Vranovčan Jakub Kopček (29) je lekár - ortopéd. Stal sa členom lekárskej komisie v Medzinárodnej federácii kulturistiky a fitnes IFBB. K tomuto športu má blízko vďaka otcovi Igorovi, ale je to len koníček.
Odmala túžil byť lekárom, čo sa mu splnilo a ortopédia sa stala jeho vášňou. Je mladý, no nadšený. Hovorí, že nebol deň, kedy by sa netešil do práce, o ktorej sníval od dvoch rokov.
Z rodného Vranova nad Topľou dennodenne dochádzal na bilingválne gymnázium v prešovskom Solivare a odtiaľ na vytúženú medicínu v Bratislave. Na tretí pokus. Dnes pôsobí na ortopedickej klinike v Trenčíne. Aj tento rozhovor vznikol na trase medzi Trenčínom a Vranovom nad Topľou, kam sa pravidelne vracia.
V článku sa dočítate:
- Prečo si vybral ortopédiu.
- Nové metódy v artroskopii.
- Prečo sa používa potkaní kolagén.
- Či ide dokopy dvíhanie činiek a operovanie.
- Aké sú najčastejšie zranenia.
- Pri ktorom športe ich vzniká najviac.
- Ako je na tom slovenská ortopédia.
- Prečo nešiel do zahraničia.
- Kedy je výmena bedrového kĺbu nevyhnutná.
- Ktorý Slovák má šancu na Mr. Olympia.
- Aký problém je s magnetickou rezonanciou.
- Prečo sa nestal kulturistom.
Ako ste sa dostali k medicíne a konkrétne k ortopédii?
- Už keď som mal dva roky, som babke povedal, že budem lekár. Na medicínu som sa dostal do Bratislavy, na tretí raz. Vždy som sa chcel venovať športovcom, tak som už na vysokej škole hľadal odbor, ktorý má k tomu najbližšie. Rozhodol som sa pre ortopédiu.
V treťom ročníku som popri škole začal chodiť na súkromnú kliniku, kde som pôsobil štyri roky. Asistoval som tam, veľa som sa naučil. A v šiestom ročníku som podal žiadosť do viacerých nemocníc. Odporučili mi Trenčín, tak som sa rozhodol ísť tam a od septembra 2021 tam pôsobím ako ortopéd.
Na čo sa špecializujete? Má aj ortopédia ďalšie špecializácie?
- Na Slovensku je pomerne ťažké sa špecializovať. Momentálne som rezident, o štyri roky budem atestovaný ortopéd a až potom sa môžem oficiálne špecializovať.
Keďže by som sa rád venoval športovcom, chcel by som sa hlavne špecializovať na artroskopické operácie. Pomerne nový trend na Slovensku - v zahraničí je trošku dlhšie - je artroskopická regenerácia chrupavčitých defektov. Čiže keď máte poškodenú chrupavku, sú na to metódy, ktoré sa vyvinuli za niekoľko desaťročí.
Osobne som pritiahol na našu kliniku jednu metódu a náš pán primár Karol Gottschal ďalšiu. Keďže som na doktorandskom štúdiu, bude to témou mojej dizertačnej práce a chcel by som sa tomu v budúcnosti venovať.
Psychiater: Depresií aj demencií máme viac ako kedysi. Dôvod je iný, než sa zdá Čítajte Aká je to metóda?
- Autocart. Napríklad pri kolene oberieme chrupavku z mimozáťažovej zóny, spojíme to s plazmou pacienta, ktorá sa ešte počas operácie odoberie. Vytvorí sa taký gél a dá sa na ten defekt v záťažovej zóne. Pacient môže po troch mesiacoch došľapovať.
A tá druhá?
- Volá sa ChondroFiller a to je potkaní kolagén, ktorý sa aplikuje na defekt, ktorý je na chrupavke. Z toho sa vytvorí skelet, kde sa potom nasyntezujú vlastné chondrocity a je to viac-menej plnohodnotná chrupavka.
Potkaní?
- Áno. Z potkanov. Pýtal som sa, prečo potkaní kolagén, povedali mi, že veľké percento pacientov vo svete tvoria ľudia, ktorí nechcú nič z prasaťa, preto využili kolagén z potkaních chvostov.
Tú metódu priniesol váš primár. Cítite uňho podporu?
- Keď som začal robiť, povedal mi, že iniciatíve sa medze nekladú. On tú iniciatívu z mojej strany videl a podporuje ma. Chcem to robiť, aktívne sa zúčastňujem aj na iných operatívach, snažím sa dostávať stále k väčším a väčším výkonom.
Vie, že artroskopický smer je mi najviac sympatický. Preto aj aktívne pomáham kolegom, ktorí sa na to špecializujú, aby som jedného dňa mohol byť aj ja špecialistom.
Edo Kopček: Megadeth je pre mňa Bláznivé leto Čítajte Chceli ste byť ortopéd pre športovcov. Sám máte k blízko k športu, ale k takému dosť netypickému pre lekárov. Ku kulturistike. Ako dlho sa jej venujete? Robili ste ju aj súťažne?
- Súťažne nie. Môj otec celý život pôsobil v kulturistike. Najprv súťažil, potom ako tréner, takmer 20 rokov má špecializovaný webový portál venovaný kulturistike a fitnes.
Chodil som s ním po celom svete a fotili sme tie súťaže. Už vtedy som si hovoril, že by som sa chcel ako lekár venovať nielen tomuto silovému športu, ale aj ďalším.
Vieme o vás, že ako ortopéd rád šijete rany...
- To je taká zábavka. Keď máme služby, sme celý deň v nemocnici, tak tie úrazy prídu. A mňa to baví. Baví ma aktívne niečo vykonávať. Preto som si vybral chirurgický odbor.
Internistické mi veľa nehovoria. Nechcem ich nijako dehonestovať, ale pre mňa osobne nie sú. Rád robím niečo, kde je reálna praktická činnosť.
A ide to dokopy s cvičením s činkami? Predsa len si musíte dávať pozor na prsty.
- Čo sa týka operatívy, tak na našej klinike riešime aj endoprotetiku, čiže výmenu kĺbov. Špeciálne bedrových a kolenných. Tam treba mať aspoň trochu sily, aby ste to vedeli zvládnuť, zreponovať, vyluxovať. Pri revíznych operáciách treba niekedy použiť aj väčšiu silu. Často veľmi pomôže, keď ju máte.
Takže vám kulturistické cvičenie pri operáciách prospieva?
- Určite.
Je leto, ľudia častejšie rekreačne športujú. Niektorí pravidelne, iní nárazovo. Aké sú najčastejšie zranenia, s ktorými sa stretávate na klinike, ktorým by sa dalo vyhnúť, ale ľudia si ich privodia nesprávnym športovaním?
- Keď máme službu, tak sú to najčastejšie členky a kolená. Či už je to jednoduché vyvrtnutie členka alebo niečo zložitejšie. Vyhnúť sa tomu úplne nedá. Ak však už dôjde k úrazu, netreba ho podceniť. Veľakrát sa stáva, že pacienti prídu po troch dňoch s opuchnutým členkom a majú tam zlomeninu.
Alebo členok zlomený nemajú, ale je výrazne opuchnutý. Ide o to, že my v členku nemáme len kosti. Sú tam kĺby, šľachy, cievy a nervy, ktoré zabezpečujú výživu svalom a šľachám. Šľachy stabilizujú samotný kĺb. Ak to nechajú tak, zle sa to zrastie. Keď je tam napríklad utrhnutá alebo natiahnutá šľacha, dlhšie sa to hojí, môže sa to zle zhojiť, môže to byť nestabilné...
Často prídu k nám na ortopedickú ambulanciu, že majú nestabilitu v členku, nevedia s ním poriadne hýbať a to si už niekedy vyžaduje až operačné riešenie. Musí sa robiť artroskopia, dekompresia - uvoľnenie toho kĺbu, aby sa naspäť vrátila hybnosť. Čiže, samozrejme, tie zranenia netreba podceňovať.
Kolenné kĺby?
- Pri kolenných kĺboch u mladých ľudí mi šiesti z desiatich povedia, že hrali futbal. Najčastejšie ide o natiahnutia, kde nie je poškodená žiadna mäkká štruktúra. Potom to býva natiahnutie až utrhnutie postranného, čiže kolaterálneho väzu. Časté je tiež poškodenie menisku. Poškodenie predného skríženého väzu, ktoré je menej časté, a potom je to, čo voláme unhappy trias.
Čo to je?
- Nešťastná triáda. Keď je poškodený aj postranný väz, aj meniskus, aj predný skrížený väz. Je to fenomén, ktorý sa často stáva najmä u futbalistov.
Základná rada teda je nepodceňovať ani drobné zranenia?
- Keď už dôjde k nejakému zraneniu a cítite, že sa to nelepší, bolí to, puchne, netreba to podceňovať. Prvý deň si dáte octan, chladivý zábal. Ale keď sa to nelepší, treba ísť do nemocnice.
Nikdy v živote som sa nenahneval na takých pacientov, sestričky tiež nie, veď na to sme tu. Chodia aj pacienti s trieskou v prste, ale to je iná záležitosť. No keď sa aj stane niečo také, tak si to zaslúži základné ošetrenie.
Dá sa predísť zraneniam pri športe?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
