradu a konanie zastavila, lebo nezistila porušenie tohto zákona, ktoré by malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
V 78-stranovom rozhodnutí zo 16. mája 2023 však odvolací orgán nedal za pravdu argumentácii vodární v plnom rozsahu.
Súhlasil s prvostupňovým rozhodnutím svojho úradu v tom, že medzi všetkými troma zákazkami bola evidentná časová súvislosť.
„Časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie realizácie jednotlivých procesných úkonov zo strany kontrolovaného, napr. vyhlásenie daných postupov zadávania zákaziek, uzavretie zmlúv či rovnaká alebo podobná lehota plnenia daných zákaziek,“ písal ÚVO vo svojom pôvodnom verdikte.
Mal za nesporné, že všetky zákazky boli vyhlásené v krátkom časovom slede, a to od 25. 3. do 18. 8. 2020, z čoho mu bolo zrejmé, že „kontrolovaný o potrebe uskutočnenia stavebných prác, ktoré boli predmetom týchto zákaziek, musel mať vedomosť v tom istom časovom období“.
Rada ÚVO potvrdila aj argumentáciu svojho úradu, že medzi zákazkami existovala evidentná miestna súvislosť, lebo mali byť „realizované v rámci územnej pôsobnosti kontrolovaného, t. j. v rámci uceleného územného obvodu východoslovenského regiónu, v ktorom kontrolovaný (obstarávateľ) vykonáva svoju pôsobnosť“.
Vodárenská spoločnosť odmietla odôvodnenia úradu pri časovej i miestnej súvislosti ako absurdné, lebo podľa takejto logiky by mohla zadávať len jedinú zákazku za celý rok.

Znalec: Zákazky sú rozdielne
Ako kľúčové pre konečné rozuzlenie tejto kauzy sa tak ukázalo až posúdenie vecnej (funkčnej) súvislosti medzi zákazkami. Rada ÚVO sa pri verdikte o tejto otázke opierala práve o stanovisko znalca.
Ako uviedol úrad v napadnutom rozhodnutí, zo špecifikácie a charakteru predmetu obstarávaných troch zákaziek bolo zrejmé, že ich predmetom boli výlučne stavebné práce rovnakého alebo podobného charakteru a súvisiace dodávky v odvetví vôd.
Aj keď išlo v prípade výstavby vodovodov a kanalizácií o odlišné zariadenia, bol ich schopný podľa neho zrealizovať jeden subjekt, keďže sa aj o jednotlivé preverované zákazky uchádzali i viacerí rovnakí záujemcovia.
Na základe toho mal úrad za preukázané, že medzi troma zákazkami „bolo možné konštatovať evidentnú vecnú súvislosť“.
Znalec na konci svojho obsiahleho stanoviska vyslovil záver, že vodárenstvo a stokovanie sú dve odlišné odvetvia vodného hospodárstva.
Vodovody a kanalizácie majú preto obrovské množstvo podstatných rozdielov, ktoré vychádzajú z podstaty týchto stavieb aj z právnych predpisov, technických noriem, ako i stavebných postupov a technických riešení.
Za najkomplikovanejšiu označil znalec práve tulčícku zákazku, pri ktorej sa má vybudovať vodovodná sieť, vodojem a čerpacia stanica.
Na základe porovnania súťažných podkladov jednotlivých obstarávaní predpokladá, že firma, ktorá by ju robila, by vedela zrealizovať i jednoduchšiu stavbu vodovodu v Košickej Polianke, ale aj kanalizáciu a súvisiacu čerpaciu stanicu vo Finticiach.
Stavebný subjekt, ktorý by ešte bol trebárs aj schopný vybudovať vodovod v Košickej Polianke, by už nemusel stačiť na ostatné dve zákazky, pretože sú pri nich „použité zložitejšie stavebné postupy pre vybudovanie čerpacích staníc a vodojemu“.
No a vybratá spoločnosť pre Fintice by síce zvládla aj vodovod v Košickej Polianke, ale nie je zaručené, že by mala schopnosti aj na stavbu v Tulčíku.
Zhrnul, že zákazky sú rozdielne z technického hľadiska, nie sú prepojené a sfunkčnenie jednej stavby nemá žiadny vplyv na sfunkčnenie ostatných dvoch.

Rada ÚVO: Vecná súvislosť sa nepreukázala
Ako Rada ÚVO na základe záverov znalca konštatovala, nepotvrdil sa záver úradu, že pri zákazkách „ide výlučne o stavebné práce rovnakého alebo podobného charakteru“, ani to, že ide o plnenia, ktoré „sú svojím charakterom totožné alebo obdobné, a teda ktoré by spolu úzko súviseli, najmä pokiaľ ide o hľadisko funkčné, resp. technologické“.
Odvolací orgán tak dal za pravdu vodárňam a považuje ich odvolanie za dôvodné, lebo „ide o samostatné ekonomicky a technicky nezávislé stavebné diela, ktoré netvoria jeden funkčný celok, nakoľko navzájom spolu vecne ani funkčne nesúvisia“.
Nepreukázala sa teda vecná (funkčná) súvislosť medzi zákazkami, ktorá je nevyhnutnou podmienkou, aby bolo možné konštatovať porušenie zákona z dôvodu nedovoleného a účelového rozdelenia jednej zákazky na niekoľko menších.
„Sme radi, že Rada ÚVO definitívne potvrdila, že VVS neporušila zákon o verejnom obstarávaní pri predmetných zákazkách. Po dlhoročnej snahe o vysvetlenie z nášho pohľadu od počiatku zrejmého nesprávneho a nelogického postupu kontrolných orgánov vítame rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý potvrdil správnosť postupu pri obstarávaní zákaziek tak, ako bol realizovaný VVS,“ reagovali vodárne.
Chceli by využiť všetky dostupné zdroje pre rozšírenie siete verejných vodovodov a verejných kanalizácií, čo však predpokladá aj súčinnosť na strane orgánov verejnej moci a kontrolných orgánov.
„Privítali by sme väčšiu pružnosť a efektívnejšie nastavenie procesov, ktoré by v konečnom dôsledku nemarili viacročnú snahu vybudovať pre obyvateľov nový vodovod či kanalizáciu.“
Riešenie pre Tulčík zatiaľ nemajú
Zaujímali sme sa, či už majú vodárne nejaké riešenie, ako a odkiaľ získať peniaze aj na Tulčícko-terniansky vodovod, ktorý sa kvôli konaniam na ÚVO nemohol z eurofondov začať budovať.
Odpovedali, že vyhodnocujú dopady rozhodnutia Rady ÚVO a možnosti ďalšieho riešenia, ale nič konkrétne sme sa nedozvedeli.
„VVS aktívne koná aj v súčinnosti so starostami dotknutých obcí. Hľadá a zvažuje alternatívne riešenia tak, aby pomohla zabezpečiť pitnú vodu obyvateľom v týchto lokalitách. Aktuálne je však stále platná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) s poskytovateľom dotácie v pôvodnom znení i rozsahu. A takisto pôvodné verejné obstarávanie, ktoré bolo predmetom kontroly na ÚVO, nie je riadne ukončené, preto v súlade s právnymi predpismi a riadiacou dokumentáciou nie je v tomto okamihu možné realizovať žiadne zo zvažovaných alternatívnych riešení.“
Na ďalších dvoch spomínaných zákazkách v Košickej Polianke i Finticiach sa už intenzívne pracuje.
„Podľa vyjadrení príslušných stavebných dozorov sa na týchto zákazkách plní vecný aj finančný harmonogram. Je vysoko pravdepodobné, že budú dostavané v tomto programovom období a v súlade s príslušnou zmluvou o poskytnutí NFP. Zhotovitelia, stavebné dozory aj VVS vykonávajú všetky kroky, aby práce pokračovali podľa očakávaného plánu,“ dozvedeli sme sa z vodární.
Ministerstvo aj tak trvá na svojom
Rezort investícií trvá napriek rozhodnutiu Rady ÚVO na tom, že jeho kontrola verejného obstarávania bola v súlade so zákonom, preto ani „neustupuje od pôvodných zistení“.
„ÚVO nariadil 7. 6. 2022 zrušiť verejné obstarávanie Tulčícko-ternianskeho skupinového vodovodu, konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní a dal tak za pravdu predchádzajúcim zisteniam kontroly MIRRI SR. Pokiaľ ide o rozhodnutie Rady ÚVO zo 16. 5. 2023, tá nerozhodla jednomyseľne, čo je zriedkavý stav. Jej rozhodnutie obsahuje totiž aj stanovisko samotného predsedu ÚVO, ktorý sa nestotožňuje s odôvodnením jej rozhodnutia,“ píše sa v stanovisku odboru komunikácie ministerstva.
Ako sa v ňom ďalej uvádza, odlišný názor predsedu ÚVO „potvrdzuje správnosť pôvodného zistenia MIRRI i postupu v súlade s rozhodovacou praxou ÚVO aj Orgánu auditu a audítorov Európskej komisie, ktorí sa opakovane pri výkone auditu na Operačnom programe IROP zameriavajú práve na zistenia spočívajúce v nedovolenom delení nadlimitných na podlimitné zákazky“.
Predsedom ÚVO i jeho rady je Peter Kubovič. Vo svojom odlišnom stanovisku síce súhlasil so záverom rady, že všetky tri zákazky nemajú vecnú (funkčnú) súvislosť, ale podľa neho medzi zákazkami v Košickej Polianke a Tulčíku táto súvislosť existuje.
Z toho podľa jeho argumentácie vyplýva, že došlo k nedovolenému rozdeleniu zákazky, preto mala byť súťaž na Tulčícko-terniansky skupinový vodovod tak či tak zrušená.
Proti rozhodnutiu Rady ÚVO o zastavení konania už nie je možné podať opravný prostriedok.
Preskúmateľné je už len súdom po podaní žaloby do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Keď platí 1 aj 2, hoci sa vylučujú
V súvislosti s vodárenskými zákazkami na východe Slovenska došlo ku kurióznej situácii, ktorá dospela až do paradoxného vyústenia.
Pôvodné prvostupňové rozhodnutie ÚVO zo 7. júna 2022 totiž obsahuje dva výroky, ktoré sa po verdikte Rady ÚVO o odvolaní zo 16. mája 2023 vzájomne vylučujú.
Obsahom výroku 1 v prvostupňovom rozhodnutí bolo, že ÚVO nariadil košickým vodárňam zrušiť použitý postup zadávania zákazky Tulčícko-ternianskeho skupinového vodovodu, lebo v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistil také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo vplyv na výsledok obstarávania.
Vo výroku 2 sa zas konštatuje, že pri zadávaní tejto tulčíckej zákazky a ďalších dvoch (Košická Polianka – vodovod a Fintice - kanalizácia) postupovala VVS v rozpore so zákonom, lebo mala pre všetky tri obstarať jedného zhotoviteľa, nie vysúťažiť ho pre každú zvlášť v samostatných obstarávaniach. Došlo tak k nedovolenému rozdeleniu jednej nadlimitnej zákazky na tri podlimitné. V odôvodnení rozhodnutia sa píše, že sa nemali rozdeliť, lebo súvisia miestne, časovo i vecne (funkčne).
Rada ÚVO sa však mohla v odvolacom konaní zaoberať už len výrokom 1, teda zákazkou v Tulčíku, lebo v zmysle zákona je možné podať odvolanie iba v konaní pred uzavretím zmluvy.
Výrok 2 sa zároveň týkal aj zákaziek v Košickej Polianke i Finticiach, pri ktorých už VVS podpísala zmluvy s víťaznými firmami. V zmysle novely zákona, účinnej od 31. marca 2022, však už nie je možné podať odvolanie voči rozhodnutiu úradu vydaného v konaní po uzavretí zmluvy pri zákazkách z eurofondového programovacieho obdobia 2014 – 2020.
Rada ÚVO napokon v rozhodnutí o odvolaní zmenila výrok 1 v tom zmysle, že vlastne zrušila verdikt úradu, ktorý nariadil VVS zrušiť súťaž pri zákazke v Tulčíku. Odôvodnila to tým, že nedošlo k porušeniu zákona, teda nedovolenému rozdeleniu zákaziek, lebo spolu vecne (funkčne) nesúvisia.
Ale keďže výrok 2 sa už nedal odvolaním napadnúť, platí v zmysle jeho znenia zároveň to, že k nedovolenému rozdeleniu tých istých zákaziek došlo, lebo spolu súvisia nielen miestne i časovo, ale aj vecne (funkčne).
Celá kauza má aj paradoxný záver.
Zákazka v Tulčíku, ktorá je podľa Rady ÚVO (zmenený výrok 1) predsa len v poriadku, sa už nestihne zrealizovať do konca tohto roka a pridelené eurofondy na ňu prepadnú.
Vodovod v Košickej Polianke a kanalizácia vo Finticiach sa však nerušene z eurofondov budujú, hoci stále oficiálne platí, že prvé a medzičasom zrušené súťaže na zhotoviteľov týchto zákaziek boli v rozpore so zákonom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári