UKRAJINA. Vianočné sviatky u našich východných susedov mali vždy svoje špecifiká.
Vojna na Ukrajine ich ešte znásobila. Niektoré veci zmenila úplne.
Vianoce či Nový rok?
Inak slávia Vianoce ukrajinskí kresťania, inak ostatní Ukrajinci, najmä od Kyjeva na východ.
Zaužívaným ukrajinským sviatkom, podobne ako je to v Rusku, nebývali Vianoce, ale Nový rok.
Vianoce boli len akoby kresťanskou pripomienkou narodenia Ježiša Krista a slávili sa podľa juliánskeho kalendára.

Sviatok, spojený aj s jedličkou a darčekmi, bol na Nový rok.
Keď sme navštívili školy v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, žiaci nacvičovali „novoročný“ program a pri jedličke na stene bol nápis „S Novym rokom“.
Teda nie „rizdvo“, respektíve „roždestvo“, ako volajú Vianoce.
To ale neznamená, že Ukrajinci klasické Vianoce nepoznajú.
Juliánskeho kalendára sa zbavili
Od minulého roku, v ktorom krajinu napadli ruské vojská, ich prestali oslavovať podľa juliánskeho kalendára.
Štedrý večer už minulý rok nebol 6. januára, ale 24. decembra.
Prvý a druhý sviatok vianočný boli tiež ako u nás - 25. a 26. decembra, a nie 7. a 8. januára.
Tento rok to už dokonca dostalo oficiálny rámec.
Ukrajinský parlament v júli oficiálne schválil zmenu dátumu pravoslávnych vianočných sviatkov zo 7. januára na 25. decembra.
Z juliánskeho na gregoriánsky kalendár už predtým prešli dve z troch cirkví s pravoslávnym štatútom. Iné cirkvi tak urobili už skôr.
Ani „ruský“ dedo Mráz už nie je aktuálny. Slovenský Mikuláš, ktorý v škôlkach v Ripkách pri Černihive (Černigove) rozdával darčeky, bol pre deti buď Nikolaj, alebo Santa Claus.

Každý po svojom
„My stále oslavujeme Vianoce ako v Európe. Dosť ľudí ide podľa ruských sviatkov, oslavuje Nový rok,“ vraví Júlia z Užhorodu v Zakarpatskej Ukrajine.
U nich doma slávia tieto sviatky podľa „nášho“ gregoriánskeho kalendára.
Zaujímalo nás, ako je to v rodine Rajčincovcov. Ide o starú evanjelickú rodinu so slovenskými koreňmi. Žijú v Poľane, tridsať kilometrov za Mukačevom.
S prešovským združením Podaj ďalej spolupracujú pri doručovaní humanitárnej pomoci.

Nie sme bežná rodina, hovoria
Hlava rodiny Vasily Rajčinec vozí od začiatku vojny humanitárnu pomoc až na front a do tých najzapadlejších kútov krajiny.
Jeden z jeho bratov, Anatoly, je duchovný, zástupca generálneho sekretára Ukrajinskej biblickej spoločnosti.
Syn Vasja vozí pomoc spolu s otcom. Je bohoslovcom Ukrajinského evanjelického teologického seminára, patrí do štvrtej generácie evanjelických duchovných z rodiny. Stal sa bakalárom, ďalšie štúdiá prerušila vojna.

Jeho sestra Julia Bendas Rajčinec koordinuje dobrovoľnícke aktivity a v tomto roku sa stala mamou.
„My nie sme bežná ukrajinská rodina,“ varuje nás Tatiana Rajčinec, Vasilyho manželka a mama Vasju a Julie, keď sa pýtame na oslavu Vianoc.
Oponujeme, že ich príbeh poznáme a o to viac nás zaujíma, ako je to priamo u nich.
„Niekedy sa oslavovali vianočné sviatky od 6. januára, teraz už mnohí prechádzajú na 24. decembra,“ vraví Táňa, u ktorých je to tiež tak ako na Slovensku.
Prvý sviatok vianočný je 25. decembra.
No nie všade je to vraj tak.

Vianoce na fronte
Na Štedrý večer sa všetci pri sviatočnom stole nezídu. „Idem na front. Tam to oslávim,“ hovorí Vasily s úsmevom na tvári.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári