Hudbe sa RADO MEŠŠA venuje od školských čias. Z rôznych pozícií. Je známy ako dídžej, moderátor, aktuálne je hudobným dramaturgom verejnoprávneho rozhlasu.
Mešša je tiež popredným hudobným publicistom, často komentuje rôzne udalosti na hudobnej scéne pre rôzne médiá.
Roky stál po boku Miroslava Žbirku, mal na starosti vzťahy s médiami a verejnosťou.

Stretli sme sa na festivale Helfest v jeho rodnom Prešove, kde mal Rado Mešša rockový dídžejský set.
Pred ním vznikol tento rozhovor, v ktorom sme sa vrátili aj hlbšie do minulosti, kedy sa dídžeji nazývali diskotekármi a museli prejsť procedúrou prehrávok.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- O slovenskej hudobnej publicistike,
- o dídžejských začiatkoch a súčasnosti,
- o procedúrach, ktorými prechádzali za socializmu,
- o osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch,
- o pokračujúcej spolupráci so Žbirkovcami,
- akými procedúrami prechádzali dídžeji za socializmu.
Nedávno zomrel Jiří Černý. Bol priekopníkom hudobnej publicistiky či už v rozhlase, alebo robil tie svoje antidiskotéky. Bol pre vás inšpiráciou?
Určite áno. Jeho antidiskotéky som zažil ešte v osemdesiatych rokoch. Bol to človek, ktorý hudbe veľmi rozumel, pristupoval k nej s rešpektom a múdro. Veľa vecí, ktoré som od neho čítal alebo počul, mi pomohli sa zorientovať. Nastavil hudobnú publicistiku u nás, akým smerom by sa mala uberať.
Samozrejme, boli aj iní, ktorí v tom čase fungovali, ako Jan Rejžek či Jan Ivan Wünsch. Ich recenzie a články ma rovnako bavili. No taká tá naozajstná hudobná publicistika, ktorá mi niečo dala, bola práve od Jiřího Černého. Bol to významný človek pre našu československú, neskôr českú časť popkultúry, pretože nastavil pravidlá.
Dodnes sú funkčné. Zažíva dnes hudobná publicistika renesanciu? V tom zmysle, že dnes je všetko všade dostupné, ale bežný človek nemá šancu sa v tej spleti hudby zorientovať. Hudobná publicistika bola v útlme, vracia sa?
Na Slovensku zanikli takmer všetky hudobné časopisy. Weby, ktoré sa hudbe venujú, živoria a snažia sa získať prostriedky na svoje fungovanie. Lebo hudba a vôbec kultúra je na Slovensku už dlhší čas na pokraji záujmu.
Môže za to aj nedávna situácia s koronou a spôsobom, akým sa ku kultúre postavila vládna moc a odsunula ju úplne nabok, do sféry nejakej záujmovo-umeleckej činnosti.
Ak to porovnáme s krajinami okolo nás, u nás je hudobnej publicistiky ako šafranu. Sem tam sa niečo objaví. Veľká vďaka všetkým, ktorí sa to snažia robiť.
Dôležité je to presne preto, že sa na nás valí zo súčasných technológií strašné množstvo všetkého a ten, kto sa chce zorientovať, určite privíta nejaké šípky, ukazovatele, odporúčania, a to mu môže dať práve hudobná publicistika.
Je to ako s filmami. Keď si otvoríte napríklad Netflix, vyvalí sa na vás obrovské množstvo filmov. Ako sa v tom máte zorientovať? Buď skúšate pokus - omyl, alebo to vzdáte, alebo dáte na nejaké odporúčanie.
Preto je publicistika a dramaturgia dôležitá. Funguje. Niekto to za vás trochu prečistí, preberie a ukáže na niečo, čo stojí za to si vypočuť alebo pozrieť.
Je niečo na najmladšej slovenskej hudobnej scéne, čo za to stojí?
Určite áno. Je veľa kvalitných interpretov. Ak mám povedať narýchlo, tak napríklad Papyllon z Prešova robí netradičnú, zaujímavú muziku.
Neprešvihli oni už ten čas? Na scéne sú dlhšie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári