Pôvodne ho neprijali na školu, dnes patrí medzi nastupujúcu generáciu slovenskej architektúry. Vyrastal v Michalovciach, žije v Prešove a pracuje v Košiciach, kde založil vlastný ateliér. Ten uspel v súťažiach doma i v zahraničí.
ONDREJ JURČO (30) je synom kazateľa Cirkvi bratskej, v Prešove spoluorganizoval zhromaždenia Za slušné Slovensko, v profesijnej oblasti bol jeho školiteľom a prvým zamestnávateľom renomovaný architekt Irakli Eristavi.
Pred niekoľkými rokmi sa Jurčo postavil na vlastné nohy a jeho košický ateliér Doxa je momentálne v plnej permanencii. Okrem iného získal zákazku na projekt Hvězdárny Prostějov, ale aj na viaceré stavby na Slovensku.
Viac, nielen o architektúre, porozprával v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako uspeli s plánom zbúrať starú hvezdáreň,
- čím bude unikátny interiér prešovskej knižnice,
- ako sa zmení košický magistrát,
- či sa hlási k Iraklimu Eristavimu,
- prečo sú architekti egocentrickí,
- čo mu dala pracovná stáž v Lisabone,
- prečo je Prešov optimálny na život a Košice na prácu,
- podarilo sa niečo iniciatíve Za slušné Slovensko,
- ako sa žije v rodine kazateľa Cirkvi bratskej,
- prečo kostol cirkevného zboru vyzerá ako dom.
Máte tridsať rokov, vysokú školu ste skončili v roku 2019. Dnes máte vlastný ateliér. Sú v ňom mladí architekti, alebo ste prišli do niečoho zabehnutého?
Sme mladí architekti. Myslím, že platí pravidlo, že každý architekt do 40 rokov je
ešte mladý. Možno aj pod 50. Sme traja zakladatelia, ja som uprostred. Pokladáme sa za mladých, vznikli sme zhruba pred tromi rokmi. Prišli sme do Košíc spolu s covidom a nevieme, čo je väčšia pohroma (úsmev - pozn. red.).
Minulý rok ste ako nový ateliér vyhrali medzinárodnú súťaž na hvezdáreň v Prostějove. Ako sa vám to podarilo?
Cez súťaž. Vo svete architektúry to funguje tak, že architekt môže
svojou ideou a návrhom zaujať porotu a je to dobrý spôsob a dôležitý nástroj, ako sa dá dostať k nejakej zákazke. Hlavne pre mladých architektov, ktorí ešte nemajú vybudované portfólio realizácií a ťažšie sa im zháňa zákazka.
Bola to anonymná súťaž?
Áno. Odovzdávajú sa návrhy, porota chodí od jedného k druhému a hodnotí ich. Nám sa podarilo vyhrať prvé miesto. To znamená, že klient, v tomto prípade Olomoucký kraj, s nami začal rokovať o uzavretí zmluvy. Tak sme sa k tomu dostali.
Fungujeme tak, že robíme veľa súťaží za rok, keďže sme mladý ateliér, a táto nám vyšla. Sme radi, že práve táto, je to srdcovka. Ide o hvezdáreň v pomerne malom meste, bude obsahovať planetárium, observatórium a pozorovateľňu pre verejnosť. Zároveň tam budú prednáškové sály.

Je to novostavba?
Majú tam v súčasnosti stavbu, ktorá nevyhovuje a niečo s ňou chceli spraviť. My sme prišli s tým, asi ako jediní v súťaži, že ju zbúrame a postavíme novú. Zdalo sa nám to v tomto prípade najrozumnejšie riešenie. Nie sme stále za takýto postup, je dobré citlivo prehodnocovať, či niečo búrať, ale v tomto prípade sme presvedčení, že to bolo správne.
Bol to taký klaster rôznych prístavieb a nadstavieb, už dávno neslúžili svojmu účelu. Časom tam stále niečo pribudlo, pre ten nekoncepčný prístup tam vznikli zvláštne priestory. Navyše kompletne bariérové. Stavba nemala kvality, pre ktoré by ju mohol kraj využiť. Tento názor mala aj odborná porota.
Kedy bude táto hvezdáreň realitou?
Sme na počiatku projekčného procesu, predpokladám, že projekcia bude skončená na začiatku roku 2025. Ťažko sa mi odhaduje, koľko bude trvať stavba.

Okrem nej chystáte aj projekty na východnom Slovensku. Napríklad interiér novej Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove. Tam ste súčasťou väčšieho architektonického tímu, alebo ako to je?
Na krajskú knižnicu na Slovenskej ulici v Prešove bol spravený projekt na tú takzvanú obálku, ale nebol spravený projekt interiéru. Investor sa rozhodol, že vyhlási súťaž. Do nej sme sa zapojili aj z toho dôvodu, že na Slovenskej ulici som býval a povedal som si, že toto musíme robiť.
Rozhodli sme sa, že sa spojíme s etablovaným architektom Matúšom Bišťanom, ktorý už postavil nejaké knižnice. Spolu s ním a s bruselským architektom Vincentom Ungom sme sa súťaže zúčastnili. Nebýva zvykom, že sa až tak spájajú ateliéry, ale v tomto prípade to dopadlo skvele. Som fanúšikom tímovej práce, je to výborný spôsob, ako dosiahnuť čo najlepší výsledok. Uspeli sme, porota to ocenila prvým miestom.

Bude tento interiér niečím unikátny?
Verím, že áno. Bol som veľmi prekvapený pri obhliadke stavby, aké sály sú vo vnútri. Pripomínajú talianske paláce. Vážili sme si tieto priestory, chceli sme ich niečím odľahčiť a uvoľniť, aby sa tam dali konať aj podujatia, a neboli len monofunkčné.
Preto sme celú konštrukciu natlačili na stenu, aby sme uvoľnili priestor. Knižničné police sme zavesili na strop a o zem sa to len opiera, čo bola síce staticky výzva, ale pôsobí to subtílnejšie, ľahšie. Bude to zaujímavé.

Uspeli ste aj v súťaži o košický magistrát - Biely dom. Čo s ním bude?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári