Tradičnú výrobu medovníkov ukončili komunisti. Nezachoval sa ani recept posledného majstra

Výstava Medovníkové Vianoce (8 fotografií)

PREŠOV. Príbeh medovnikárskeho majstra Jozefa Šandallu z Prešova a zbierku medovnikárskych foriem a náradia z jeho dielne prezentuje výstava Medovníkové Vianoce v Rákociho paláci Krajského múzea v Prešove.

Zamestnanci múzea chcú autentickou a netradičnou formou výstavy a prezentáciou jedinečného mobiliáru medovnikárskeho majstra ospravedlniť krivdy rozhodnutí minulého režimu, ktorý mal za následok ukončenie tradičnej remeselnej medovnikárskej výroby v Prešove.

Jeden z posledných majstrov

Aktuálna výstava v Krajskom múzeu po prvýkrát prezentuje medovnikárske remeslo jedného z posledných prešovských medovnikárskych majstrov.

„Medovníkové Vianoce predstavujú vzácnu pozostalosť medovnikárskeho majstra Jozefa Šandallu z Prešova, ktorý sa narodil v Šarišských Lúkach v roku 1902. Za pernikárskeho majstra sa vyučil ako 16-ročný chlapec v roku 1918 a až v roku 1930, keď ako učeň skončil u iných pernikárskych majstrov v Užhorode a Košiciach, tak si na Slovenskej ulici otvoril svoju pernikársku dielňu,“ prezradil o ústrednej postave výstavy jej autor Samuel Bruss.

Prišlo znárodnenie...

Šandalla spolu s manželkou svoju dielňu prevádzkoval takmer dve desaťročia, kým mu vtedajšou štátnou mocou nebola v roku 1950 znárodnená a potom svoju živnosť nedobrovoľne ukončil.

„Svoje remeslo tak ďalej nemohol vykonávať a pracoval už len ako cukrár s ostatnými prešovskými medovnikármi v komunálnych službách mesta Prešov,“ prezradila kurátorka výstavy a etnografka Zuzana Andrejová.

Medovnikárska dielňa Jozefa Šandallu bola potom prevedená do zbierkového fondu novokreovaného prešovského múzea, kde je dodnes.

Recept sa nezachoval

Recept majstra Šandallu sa však nezachoval, preto chuť jeho medovníkov nepoznáme.

„Každý recept sa líši. Aj majster Šandalla mal svoj recept, no, bohužiaľ, zobral si ho do hrobu,“ uviedol autor výstavy.

Jej súčasťou je aj prezentácia kolekcie cukrárskeho medeného riadu, mobiliár starých kuchýň, formičiek na odlievanie voskových predlôh a papierových farebných tlačí na zdobenie perníkov.

Na výstave je prezentovaných viac ako 300 medovníkových foriem z rôznych druhov dreva, ale aj oceľového plechu

„Medovníkové formy alebo rôzne náčinie, ktoré patrí do dielní medovnikára, sú veľmi vzácnym artiklom. Dnes sa na to pozeráme ako na veľmi vzácne dedičstvo a veľmi hodnotný zbierkový fond. Nie sú to predmety, ktoré sú kúpené v starožitníctve niekde v zahraničí. Sú to predmety, ktoré patria do našej krajiny a ktoré vyrobili naši predkovia a používali ich preto, aby mali nielen sladký život, ale aj kvôli tomu, aby spravili niekomu radosť,“ podotkol Bruss.

Medovnikári boli vážené osoby

Medovník ako cukrárenský výrobok sa podľa neho s mestom Prešov spája minimálne 300 rokov.

„Medovnikárski majstri patria do cechov. Boli to vážené osoby, a to nielen v meste Prešov, ale aj v regióne. Nielen Vianoce, ale všetky výročné sviatky, rôzne trhy a všetko to, čím obdarovali ľudia v minulosti hlavne deti alebo svojich milovaných v podobe medovníkového srdca, patrí k slovenskej náture a dedičstvu slovenského národa,“ vysvetlil autor výstavy.

Podľa Andrejovej je paradoxom, že v dnešnej dobe sa medovníky viažu iba k vianočnému obdobiu.

„V minulosti to tak nebolo. Medovníky sa viazali k najvýznamnejším udalostiam, ako boli trhy a jarmoky. Druhá udalosť boli púte. Boli to miesta, na ktorých sa ľudia stretávali, a práve na týchto miestach sa tieto medovníky predávali,“ uviedla Andrejová s tým, že druhým paradoxom je, že kým v minulosti sa venovali medovnikárstvu výlučne muži, v dnešnej dobe ide skôr o ženskú záležitosť.

Výstava Medovníkové Vianoce je v Stĺpovej sieni Rákociho paláca na Hlavnej ulici v Prešove verejnosti prístupná do 31. januára 2024.