KUKOVÁ. V obci Kuková v okrese Svidník boli štyri kaštiele, no zachoval sa len jeden. Dva zbúrali, tretí prestavali.
Staršia generácia si možno spomína aj na pôvodných obyvateľov posledného kaštieľa, no už postupne vymiera.
Rokokovo-klasicistický kaštieľ, postavený v rokoch 1770 až 1780, patril rodine Bánovcov. V Kukovej žila od 16. storočia až do roku 1945. Vlastnila skoro polovicu chotára obce, liehovar a kaštieľ, v ktorom rodina bývala.
Obec ho v rámci reštitúcie odovzdala priamemu potomkovi posledného majiteľa Pavla Bána, ktorý bol aj majiteľom rozsiahlych území v katastri Kukovej, aj v jej širšom okolí.
Ten zo svojho kaštieľa definitívne odišiel v roku 1945. Spolu so svojím otcom Arpádom je pochovaný v obci v areáli evanjelického kostola.
Kaštieľ za korunu
Ľubomír Vereščák žije v Kukovej. Je potomkom posledných majiteľov a jedným zo súčasných vlastníkov historického objektu.
Kaštieľ so sýpkou, ktorý bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku v roku 2000, zdedil spolu s dvoma súrodencami.
Dajte nám vedieť
Ak viete o podobne zdevastovanej či opustenej stavbe vo vašom blízkom či vzdialenom okolí (v meste alebo obci), kontaktujte nás na e-mailovej adrese: katarina.gecziova@korzar.sk, v predmete emailu uveďte "Zabudnuté miesta".
Za vaše postrehy a nápady ďakujeme.
Priezviskom sa s ich dedom, posledným vlastníkom, nezhodujú, babka mala ich otca za slobodna.
Bolo to v roku 2005, keď ich otcovi ako potomkovi pôvodného vlastníka obec ponúkla kaštieľ za symbolickú jednu korunu. V tom čase tam ešte sídlila obecná sála.
Majitelia historickej budovy však v reštitúciách nedostali aj pozemky, ktoré sú už dlho na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF).
Ak však chcú potomkovia rodu, ktorý kedysi kaštieľ postavil, žiadať dotácie na jeho obnovu, pri niektorých výzvach je podmienkou mať dlhodobý nájom pozemkov pod objektom, inde je potrebné ich rovno vlastniť.
Kaštieľ postavili jeho predkovia. Roky k nemu nemal prístup, teraz ho chce obnoviť Čítajte Cenu neakceptovali
Ide o pozemky s rozlohou 2 762 metrov štvorcových, ku ktorým dediči neprišli ani za takmer 20 rokov.
„Je to trochu krivda na potomkoch, ktorí majú majetky v plnej výbave a takýto pozemok im štát predáva za ceny, akoby tam chceli budovať dom," hovorí Vereščák.
Štát podľa neho s takýmito pozemkami nakladá tak, akoby chcel na nich zarábať.
„Pri reštitúciách ich nedali s odôvodnením, že je to zastavaný pozemok a také sa nevydávali. Je to smiešne, keďže ten pozemok bol zastavaný už od 18. storočia.“
Prvú žiadosť o odkúpenie pozemkov poslal na Slovenský pozemkový fond v roku 2005, no až o štyri roky nato mu prišla prvá zmluva na návrh na odkúpenie pozemkov.
Podľa znaleckého posudku mala byť suma približne 5-tisíc eur, SPF však cenu navýšil na 14-tisíc eur.
„Neakceptovali sme to, bol to takmer trojnásobok oproti znaleckému posudku.“
Dnes Vereščák hovorí - bohužiaľ. Vtedy nevedeli, že ceny pozemkov v obci porastú. Obec sa zväčšuje a aj tam pribúdajú nové domy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
