V africkej Namíbii je známou influencerkou. Najmä po tom, čo zvíťazila v súťaži krásy Mrs. Namibia Tourism a ako stylistka začala spolupracovať so svojou kamarátkou, najznámejšou tamojšou speváčkou Lize Ehlers.
V Prešove, odkiaľ pochádza, sa od mladého veku venovala kultúre a občianskemu aktivizmu. Aktivistkou je aj v Namíbii, kam sa pred necelými dvoma dekádami presťahovala s manželom. Podporuje hnutie proti sexuálnemu násiliu na ženách a na sexuálnych menšinách. Predtým učila.
MARTINA PIEPER (47) je doma v hlavnom meste Namíbie Windhoek, ale do Prešova sa zvykla vracať každoročne. Za slobodna sa volala Karnišová a ku prezývke Karny sa po rokoch vrátila v rámci svojho pôsobenia na poli módnych aktivít.
Farebný magazín Fly Namibia opisuje príbeh „akademičky, ktorá sa stala módnou stylistkou a vášnivou milovníčkou namíbijskej módy“. Stretli sme sa v Prešove a porozprávali sme sa nielen o tomto príbehu, ale poňali sme to aj širšie.
Knihy krstí snehom a čajom. Spisovateľka Rimová: Do lietadla nad Prešovom už nesadnem Čítajte V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako sa žije v Namíbii,
- prečo prestala učiť jazyky,
- čo hovorila jej nová rodina na prešovskú svadbu,
- o výhre v súťaži Mrs. Namibia Tourism,
- o občianskom aktivizme v Namíbii a na Slovensku,
- čo ju spája s najznámejšou namíbijskou speváčkou,
- akú módu preferuje,
- o politike na Slovensku a v africkej krajine.
V Prešove ste po dlhšom čase, keďže počas obdobia pandémie ste tu neboli. Ako dlho sa zdržíte?
Prišla som na dva mesiace. Najprv do Bratislavy, kde som sa aklimatizovala a pripravila na východ (úsmev). Koncom novembra som prišla do Prešova. Mám tu rodičov i brata s rodinou.
Môžete tu byť dlhšie aj preto, že ste skončili v práci. Čo sa vlastne stalo počas toho covidu?
Napriek očkovaniu som dvakrát mala covid a znášala som ho ťažko. Nemala som síce problém so saturáciou, ale mala som príznaky ako únava, bolesti hlavy, bolesti hrdla. Tohto roku sme zistili, že trpím aj postcovidovým syndrómom, pretože stavy únavy pokračovali.
Ako sa to prejavovalo?
Musela som si robiť prestávky cez deň, pospať si, lebo som to nedávala. Mala som časté migrény z únavy. Skončilo sa to tým, že som nevládala dýchať. Zadýchavala som sa, dvakrát som bola hospitalizovaná.
Najprv nevedeli, čo mi je, po testoch zistili, že mám zápal osrdcovníka. Nakoniec sme sa s manželom a lekárom rozhodli, že najlepšie bude, keď dám výpoveď v práci, lebo som sa mala vyhýbať stresovému prostrediu.
Kde ste pracovali?
Na súkromnej Medzinárodnej univerzite manažmentu (International University of Management) vo Windhoeku v Namíbii.
Štyri roky som tam pôsobila ako šéfka katedry jazykov a komunikácie. Učila som tiež nemčinu, komunikačné schopnosti a zručnosti a kritické myslenie.
Na univerzitnej pôde ste pôsobili, odkedy ste prišli do Namíbie?
Najprv som pomáhala manželovi rozbehnúť vlastnú firmu. Trvalo to rok. V roku 2007 som nastúpila ako pomocná učiteľka na súkromnú jazykovú školu, kde som doučovala nemčinu.
V Namíbii sa veľa detí učí po nemecky, aj na škole ako povinný jazyk. Prvý jazyk majú buď angličtinu alebo afrikánčinu a potom väčšinou nemčinu ako cudzí jazyk.
Je to preto, že to bola nemecká kolónia?
Stále je tam veľký nemecký vplyv, navyše Namíbia je populárnou dovolenkovou destináciou pre nemecky hovoriacich turistov. Takže nemčina sa dá využiť aj v biznise.
Aká je Namíbia?
Rozmanitá. Veľká krajina s otvorenými priestormi, farebná, suchá a teplá. Nielen podnebím, ale aj ľudia sú prívetiví, priateľskí, je tam podstatne pokojnejší a pomalší život.
Namíbia je rozlohou asi dva a pol razy väčšia než Nemecko a po sčítaní z roku 2018 máme približne dva a pol milióna obyvateľov. Teraz sa robí ďalšie sčítanie, tak uvidíme, aké budú čísla.
Ako ste si tam zvykli? Už podľa vášho zjavu je jasné, že nie ste pôvodom Namíbijčanka. Ako vás prijali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
