PREŠOV. Poplatok za rozvoj môžu samosprávy od stavebníkov vyberať od roku 2017.
Takto získané peniaze využívajú na vlastný účel v rámci zákonom stanovených podmienok.
Nesmú ísť na bežnú údržbu a opravy, ale môžu ich použiť na stavbu, prípadne na pozemky, pre škôlky, školy, sociálne bývanie, nemocnice, cesty, parkoviská, verejné osvetlenie či zeleň.
Poplatok za rozvoj postupne zaviedli všetky krajské mestá, s výnimkou Trenčína a Prešova.
NKÚ: Samosprávam sa to oplatí
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) tvrdí, že tento krok bol pre samosprávy prínosom.
Z kontroly napríklad vyplynulo, že do konca roka 2021 malo vďaka tomu 80 obcí príjem vyšší ako 60-tisíc eur. Viac ho využívajú mestá a obce na západe Slovenska.
Celkovo sa výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku to bolo niečo vyše 2,6 miliardy eur, vlani už objem vybraných peňazí presiahol 30 miliárd.
Maximálna suma, ktorú zákon o poplatku umožňuje, je 35 eur za meter štvorcový. Obce a mestá si sadzbu môžu upravovať aj podľa typu stavby.
NKÚ odporúča limit zvýšiť.
„Pre rastúcu infláciu sa reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ konštatoval v správe podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Trenčín hovorí o konkurenčnej výhode
Trenčín, ako jedno z dvoch krajských miest, ktoré takýto poplatok nevyberá, ho ani zaviesť nemieni.
„Využívanie tohto poplatku je na rozhodnutí každého mesta alebo obce. Investori si poplatok premietajú do koncovej ceny, napríklad pri predaji nehnuteľnosti. My si myslíme, že jeho nezavedenie je určitou konkurenčnou výhodou voči tým, ktorí ho zaviedli,“ citovala TASR vyjadrenie hovorkyne Trenčína Eriky Ságovej.

Prešov prehodnotil svoj postoj
Druhým mestom bez poplatku za rozvoj je metropola Šariša.
Uvažuje, že to zmení?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári