KALNIŠTE. Oliver Kálnássy po otcovi zdedil celý rodokmeň rodiny siahajúci až do roku 1249, keď dostali od uhorského kráľa Bela IV. pozemky a panstvo na mieste, kde je dnešné Kalnište (okres Svidník).
„Naši predkovia prišli do Uhorska z Litvy a pomáhali v boji proti Tatárom. Za nejaký významný počin v tomto boji boli odmenení a usadili sa na východe Slovenska,“ opisuje Oliver Kálnássy.
V Kalništi žilo mnoho generácií rodu Kálnássy, niektorí jeho predkovia zastávali aj významné spoločenské pozície. V obci žili hradní kapitáni či cirkevní hodnostári.
„Nedávno môj bratranec objavil, že po jednom z našich predkov pomenovali cestu v Poľsku pri obci Gągławky,“ opisuje Kálnássy.

Zo zoznamu pamiatok ho vyškrtli
Po rode ostal v obci aj kaštieľ, ktorý dal postaviť v roku 1774 Alexander Kálnássy.
Rodina Kálnássyovcov sa z kaštieľa odsťahovala začiatkom 20.storočia do Prešova a Košíc.
Kaštieľ bol obývaný do roku 1959. Potom ostal opustený a začal chátrať.
Dajte nám vedieť
- Ak viete o podobne zdevastovanej či opustenej stavbe vo vašom blízkom či vzdialenom okolí (v meste alebo obci), kontaktujte nás na e-mailovej adrese: katarina.gecziova@korzar.sk, v predmete emailu uveďte "Čierna diera".
- Za vaše postrehy a nápady ďakujeme.
Historický objekt bol zapísaný v zozname kultúrnych nehnuteľných pamiatok, no pre zlý technický stav bol v roku 1994 vyškrtnutý.
Aj keď Oliver Kálnássy žije v Českej republike, kde pracuje ako architekt a manažér v oblasti investícií a developmentu, kaštieľ na Slovensku chce zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti.
Nebude to však jednoduché. Je to takmer ruina, bez strechy, zarastá trávou a stromami.
Trvalo totiž dlho, kým sa Kálnássyovci ku kaštieľu opäť dostali, a to aj napriek tomu, že sa k nemu a Kalnišťu hlásili v minulosti opakovane.
„Ja som sa tam prvýkrát dostal ako dieťa niekedy koncom 70. rokov. Zásadný impulz nastal po páde komunizmu.“
Ich prvým počinom bolo reštaurovanie historického zvonu, ktorý dal odliať v 18. storočí ich predok Alexander, ktorý postavil aj kaštieľ. Obec obnovila zvonicu, do ktorej sa zvon navrátil a dodnes slúži svojmu účelu.
Kálnássy mladší síce odišiel študovať do Brna, ale jeho otec bol naďalej pravidelným návštevníkom obce.
Objekt rozkúskovali na niekoľko parciel
Ako to v takýchto prípadoch býva, kaštieľ dlho chátral pre nevysporiadané majetkové vzťahy.
V 50. rokoch minulého storočia, keď žili v kaštieli dočasne obyvatelia Kalnišťa, sa podľa Kálnássyho z nepochopiteľných dôvodov zaviedlo do katastra nehnuteľností ich vlastníctvo.
Objekt bol rozkúskovaný na niekoľko parciel s číslami a s rôznymi vlastníkmi.
Žiadny z nich tam už nežil, no tento stav pretrval až do nedávnej minulosti.
„Môj otec mal veľkú túžbu kaštieľ zachrániť a opraviť. Preto nechal zvolať vlastníkov na obecný úrad a ponúkol im vtedy 50-tisíc korún slovenských. Tí ľudia však nesúhlasili a chceli viac. Pre otca to však nebolo v tej dobe riešiteľné a ja som ešte študoval.“
Kaštieľ mal v tom čase stále strechu.
Na túto epizódu si spomína aj starosta obce Jozef Cauner (Hlas). Býva hneď oproti kaštieľu.
Keď bol ešte chlapec, hral sa s ostatnými deťmi v okolí kaštieľa na vojakov. Vtedy tam bývali ešte tri rodiny.
Pamätá si aj Olivera Kálnássyho staršieho, ktorý kaštieľ v minulosti napokon odkúpil.
„Mal v úmysle ho zachrániť, s dobrou víziou. Zachoval mnoho starožitností po svojom rode, napríklad obrazy. Dal mi aj knihu o kaštieli,“ opisuje.
Rekonštrukciu kaštieľa víta, aj keď sám priznáva, že v dobrom stave nie je. Opustený a bez správcu je už viac ako 50 rokov.

Nikto v rodine tomu nerozumel
To, ako sa rod Kálnássyovcov dostal naspäť ku kaštieľu, nebolo úplne jednoduché.
„Otec bol posledné roky veľmi chorý. Aj keď mal plno vážnych diagnóz, neopúšťala ho energia,“ spomína Oliver Kálnássy.
Keď stále hovoril o tom, že sa kaštieľ musí zachrániť, nikto v rodine tomu nerozumel. Prišlo im to nezmyselné, keďže to už bola ruina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári