Je známy ako stand-up komik, ale začína sa etablovať aj ako spisovateľ.
PAVEL TOMEŠ je z Brna, jeho stand-upové vystúpenia sú známe z televíznej obrazovky aj z internetu a do Prešova prišiel v rámci Mesiaca autorského čítania (MAČ).
Ide o sériu podujatí, ktoré sa konajú každý deň a vždy hostia jedného českého alebo slovenského autora či autorku a jedného hosťa alebo hostku z Nórska.
V Prešove sa MAČ, ktorý vznikol v Brne, koná druhý rok po sebe, vlani takto hostil spisovateľky a spisovateľov z Islandu.
Pavel Tomeš celý prešovský cyklus MAČ otvoril.
Po diskusii poskytol Korzáru rozhovor.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- čo je na stand-upoch najťažšie,
- na ktorý svoj slogan je najviac hrdý,
- ako je to s rivalitou Praha – Brno,
- v čom je výhoda a nevýhoda byť sám sebe vydavateľom
- ako sa líšia stand-upy, fejtóny a romány.
Máme už aj koncovku pre transgender priezviská, hovorí islandská spisovateľka Čítajte Do vašej knihy sa dostal aj Peter Nagy. Ako k tomu došlo?
Je to môj obľúbený slovenský interpret. Vôbec som nevedel, že je z Prešova. V knihe je jeho pieseň ako backround pre jednu scénu. Mám rád jeho texty. Nagyove pesničky sme počúvali ako mladí, teraz je to už skôr taká zábava.
Nezačínali ste ako stand-up komik, ani ako spisovateľ, ale ako regionálny novinár. Aké to bolo? Čo vám to dalo?
Bolo to strašné. Dalo mi to to, že som sa do pol roka dozvedel, že to robiť nechcem. Chcel som dať výpoveď, nebol som novinársky typ.
Šéfredaktor ma ale prehovoril, aby som robil editora. Čo je taká práca, že človek sedí v redakcii a kazí články redaktorom. Toto ma bavilo veľmi.
Robil som dlhšie editora než redaktora, čo je trochu unikát. Písanie so stand-upom súvisí, lebo stand-up je písanie. Najprv sa musí napísať, až potom sa predvádza.
Takže ono je to vlastne všetko o písaní – noviny, stand-up i knihy.
Zo spravodajstva a editovania ste sa dostali k písaniu fejtónov. Ako?
Bolo tam miesto, ktoré zapĺňali externisti. Často písali veci, ktorým som vôbec nerozumel a odmietal som to v tomto prevedení, tak som si povedal, že tam radšej niečo napíšem ja.
Bolo jednoduchšie niečo napísať, než to celé upravovať. A začal som si to užívať.
Vychádzali z fejtónov aj vaše neskoršie stand-upy?
Áno. Moje fejtóny boli dosť podobné stand-upom. Vždy mi niečo napadlo, nejaká vtipná téma, tak som ju spracoval ako fejtón a potom som z nej urobil stand-up. Ten je ostrejší, človek si môže viac dovoliť, v novinách nemôžu niektoré veci vychádzať.
Takže väčšinou som vzal fejtón, urobil ho trochu hrubší a bol z toho stand-up. Neskôr ma ten stand-up začal baviť viac.
V Česku bola platforma Na stojáka, ktorú vysielali v televízii, tak som išiel na konkurz a už som pri tom zostal. Je to už dvadsať rokov.
Čiže ste začínali ako divák?
Presne, pozeral som to ako divák a hovoril som si, že by som to zvládol tiež. Išiel som preto na konkurz a ukázalo sa, že je to naozaj tak.
Ostal som pri tom. Lebo na rozdiel od fejtónov, keď človek niečo napíše a potom sa mu niekto ozve, že sa mu to páčilo, väčšinou si to ešte s niečím popletie, máte pri stand-upe bezprostrednú reakciu publika.
Aké boli vaše stand-upové začiatky? Predsa len ide človek sám za seba, s kožou na trh.
Prvý stand-up nie je ťažký, to sa človek hecne. Ale ten druhý, tretí...
Zopakovať to, skúsiť to znova, nie je to pre každého.
No som trochu exhibicionista, tak mi to až taký problém nerobilo. Najprv sme to robili v klube pre kamarátov, potom sme začali viac jazdiť kade tade.
V tom čase stand-up začínal. Bolo to pre menšie publikum. Posledných desať rokov je v Česku i na Slovensku stand-upový boom, nemusím ani vysvetľovať, čo to je.
Zo začiatku sme majiteľom klubov museli vysvetľovať, čo tam budeme robiť. Vlastne len stáť a kecať a to je všetko, ľudí to bude baviť. Niektorí nám nedôverovali, ale toto sa už zmenilo.
Arnošt Goldflam v Prešove: Keď je chvíľu pokoj, ľudia zas začnú vystrájať Čítajte Fejtóny a stand-upy teda majú k sebe blízko. Ako ale došlo k tomu, že ste napísali román? Ktorý bol navyše ocenený?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
