MICHAL ŠĽACHTA desať rokov pracoval na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Bratislave. V lete prijal ponuku pracovať v Jarovniciach. V obci žije takmer 7 500 obyvateľov, okolo 70 až 80 percent je z rómskej komunity.
Z Jarovníc chcú na obecnom úrade spraviť mesto. „Chceme žiadosť podať v nasledujúcom roku, takže by to malo byť reálne od roku 2025," hovorí Šľachta.
„Chcem veriť, že to prinesie zmenu vnímania a naratívu, a že obec nebude vnímaná len kvôli rómskej komunite, ale ako každá iná, kde sa organizujú aktivity pre ľudí bez ohľadu na to, či je to Róm alebo nie,“ hovorí Šľachta.
Budúci rok chcú začať s číslovaním a pomenovávaním ulíc. V súčasnosti ulice nemajú žiadne názvy, domy sú len očíslované, no nejdú v logickom poradí. „Pre mňa ako človeka zvonku je to chaotické. Chceli by sme niektoré ulice pomenovať podľa významných osobností rómskeho kultúrneho a spoločenského života,“ hovorí.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Aké sú jeho ciele na úrade v Jarovniciach,
- kedy skončí v obci dvojzmenná prevádzka v škole,
- čo môže robiť obec s nezamestnanosťou,
- ako funguje kreditový systém platenia energií,
- čo hovorí na päťtisícový plat starostu.
Pracovali ste na Úrade splnomocnenca pre rómske komunity, po desiatich rokoch ste odišli na Obecný úrad do Jarovníc. Ako ste sa dostali práve tam?
Michal Šľachta. (zdroj: archív)Jarovnice som počas práce na úrade navštevoval často, keďže obec sa často zapájala do viacerých aktivít, a je tu veľká komunita Rómov.
Starostu Jarovníc Floriána Giňu poznám už dlho. Pred rokmi bol na mojom školení pre mladých rómskych lídrov ešte ako poslanec. V minulosti viackrát chcel, aby som prišiel pracovať na Obecný úrad do Jarovníc.
Keď sa ma to spýtal tento rok v lete, po desiatich rokoch v štátnej správe som si povedal, že by bolo fajn ísť priamo do terénu a pracovať s ľuďmi, nielen s papiermi.
Prečo Rómovia volia Matoviča? Vraj sa nikdy nemali lepšie Čítajte V tom je teda najväčší rozdiel medzi prácou na štátnom úrade v porovnaní s tým, čo robíte v Jarovniciach? Ste viac v centre diania a v teréne?
V Bratislave som mal na starosti dotačnú schému. Podporovali sme projekty a žiadosti, ktoré posielali obce či občianske združenia. Tie projekty som však videl len z nášho pohľadu, teda ako prišli, pri vyúčtovaní a potom správu o ich realizácii.
Stále mi chýbal priamy dopad na ľudí. Často som dostával otázky, čo sa za desať rokov, počas ktorých som pracoval na úrade, zmenilo. Na papieri sa dá všetko pekne napísať, ale keď je človek v teréne, tie zmeny až tak priamo nevníma.
Teraz mám na starosti projekty, ktoré obec realizuje, a takisto prácu s mládežou. Sú to konkrétni ľudia, vidím, ako žijú, som priamo v teréne a vidím dôsledky aj tých projektov, ktoré sme podporovali ako úrad, alebo na ne išli eurofondy.
Keď to však porovnám s inými obcami, Jarovnice sú na tom z môjho pohľadu lepšie ako niektoré obce, ktoré sa do projektov nezapájajú, napríklad susediaca Svinia. Vidno tu, aký vplyv majú rôzne projekty.
Presťahovali ste sa z Bratislavy priamo do Jarovníc?
V Bratislave som žil posledné roky, no pôvodom som z východného Slovenska. Už posledný rok a pol na úrade som prešiel do košickej pobočky a teraz bývam v Košiciach.
Odtiaľ dochádzate na úrad?
Áno, aspoň mám v rannom vlaku konečne čas na čítanie.
Keď ste ako pracovník na úrade splnomocnenca chodili do rôznych obcí s rómskymi komunitami, nikde vás na spoluprácu neoslovili, alebo vás to tak nezaujalo?
Zaujalo ma viac obcí. Pracoval som ako hlavný kontrolór v Rankovciach pri Košiciach. Chvíľu som pracoval aj v Telgárte, ale to bolo ďaleko na dochádzanie z Košíc. Jarovnice ma však zaujali najviac, je tu jedna z najväčších rómskych komunít na Slovensku. Stále sa tu niečo deje.
Spomínali ste, že z vášho pohľadu sú na tom Jarovnice lepšie ako susedné obce. V čom konkrétne?
Obec sa zapája do eurofondových výziev a je tu záujem pracovať na jej rozvoji, čo nie je prítomné všade. Začalo sa tu tiež s výstavbou bytov, pričom nie v každej obci tieto projekty využívajú, aj keď mali možnosť.
Rozbieha sa tu aj podpora vzdelávacej infraštruktúry. Dokončila sa výstavba nového pavilónu v materskej škole, lebo stále sú deti, ktoré ku vzdelaniu nemajú prístup. Podporuje sa ukončenie dvojzmennej prevádzky v škôlke aj škole.
V niektorých obciach sú takéto aktivity problematické, pretože sú malé a nemajú na to kapacity. V mnohých prípadoch je to však aj o tom, že sa starostovia nechcú zapájať do projektov prospešných pre Rómov, pretože pri ďalších voľbách by už nemuseli uspieť.
Náhrada výučby počas pandémie bola ťažko dosiahnuteľná, tvrdí starosta Jarovníc Čítajte Je v Jarovniciach a v podobných obciach pozitívom najmä to, že ich vedie rómsky starosta? Napríklad Dobšiná má za sebou celkom úspešný projekt rušenia chatrčí a presťahovania ľudí do bytov, kde si sami platia elektrinu či vodu. Na úrade pracuje miestny vajda Marián Bubenčík, ktorý je medzi ľuďmi obľúbený a dôverujú mu.
Je to jedna z vecí, ktoré môžu pomôcť. Poznám však aj rómskych starostov, ktorí sa nechcú alebo nevedia zapájať do rôznych aktivít.
Tiež sú nerómski starostovia, ktorí robia veľa aj pre rómsku komunitu. No najmä v obciach, kde je väčšina Rómov, určite pomôže, keď je starosta z rómskej komunity a lepšie pozná jej problémy.
Vajda z Dobšinej: Kvôli jednému šialencovi, ktorý vraždil, zmizli roky našej práce Čítajte Dvojzmenná prevádzka v miestnej škole a škôlke stále funguje?
Ešte áno, lebo je tu málo tried a veľmi veľa školopovinných detí. Chceme vytvoriť novú školskú budovu a vtedy sa skončí dvojzmenná prevádzka. Deti už budú chodiť do školy a škôlky v rovnakom čase.
Kedy to bude?
Ak pôjde všetko podľa plánu, tak v roku 2025. Idú na to špeciálne prostriedky na odstraňovanie dvojzmennej prevádzky na školách z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Koľko obyvateľov žije v Jarovniciach a koľko z nich je z rómskej komunity?
Spolu je 7 500 obyvateľov a okolo 70 až 80 percent je z rómskej komunity. Sú tu ešte obyvatelia z rómskej komunity, ktorí nie sú oficiálne prihlásení.
Žijú ľudia stále aj v osade?
Je tu časť, ktorá sa dá nazvať osada, ale Rómovia žijú už v celej obci, kde majú aj domy. Odkúpili si ich. Ale je tu časť, ktorú by sme mohli nazvať osada, aj keď nemám rád to slovo.
Ako je to podľa vás lepšie pomenovať?
Je to časť obce.
Ale táto časť má isté špecifiká v tom, že sú tam chatrče, teda čierne stavby.
Sú tu určite aj čierne stavby.
Má obec plány s tým niečo z dlhodobého hľadiska robiť a riešiť situáciu s bývaním?
Sú možnosti na to, ako to riešiť prostredníctvom eurofondov. Tento mesiac sa bude odovzdávať 48 nových bytov, ktoré stavala obec. Ideme sa zapojiť aj do výstavby aj cez Štátny fond rozvoja bývania.
Situácia v Jarovniciach je iná tým, že je to veľká obec a rozpočet je väčší ako v iných menších obciach, ktoré zrejme nemôžu ísť do takejto výstavby. Keď sa postavia nájomné byty a ľudia sa tam presťahujú, najhoršie, alebo najmenej vyhovujúce stavby by sa mohli búrať.
Plán je, aby čo najviac ľudí malo štandardné podmienky bývania. Čo sa týka vysporiadania pozemkov, obec to rieši, ale je to veľmi administratívne náročné. Aj keď sú niektoré stavby nelegálne, ľudí nemôžeme len tak vysťahovať z nejakého priestoru.
Lepšia cesta je presťahovať ľudí do bytov, kde si budú platiť nájom. A v prípade, ak ich stavba spĺňa zákonné podmienky a občan si vysporiada pozemok, tak má možnosť si ju dodatočne legalizovať.
Zavádzame kreditový systém platenia energií. Ľudia neplatia mesačný paušál, ale nabijú si kredit za toľko peňazí, koľko majú. Kým kredit majú, elektrina im ide, keď nemajú, tak to nefunguje.
Odstraňujú sa tým aj problémy s odpájaním alebo zapájaním elektriny a nenavyšuje sa dlh obce ako správcu bytov voči elektrárňam či vodárenským spoločnostiam. Zatiaľ to funguje s elektrinou, ale čoskoro sa to zavedie aj pri vode.
Ako funguje kreditový systém? Nabíjajú si ľudia kredit priamo na úrade?
Keď chcú a majú peniaze, prídu na úrad a tam si kredit nabijú. Zatiaľ to funguje s elektrinou a čoskoro aj s vodou v niektorých bytovkách. V nových bytoch, ktoré som spomínal, to už bude takto fungovať všade.
Koľko ľudí, respektíve rodín, tento systém využíva?
Aktuálne 36 rodín v nájomných bytoch a 48 ďalších, ktorí sa nasťahujú do nových nájomných bytov.
Aké najvypuklejšie problémy podľa vás Jarovnice majú, na ktoré sa zároveň chcete osobne zamerať?
Z môjho pohľadu je to vzdelávanie a práca s mladými ľuďmi. Záujem o vzdelávanie je medzi nimi malý, škola pre nich nie je priorita. Nechápu, že bez vzdelania sa ich život nezlepší.
Keď s nimi o tom hovoríme, začnú to vnímať inak. Deviataci nám hovoria, že sa mohli učiť lepšie, lebo výber strednej školy sa kvôli zlým známkam veľmi zužuje.
Problém tiež je, že mladí ľudia tu nemajú veľa možností, ako tráviť voľný čas. Nie je tu centrum voľného času či základná umelecká škola. Jednou z mojich úloh je založiť obecné centrum mládeže. Obec na to poskytla priestory.
Kedy začne centrum fungovať?
Stretávanie mladých ľudí funguje už odkedy som sem nastúpil, a to trikrát do týždňa na obecnom úrade. V januári dá obec dokopy priestory a začneme sa tam stretávať každý deň.
Čo chcete v centre konkrétne robiť?
Bude to fungovať ako nízkoprahové centrum. Nebude teda povinné zapájať sa do aktivít. Chceme, aby tam mladí ľudia robili to, čo ich baví a o čo majú sami záujem.
Zisťovali sme, že tam chcú mať tanečné kurzy, kreslenie, maľovanie aj doučovanie. Časť z toho funguje aj v miestnom komunitnom centre, no skôr s deťmi. Mladí ľudia sú trochu špecifickí.
Na tanečnú alebo na kreslenie budete mať nejakých externých ľudí, alebo to budú robiť zamestnanci úradu?
Zatiaľ máme na dohode pracovníkov s mládežou. Od budúceho roka to chceme rozšíriť o lektorov, ktorí budú s mládežou napríklad maľovať. Platiť ich bude obec.
Dlhšie sa v obciach s marginalizovanou rómskou komunitou šíri žltačka, ako sa to vyvíja v Jarovniciach a aká je tam v súčasnosti situácia?
Asi pred dvoma týždňami sa v jednej rodine vyskytla žltačka, sú sledovaní regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Našťastie sa to nerozšírilo ďalej.
Čo s tým môžete robiť?
Základom je podľa mňa prevencia a hygiena. Aj keď niekedy je to v týchto podmienkach ťažké.
Starosta Florián Giňa (Strana rómskej koalície) je na čele obce už štvrté volebné obdobie. Už vlani hovoril, že chce mať z dediny mesto. Ako sa na to pozeráte?
Je to jedna z úloh, s ktorou mu mám pomôcť. Je to reálne, zákonné podmienky, teda počet obyvateľov nad 5-tisíc, obec spĺňa. Záleží to potom od rozhodnutia vlády a Národnej rady.
Čo by to pre obec znamenalo?
Chcem veriť, že to prinesie zmenu vnímania a naratívu, a že obec nebude vnímaná len kvôli rómskej komunite, ale ako každá iná, kde sa organizujú aktivity pre ľudí bez ohľadu na to, či je to Róm alebo nie.
Prakticky sa niečo zmení?
Budúci rok chceme napríklad pomenovať a očíslovať ulice. V súčasnosti ulice nemajú žiadne názvy a domy sú len očíslované, no nejdú v logickom poradí. Pre mňa ako človeka zvonku je to chaotické. Chceli by sme niektoré ulice pomenovať podľa významných osobností rómskeho kultúrneho a spoločenského života.
Kedy budú Jarovnice mestom?
Žiadosť sa dáva v priebehu roka a vláda o tom rozhoduje ku koncu roka. Chceme ju podať v nasledujúcom roku, takže by to malo byť reálne od roku 2025.
Jarovnice majú kompletne rómske dvanásťčlenné zastupiteľstvo. O čom všetkom rozhodujú? Líši sa to nejako situáciou v iných obciach?
Kompetencie a povinnosti sú v podstate rovnaké ako inde. V mestách zastupiteľstvo časť vecí premietne na primátora, tu v obci všetci o všetkom vedia a o väčšine vecí rozhodujú samotní poslanci.
Je v obci aj vajda alebo iná autorita okrem starostu?
Jednotný vajda asi nie. Vnímam to tak, že sú tu zástupcovia najväčších rodín. Tí majú najväčšie slovo. Myslím si, že sú aj medzi poslancami. Sú to veľké rodiny, ktoré sa vždy vedia zjednotiť, ale neviem presne, koľko ich je.
Aké možnosti má samotná obec zamestnať ľudí z rómskej komunity? Dá sa to robiť cez nejaký sociálny podnik? Je to v pláne?
Zo strany obce funguje snaha zamestnávať vlastných obyvateľov, ak je taká možnosť. Funguje to napríklad v materskej či základnej škole, napríklad ako upratovačky, učiteľky v škôlke či asistenti pedagógov. Teraz boli prijatí dvanásti členovia miestnej občianskej a preventívnej služby.
Pracovné miesta, ktoré môžeme ovplyvniť, sa snažíme nejako ľuďom ponúknuť. Sociálny podnik v obci zatiaľ nie je, ale aj o tom sme hovorili a chceli by sme ho založiť. Zamestnanci by tam robili len pre obec, napríklad rekonštrukcie či malé stavebné práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
