Dlhé roky viedol v Prešove úspešnú kaviareň. Po voľbách sa TOMÁŠ CALLO s partnerkou Annou Ribovičovou rozhodol odísť do Švédska. Zatiaľ váhajú, či ostanú v zahraničí, alebo sa po polroku vrátia. Prešovskú prevádzku nateraz prevzali ich kolegovia a rodina.
Kaviareň za tie roky odchovala viacero medzinárodne uznávaných baristov a barmanov, pomáhala kultivovať gastronomický sektor, učila Prešovčanov piť kávu a kvalitné destiláty.
Bývalý profesionálny hádzanár Callo má s týmto odvetvím takmer dvadsaťročné skúsenosti, nikdy sa nebál nahlas artikulovať občianske postoje. V rozhovore pre Korzár porozprával o tom, prečo po voľbách odišli, čo urobila pandémia koronavírusu s gastronomickým sektorom, ale aj ako sa zhoršila atmosféra v slovenskej spoločnosti.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo sa rozhodol opustiť po voľbách Slovensko,
- čo je s jeho prešovskou prevádzkou,
- prečo si vybral Štokholm a čo tam bude robiť,
- čo urobila pandémia s gastrosektorom,
- ekonomika padá, spoločnosť zhrubla,
- aké je gastro vo Švédsku,
- v čom vidí najväčší problém Slovenska,
- ako sa v Škandinávii stavajú k psičkárom.

Keď sme robili naposledy rozhovor, bolo to pred dvomi rokmi, v ére už voľnejšieho lockdownu. Ten zasiahol gastro veľmi silno. Čo sa odvtedy zmenilo?
Zmenilo sa to, čo sme vtedy rozoberali. Lockdown a veci s tým spojené priniesli, okrem iného, zdraženie všetkých tovarov. Teda zvýšené vstupy, ktoré automaticky znamenali rast cien.
A na druhej strane zníženú návštevnosť, lebo ceny nerástli iba v gastre, ale vo všetkých sektoroch. Plus došlo k zásadnému zvýšeniu hypoték, čo sa odrazilo na návštevnosti podnikov. To bola jedna rovina.
Tá druhá bola skôr pracovnoprávna. Neistota, ktorú pociťovali zamestnanci v gastronómii, znamenala do veľkej miery odchod skúsených zamestnancov. Nie je to problém len na Slovensku, v mnohých krajinách sa ľudia rozhodli pracovať mimo gastrosektor. To následne, po odznení covidu, prinieslo problémy s personálom.
Vo výsledku sa od covidu mnohé gastroprevádzky nielen na Slovensku trápia s nedostatkom personálu a udržaním kvality.
Vy ste odišli do Švédska. Čo bolo dôvodom? Boli to ekonomické dôvody týkajúce sa prevádzky vášho podniku?
To ani nie. Je pravda, že sme museli zmeniť model, zamestnávame menej ľudí ako v minulosti a upravili sme otváracie hodiny. Ale po tejto zmene ekonomická stránka síce „nekvitne“, ale funguje.
Hlavne od covidu sa dostala do spoločnosti nenávisť, nevraživosť, spoločnosť je vyslovene rozpoltená. To sme začali pociťovať aj pri dennom fungovaní. Veľakrát niektorí hostia začali byť na akékoľvek spoločenské témy podráždení a niektoré reakcie boli vyslovene neprimerané. Personál by vedel o tom hovoriť.
Povedal by som to tak, že sa rozhostila veľmi „blbá“ nálada a myslím si, že ju všetci pociťujeme dodnes v slovenskej spoločnosti. Toto bol najsilnejší impulz, prečo sme sa rozhodli ísť preč.
Čo je s prevádzkou? Zavreli ste ju?
Zatiaľ je to celé nastavené tak, že sme tu na pol roka a zisťujeme, či len potrebujeme získať odstup od celej situácie doma, vychladnúť a zrovnať si určité veci, alebo či to bude natrvalo. Prevádzka funguje. Je nastavená tak, aby to išlo. Z času na čas idem domov, aby som to celé skontroloval, ale máme tam ľudí. Je tam otec i kolega, ktorý s nami robí deväť rokov a tí sa o ňu starajú.

Pracovali ste predtým v minulosti v zahraničí?
Anka robila vo Viedni, ja som pracovne mimo Slovenska nebol. Všetko to boli iba výjazdy za nápojovou kultúrou, spoznávanie destilérok whisky a podobne. No vyslovene pracovný viacmesačný pobyt som nemal.
Prečo ste si vybrali Švédsko?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári