„Keď sa opýtam ženy, koľko má rokov, odpovie: Mange hin štyridsaťdeväť berš. A pritom sa dá pekne povedať: Mange hin sarandatheeňa berš,” uvádza lektor rómčiny ROMAN EŠTOČÁK príklad, ako sa rómske výrazy zo slovnej zásoby pomaly vytrácajú.
Čiastočne za to môže i dlho chýbajúci systematický rozvoj rómčiny na Slovensku. Napriek prísľubom spred 15 rokov, že sa bude tento jazyk štandardne vyučovať i na školách, je táto prax stále skôr výnimkou.
Roman Eštočák učí rómčinu prevažne tie skupiny ľudí, ktoré s rómskou komunitou prichádzajú do kontaktu a hľadajú pomôcku, ktorá im v praxi pomôže. Okrem jazyka preto študentom približuje aj rozličné vzorce správania, kultúrne rozdiely a špecifiká, s ktorými sa môžu v teréne stretnúť.
Žijú bez vody a ciest, čelia predsudkom. K rómskej národnosti sa hlásia tri percentá Čítajte „Problémom sú tvary. V rómčine sa aj kosoštvorec či štvorec povie kocka, nemáme na to také špeciálne výrazy. Dieťa aj na obdĺžnik či štvorec povie, že je to kocka, a psychológ musí vedieť, že to nie je preto, lebo nevidí odlišnosť. Len nepozná výrazy na pomenovanie.”
V rozhovore vysvetľuje i to, prečo nadávky v rómčine nie sú takým problémom, prečo si dievča môže myslieť, že jej chlapec vyznáva lásku, keď vraví, že chce mlieko, a ako málo stačí na to, aby sa z nalievania vína stala krádež.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa vysporiadal s jazykovými rozdielmi v detstve,
- ako prišlo k rozlíšeniu slov Róm a Cigán a prečo by slovo Róm nemali Rómovia odmietať,
- akým témam sa venuje na svojich hodinách a čo zvykne jeho študentov prekvapiť,
- či vedia Rómovia dobre po rómsky a vďaka čomu sa na Slovensku tento jazyk zachoval,
- prečo rómčina ochudobnieva,
- aké sú rozdiely medzi slovenčinou a rómčinou a čo od Rómov prebrali,
- ako si Rómovia prejavujú úctu a prečo je dôležité dodržiavať prídychové hlásky,
- ktoré skupiny obyvateľstva majú záujem o učenie sa rómčiny a aké sú možnosti vzdelávania sa v tomto jazyku na našom území.
Rómčina je pre vás materinským jazykom, ovládali ste ju skôr ako slovenčinu. V jednom z rozhovorov ste spomínali, že ste sa v škôlke stretli s problémom jazykovej bariéry, keď ste nerozumeli po slovensky a vyučujúce - Nerómky - zas nevedeli po rómsky. Ako ste ako dieťa na túto situáciu reflektovali?
Je pravda, že keď som nastúpil do materskej školy, slovenský jazyk som neovládal a moje sesternice, ktoré slovensky vedeli, mi museli prekladať. To bol, dá sa povedať, môj prvý kontakt s nerómskym prostredím. Teda nie že by som sa dovtedy v nerómskom prostredí nepohyboval, no u nás doma sa hovorilo po rómsky, teda s týmto jazykom som vyrastal a iný som nepoznal.
No dieťa je ako špongia, takže som čerpal veľmi rýchlo a jazyk som sa hneď učil. Na rozdiel od iných detí som mal to šťastie, že sme nevyrastali v klasickej rómskej osade alebo v prostredí, ktoré je izolované. Žili sme v Prešove. No aj napriek tomu tam kontakt so slovenčinou nebol. Moja výhoda bola v tom, že keď sme sa presťahovali na Sídlisko III a začal som mať aj kamarátov Nerómov, slovenčina už šla ako nič.
Myslím si, že tým, čím som si ja prechádzal, si v súčasnosti prechádzajú najmä deti, ktoré odídu do Anglicka a veľmi rýchlo sa učia tamojšiemu jazyku. Horšie sú na tom deti, ktoré žijú v generačnej chudobe a tých podnetov nie je veľmi veľa. U mňa boli podnety z externého prostredia.
Právnici, lekári či učitelia. Rómovia v Toporci sú vzdelaní, mnohí pracujú v zahraničí Čítajte Chodievali ste do škôlky a školy ešte za socializmu. Ako vtedy režim riešil jazykové rozdiely medzi Rómami a Nerómami?
Ak sa prehupneme do bývalého režimu, akékoľvek kultúrne prejavy, čo sa týka Rómov, boli zakázané. Neboli podporované festivaly, rómsky jazyk a podobne. Bolo to takzvané riešenie cigánskej otázky, ako Rómov integrovať do spoločnosti. Rómske osady sa rušili a stavali sa nové lokality, obydlia, kde by sa mohli integrovať. Boli tam rôzne snahy.
Ale čo sa týka kultúry a jazyka, 40 rokov sme nemali podporu. Dokonca Rómovia, ktorí boli, povedal by som, na lepšej úrovni alebo integrovaní, pokladali rómsky jazyk za jazyk chudobných alebo niečo, čo je nižšie. Z toho pramení aj komplex menejcennosti. Keď povieme, že som Róm, mnoho Rómov povie: nie, ja som Cigán. Akoby ani nepoznali pôvod a symboliku slova Róm, lebo to je rómsky názov, ako sa my Rómovia medzi sebou nazývame. Pochádza to teda z našej slovnej zásoby.
Odkiaľ vzniklo toto rozlíšenie medzi slovami Róm a Cigán?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
