The Rolling Stones vydávajú po rokoch nový radový album. Nie je to jediná správa, ktorá potešila politológa a analytika GRIGORIJA MESEŽNIKOVA.
Ide o jeho obľúbenú kapelu, jej symbol mal aj na tričku počas besedy „Zmení sa po voľbách Slovensko k lepšiemu?" v Bardejove.
Zakladateľ a šéf Inštitútu pre verejné otázky na nej uviedol, že pred blížiacimi sa voľbami je mierny optimista. Mesežnikov konštatoval, že bude rád, ak sa nezmení k horšiemu.
O týchto otázkach, ale aj o tom, ako vníma politológ a analytik narodený na území Ruska vojnu na Ukrajine a jej vplyv na slovenské voľby, viac povedal po skončení diskusie v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa dočítate:
- O čom budú predčasné voľby,
- prečo sa na Slovensku darí ruskej propagande,
- ako nás vnímajú Rusi,
- aký má Mesežnikov vzťah k svojmu rodisku,
- prečo je miernym optimistom.
Čo je ústredná téma týchto volieb? Budú o civilizačnom začlenení Slovenska?
Naše zakotvenie má dva piliere. Jednak demokraciu a našu zahraničnopolitickú orientáciu, začlenenie do euroatlantických štruktúr. Mne sa zdá, že práve v týchto voľbách sa rozhodne o tom, či prevážia sily, ktoré budú chcieť v tomto robiť zmeny k horšiemu.
To znamená zásah do deľby moci, do systému, obmedzenie nezávislosti médií, orgánov činných v trestnom konaní. To všetko naznačujú. Plus spochybňujú naše záväzky v zahraničnopolitickej a obrannej orientácii.
Vyzerá to na návrat Fica, to nebude dobré, je proruský politik, vraví ukrajinský docent Čítajte Sú proti tomu, aby sme podporovali Ukrajinu, a prikláňajú sa k takým modelom vo vzťahoch medzi národnými štátmi a integračnými zoskupeniami, ktoré v podstate popierajú zmysel integrácie.
Vidia príklady pre svoju politiku napríklad u našich južných susedov. Pre Slovensko to predstavuje riziko, až nebezpečenstvo vo vnútornej i zahraničnej politike. Voči nim sa vymedzujú proeurópske, prodemokratické sily, ktoré po spoluvládnutí časti z nich nie sú práve v najlepšom stave, ale majú ešte nejaký čas, aby úroveň svojej podpory zvýšili.
Čím to je, že proruské naratívy a nálady našli úrodnú pôdu práve na Slovensku? Prieskumy ukazujú, že väčšina ľudí sa pozerá na vojnu opačne ako v iných európskych štátoch. Niektorí už ani neveria, že Rusko napadlo Ukrajinu. Prečo to tak je?
To, že Slovensko je zraniteľnejšou krajinou, sme vedeli aj predtým. Aj to, že tu prežívajú rôzne panslovanské, rusofilné nálady, kultúrne dedičstvá ešte z 19. storočia. Nie je to jav z posledného obdobia.
V súčasnosti je to živené sústredenou snahou jednak zo strany ruského štátu, ktorý je vo vojne so svojím susedom a potrebuje neutralizovať negatívne dopady tejto vojny tým, že podporuje proruské sily v iných krajinách. A Slovensko je susedná krajina s Ukrajinou, veľmi dôležitá.
Čiže jedna vec je ruská propagandistická mašinéria. A potom je tu pomerne silná pozícia aktérov ruského vplyvu.
Bojoval na hostomeľskom letisku, zajali ho Rusi. Vyhráme, hovorí (reportáž z Ukrajiny) Čítajte Zoberme, že asi v nijakej inej by sme nenašli takú koncentráciu vrcholových politikov, aj keď momentálne nie sú vo vládnom postavení, ktorí sa otvorene prikláňajú na stranu Ruska a majú solídny elektorát.
Je to výzva pre prozápadné politické sily. Robia veľa v praktickej rovine, mám na mysli koordináciu s našimi západnými spojencami, či účasť na všetkých tých formátoch, ale mohli by pridať v tej komunikácii.
Keď sa začala vojna, väčšina spoločnosti odsúdila Rusko, všetci proruskí politici a mienkotvorcovia boli ticho. Postupne, ako sa vojna predlžuje, naberali na sile. Až to tej miery, aká je dnes. Ako si to vysvetľujete?
Konflikt trvá dlhšie, ľudia tvrdia, že sú z neho unavení. Nie celkom dobre tomu rozumiem, unavení z konfliktu môžu byť Ukrajinci, ktorí trpia.
Spontánne nastavenie slovenského obyvateľstva v tom nie je jedinečné. Takéto nálady sú aj v iných krajinách. Že čím skôr sa konflikt skončí, tým je to lepšie, aby sa obnovil stav pred vojnou, aby sa prestalo zabíjať.
Opozícia nabehla na tento dosť naivný pacifizmus. Ľudia nie sú dostatočne informovaní, majú skreslené predstavy o súčasnom ruskom štáte. Je zločinecký a teroristický, nejde o radový konflikt so susedom. Rusko zaútočilo na mierumilovný štát, ktorý ho nijako neohrozoval. Zabíja ľudí, pácha zločiny.
Opozícia prebrala naratív, že prestaňme dodávať zbrane na Ukrajinu a konflikt sa skončí. On sa môže skončiť rýchlejšie, ale tak, že Rusko porazí Ukrajinu a bude páchať na okupovaných územiach zločiny.
Kľúčom nie je odlákať voličov od Fica, ale získať nerozhodnutých, tvrdia progresívci Čítajte Títo ľudia chcú mier a chcú mať pokoj. Ale realizácia spomínaného prístupu by mala opačný efekt. Mier by nemali a vojna by mohla prísť ku nim. A ako sa vojna predlžuje, tak ruská propaganda intenzívnejšie vyhľadáva svojich nositeľov, podporuje ich.
Výsledok je taký, že obyvateľstvo sa prikláňa možno nie úplne na stranu Ruska, ale nechce pokračovanie, bez ohľadu na to, ako dopadne. Vojna by mala dopadnúť víťazstvom krajiny, ktorá bojuje za slobodu, nie agresora, ten za to nesmie byť odmenený. Časť obyvateľstva si neuvedomuje škodlivosť podobného prístupu.
Narodili ste sa v Sovietskom zväze, na území dnešného Ruska. Aký je váš vzťah k nemu?
Našťastie, nikdy som nebol občanom štátu s názvom Ruská federácia. Bol som občanom Sovietskeho zväzu, potom Československa a Slovenskej republiky.
Rusko je dnes najnebezpečnejší režim na svete. Je to krajina s teroristickým, zločineckým režimom na čele s neadekvátnym človekom. V ruských vládnucich kruhoch sa uvažuje o riešeniach, ktoré by mohli ohroziť život na planéte.
Som optimista, pokiaľ ide o Slovensko, stredoeurópske krajiny, lebo sa podarilo realizovať ambiciózny súbor reforiem, vďaka čomu sme súčasťou demokratického Západu. A tie problémy, ktoré máme, dokážeme vyriešiť.
Ale Rusko je štát, kde demokracia nikdy nefungovala. Ani v obdobiach odmäku a liberálnejších prístupov. Stále malo snahu o zahraničnú expanziu. Okupovať ostatné krajiny, nastoliť režimy výhodné pre Rusko, dokonca zvrátiť chod dejín. To je dosť nebezpečné pre okolitý svet.
Čiže môj vzťah k tejto krajine je ovplyvnený tým, ako vidím ten režim. V Rusku sú takí, ktorým vojna nerobí radosť, ale režim si vybudoval silnú pozíciu. Najdôležitejšie preň je, že to väčšinová spoločnosť toleruje.
Je tam do 15-20 miliónov aktívnych podporovateľov vojny a približne rovnaký počet odporcov, ktorí mlčia. A potom je tu veľká masa ľudí, ktorým nerobí problém, že ich krajina zaútočila na susedný štát. Oni vojnu nechcú, ale nejdú protestovať, aj preto, že sú zastrašovaní.
A to je pre ten režim to najlepšie, lebo môžu robiť čokoľvek, nijaká opozícia tam nevznikne a tá väčšinová časť to toleruje.
Rusko ste na bardejovskej diskusii prirovnali k Mordoru, ríši zla z Pána prsteňov. Sedí to?
Áno. Nie som v tom originálny. Nielen Ukrajinci, ale aj sympatizujúci Rusi volajú ruských vojakov orkovia.
(„Orkovia“, z anglického „orks“ je vo fantasy literatúre výraz pre bojovnú rasu hlúpych a nevábnych bytostí. Česky sa označujú ako „skřeti“, slovensky neoficiálne ako „škrati“, v oficiálnom preklade Pána prsteňov „ohyzdovia“ - pozn. red.)
Ste prítomný aj v ruskom informačnom priestore, profesijne ho sledujete. Ako podľa ruských médií zmýšľajú o Slovensku?
Slovensko tam veľmi prítomné nie je.
Ak je, aké majú plány?
Nerád straším. Nie som autor katastrofálnych scenárov, aj pokiaľ ide o vojnu, myslím, že Ukrajina v konečnom dôsledku zvíťazí. No keď ste spomenuli Slovensko, teraz bol zverejnený analytický materiál, zrejme uniknutý, od štyroch popredných ruských politológov. Sú to Karaganov, Trenin, Lukjanov a Kramarenko.
Napísali analýzu, ktorá mala vyhodnotiť, akým spôsobom ruská politika reaguje na posledné výzvy, aj v kontexte vojny. Za najväčší problém považujú to, že Rusko je príliš mäkké voči odporcom. Malo by postupovať ostrejšie, spojiť sa so svetovou väčšinou, zaviedli takýto termín...
Teda najmä s Čínou?
Čína, India, globálny juh... A Rusko by malo začať dialóg s týmito krajinami o oprávnenosti použiť jadrové zbrane voči štátom, ktoré sú proti nim. Na tom zozname bolo aj Slovensko. Značná časť ruskej väčšinovej verejnosti, nedokážem to kvantifikovať, vníma postoj krajín, ktoré po roku 1989 zmenili svoju geopolitickú orientáciu, negatívne.
Slovensko sa odvracia od Západu, hrozbu vidíme v USA, ukazuje prieskum Čítajte Hovoria, že odišli na západ a berú to ako prejav nevďačnosti voči Sovietskemu zväzu, ktorý ich oslobodil a štyridsať rokov ich vraj živil. Slovensko tam figuruje. Na druhej strane, bohužiaľ, takto to vníma časť slovenskej verejnosti.
V akom pomere?
Nedávno bol zverejnený prieskum spoločnosti Ipsos, v ktorom priaznivci niektorých strán v šokujúcom pomere odpovedali na otázky o oprávnenosti sovietskeho diktátu po oslobodení. Podľa nich bol opodstatnený.
Boli by celkom ok, keby Slovensko bolo stále súčasťou sféry ruského vplyvu. Bolo to až v šokujúcom pomere, lebo ide o národne orientované strany, deklarujúce, že im záleží na našej štátnosti.
Keďže ide o priaznivcov konkrétnych strán, vidím tam nielen hlbšie sociálne pozadie, ale zároveň pôsobenie lídrov týchto strán. Konkrétne Republiky, SNS a Smeru.
To nie je až také šokujúce.
Takto formulované otázky sa nekládli povedzme päť rokov dozadu. Moja hypotéza je, že pred piatimi či desiatimi rokmi by bol ten podiel nižší.
Fico sa v Prešove prirovnal k Chávezovi, po Tódovej a Šimečkovi chcel vyvetrať Čítajte Tu v Bardejove ste povedali, že čo sa týka blížiacich sa volieb, budete rád, ak sa tu situácia nezhorší, a že ste jemný optimista. Ako ste to mysleli?
Tak, že nedôjde k najhoršiemu scenáru, že moc uchopia buď otvorene protidemokratické strany, alebo také, ktoré sú s nimi schopné spolupracovať a tiež majú návrhy na zmenu toho systému.
Predpokladám, že vznikne nejaká zmiešaná koalícia. Preto hovorím, že už to nebude najhoršie, že sa ten vývoj nezhorší. Očakávať, že sa tu radikálne zlepší situácia, by bolo nereálne. Ale poteší aj to, že vzniknú podmienky, aby sa nepokazila.
Je to minimalistický prístup, ale v dnešnej konkrétnej situácii, keď odolávame veľkým nebezpečenstvám, to nie je najhorší scenár.
Teda ste optimista?
Som mierny optimista. Vychádzam aj z toho, že podľa prieskumov sa posilňuje záujem mladých ľudí hlasovať. Je u nich prevaha prodemokratických postojov. Takže toto ma napĺňa miernym optimizmom.
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
