Odliv mozgov zo Slovenska sa zastaviť nedarí. Ľudia ho opúšťajú na dlhodobo, prím v štatistikách hrajú východoslovenské okresy. Počet obyvateľov miest na východe taktiež klesá. Odchádzajú skôr mladší ľudia s maturitou a vysokoškolským vzdelaním.

Ako môžu mestá udržať počet svojich obyvateľov? Túto otázku si samosprávy kladú v týchto dňoch čoraz častejšie. Okrem toho, že za obyvateľov dostávajú podielové dane, vrcholia prípravy budúcoročných rozpočtov a s nimi rôzne škrty či zvyšovanie daní a poplatkov.

Sociálno-ekonomický analytik JÁN KOŠČ v rozhovore pre Korzár opisuje, kde sa stala chyba a čo sa s tým dá robiť. Býva v Lemešanoch (okres Prešov) a pracuje v Košiciach, čiže situáciu na východe zažíva denne na vlastnej koži.

Pôsobí v združení Pracujúca chudoba, ktoré edukuje ľudí v zamestnaneckých právach, analyzuje ekonomickú a sociálnu situáciu. V minulosti pomohlo presadiť napríklad povinné zverejňovanie minimálnej výšky ponúkanej mzdy v inzerátoch či odpustenie súdnych poplatkov pre fyzické osoby v pracovno-právnych sporoch.

Keď si pozrieme údaje zo sčítania obyvateľov s odstupom jednej dekády, vyplýva z neho, že krajské mestá Košice i Prešov výrazne klesli. Čo to pre tieto mestá, okrem poklesu podielových daní, znamená?

Pokles obyvateľstva je najmä v Prešovskom kraji najzaujímavejší v tom, že práve Prešovský kraj a Orava majú najvyššiu pôrodnosť. Znamená to jediné, útek obyvateľstva.

Ľudia opúšťajú tieto regióny, nie je tu práca a ak je, tak je slabo platená. Nemajú také možnosti ako inde, preto odchádzajú. Do iných regiónov, alebo do zahraničia. To je základný problém našich regiónov.

Nie je to trend, keďže sa to týka viacerých miest a počet obyvateľov v obciach v okolí stúpa?

To áno. Paradoxne, v Košiciach klesol počet obyvateľov o zhruba desaťtisíc, ale v okrese Košice-okolie počet obyvateľov o približne desaťtisíc stúpol. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na vidieku je vyššia pôrodnosť, ale základný problém je inde.

A to v tom, že mestá nemajú nájomné bývanie, byty sú drahé, a tak mnohí ľudia zo strednej triedy, ktorí na to ako-tak majú, si kupujú domy alebo byty v satelitných obciach, nemajú to ďaleko do práce a dochádzajú z vidieka.

Je to protitrend voči tomu, čo vidíme všade vo svete, že obyvateľstvo sa urbanizuje a sťahuje do miest. No dlhodobý problém s bytovou politikou spôsobuje, že to ľudia riešia tak, že odchádzajú za lacnejšími nehnuteľnosťami do okolitých lokalít.

Služby mesta, ktoré samospráva tak či tak platí, ako napríklad MHD, využívajú aj obyvatelia satelitných obcí, ktorí platia miestne dane inde.

S tým sa nedá nič robiť. Pokiaľ mestá neprídu na to, ako vyriešiť situáciu a pritiahnuť obyvateľov.

Cestou nie je zdražovať MHD, lebo to má negatívny vplyv na dopravu. Ľudia radšej chodia autami, vznikajú zápchy, Prešovčania i Košičania o tom vedia svoje. Niekedy je to čistá katastrofa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architekt považuje Vlčie doly za urbanistický zločin. Ľuďom sa tam páči Čítajte 

Pri Prešove dvojnásobne stúpol počet obyvateľov v susednej Dulovej Vsi, kde sú developerské projekty, stúpa aj Veľký Šariš.

Ide o to, kde majú ľudia prihlásený trvalý pobyt. Niektorí ho majú stále v meste. Ak sú prihlásení v obci, peniaze idú jej, ale je otázka, či ich využije na rozvoj samotnej obce alebo toho satelitného mestečka, ktoré tam vyrástlo. Čiže sú to zložité otázky.

Podľa dát žije v zahraničí najvyšší podiel obyvateľov štyroch okresov z východu - Michaloviec, Levoče, Sniny a Stropkova. O čom to vypovedá?

Nemám na to žiadne dáta, ale môj názor je ten, že keď si človek, ktorý býva v týchto okresoch, povie, že sa má presťahovať o štyristo kilometrov ďalej, tak sa už presťahuje pokojne aj o tisíc.

A bude robiť za oveľa vyšší príjem, v lepších pracovných podmienkach ako na Slovensku. Či sa má presťahovať do Trnavy, Žiliny, Nitry, alebo do Rakúska, Nemecka, či Holandska, tak radšej pôjde tam.

Čiže ak už odísť, tak za lepším.

Za lepším a viac si pomôcť. Mnoho ľudí z východu odchádza s tým, že chcú ísť do zahraničia, zarobiť si a tu si potom postaviť dom alebo kúpiť byt. No mnohí sa nevrátia.

Keď odchádzajú, stále dúfajú, že o päť, desať rokov sa to zlepší, ale zatiaľ sa situácia celkovo nezlepšuje. Nedá sa povedať, že by sa vôbec nezmenila, určite je to lepšie ako bolo, ale nie je to taký zásadný skok, ktorý by ich motivoval vrátiť sa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nové tatranské apartmány sú dvakrát drahšie ako v Alpách Čítajte 

Prečo je to tak?

Je to ťažké, dekády sme tu zanedbávali mnoho vecí. Po roku 1989 sme sa vykašľali na bytovú politiku, nerozvíjala sa. Ľudia často nemajú kde bývať a ak áno, musia si brať vysoké hypotéky, a to je začarovaný kruh.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári