Rok 2023 bol bohatý na udalosti. Redaktori Korzára mapovali dianie na východnom Slovensku a pri svojej práci toho zažili naozaj mnoho. Postupne prinášame ich príbehy a postrehy, aby sme vám tak ponúkli možnosť nahliadnuť aj do zákulisia našej práce.
Končiaci sa rok nepriniesol len vydarené články, ale aj nezdary, nikdy nenapísané reportáže či nezvládnutý tajming.
Začnime nenapísanou reportážou z Ľvova.
Nestalo sa to prvý raz.
Keď sme sa vlani vrátili s dobrovoľníkmi zo združenia Podaj ďalej z Kramatorska, mesta neďaleko frontovej línie, onedlho tam dopadli bomby.
Na miesto, kde sme robili rozhovor s vedúcim vojenským lekárom.

Tento rok sme boli s „Podajkom“ v Kyjeve a Ľvove.
Pochopiteľne, najprv som pripravil reportáž z Kyjeva a okolitých mestečiek, ktoré boli v prvých dňoch ruskej invázie v epicentre vojenského útoku.
Buča, Hostomeľ, Irpiň, Boroďanka, Mošun...
Ukrajincom sa hlavné mesto ubrániť podarilo, za cenu mnohých obetí aj z radov civilistov.

Po veľkej reportáži z Kyjeva a okolia mala prísť na rad ďalšia.
Z Ľvova, ktorý nielen mňa, ale aj ďalších členov našej výpravy očaril viac než Kyjev.
K jej napísaniu som sa však už nedostal.
Deň po tom, čo vyšla kyjevská reportáž, zahynulo v Ľvove pri raketovom útoku sedem ľudí a štyri desiatky ďalších osôb bolo zranených.
V takej situácii, ktorá sa po útoku zmenila, by už bolo načasovanie reportáže z Ľvova, keďže tá vznikala za iných okolností, nevhodné, preto nikdy nevyšla.
Mimochodom, je to síce náhoda, ale znovu sa to stalo. Keď sme sa v zime vrátili z výjazdu v Černihive a Kyjeve, na druhý deň zažil Kyjev bombardovanie.

Reportáž, ktorá nikdy nevyšla
O čom by som bol vtedy v reportáži z Ľvova písal?
Napríklad o legendárnej podzemnej partizánskej krčme Kryivka.
Vstup do nej je len na heslo, ale uhádnuť ho bolo ľahké.
Okrem iného v nej ponúkajú rôzne druhy viac či menej obvyklých páleniek ako kalinovica, chrenovica, jahodovica či samohonka.
Písal by som o maďarských Rómkach, matke s dcérou.
V uliciach Ľvova sa snažili vyžobrať si na jedlo.
„Orbán vám nepomôže?“ opáčili sme.
„Orbán? Ten určite nie. Sme tam nechcené,“ reagovali.
Hrivien, ktoré sme mali v hotovosti, bolo fakt málo, aj na miestne pomery. No kúpili sme im jedlo a všetci boli spokojní.
Inak v Ľvove je pomerne dosť žobrákov. V iných ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva či Užhorodu, to nevidieť.
Bol začiatok leta, mesto relatívne žilo.
Zaujímavé boli sochy zakryté drôtenou ochranou, na ktorej bola ich podobizeň a nápis, že originálom sa budeme môcť pokochať po víťazstve.
Písal by som aj o ukrajinských vlakoch.
Tie sú skutočne na úrovni v porovnaní s našimi. Lokálky sme nezažili, len cestu Ľvov – Kyjev a späť, ale spokojnosť preveľká.
Čierne stavby prevalcovalo zemetrasenie
Nenapísaná reportáž z Ľvova však nebola jediným „zle načasovaným" článkom.
Bol tu aj iný, v ktorom tajming zlyhal učebnicovo. Ale z objektívnych príčin.
Pôvodné načasovanie sa javilo byť v poriadku, no to, čo sa stalo, sa predvídať nedá.
Nad článkom o chaotickej zástavbe na Domaši som pracoval dlhší čas.
Prešiel som si jednotlivé oblasti a pozrel sa na to, že síce čierne stavby odstránili, ale kontroverzné nehnuteľnosti stále vyrastajú. Rozmáha sa legalizácia stavieb, kšefty s nehnuteľnosťami, viaceré veci sú predmetom trestných stíhaní i súdnych sporov.
Skrátka „zelená perla“ stále zažíva divokú výstavbu, chaty pri pláži sa tvária ako verejnoprospešné stavby, domáci majú o pláže obavy, prístup samospráv je rozmanitý.
Veľký článok o tejto problematike skutočne vyšiel. Už sa objavil aj na webe.
Lenže v ten istý večer ho totálne prevalcovala iná téma.
Regionálna investigatíva nemala najmenšiu šancu oproti tomu, že na Slovensku bolo ničivé zemetrasenie.
A keby len to. Jeho epicentrum bolo... pri Domaši!
Nejaké čierne stavby pri Domaši nemohli konkurovať zemetraseniu pri Domaši.
Tak takto dopadlo. Článok o chaotickej výstavbe na Domaši si síce neskôr svojich čitateľov našiel, ale už to nebola žiadna hitparáda.
Tak si ho môžete prečítať aspoň teraz odomknutý tu.

AMC Trio & Randy Brecker
K reportáži, ktorá nevyšla, a k investigatíve, ktorá síce vyšla, ale málokto ju stihol zachytiť, pridám ešte článok, ktorý nevyšiel, lebo ani som sa ho písať neplánoval.
Rok 2023 bol mimoriadne bohatý na hudobné udalosti. Absolvoval som, ako divák, desiatky koncertov rôznych žánrov.
Vymenujem fakt len niektoré. Skvelý Olympic s osemdesiatnikom Petrom Jandom, Tony Levin a Pat Mastelotto a ich Stick Men aj s hosťom Davidom Kollarom či klubový nárez Už jsme doma.

Spomeniem aj tri festivaly. Pohoda, kam som sa vrátil po dlhých rokoch, osvedčený Dobrý festival či úžasne vymakaný nový Helfest, kde som sa objavil v inej pozícii než novinárskej.
Jeden koncert však chcem predsa len uprednostniť.
AMC Trio z Prešova oslavuje 30 rokov a vydalo nový album Following the Light. Hosťuje na ňom svetová trieda džezovej trúbky Randy Brecker.
Pamätám si, že keď prvý raz mali hrať s Breckerom, Peťo Adamkovič mal (naňho nevídanú) trému. Odvtedy si viackrát zahrali i niečo nahrali a teraz svoj posledný počin pokrstili v Prešove.
Úlohy krstného otca sa zhostil Lukáš Adamec.
Ten si s hostiteľmi zaspieval pieseň Because Of Your Sad Eyes, ktorú inak spieva Peter Lipa. Osemdesiatnik s vlastnou lipou na stromoradí.

Tento rok vyšlo viacero pozoruhodných nahrávok, ale do tohto výberu som vybral AMC Trio.

Ďalšie „hajlajty“ roka 2023
Kauza účtovníčky Šarišských Michalian si žila svojím životom a pomaly mieri do finále. Teda k tomu, že za takmer poldruhamiliónovú spreneveru možno nebude nikto potrestaný.
Tento príbeh sa dostal do takých absurdných rovín, že ak by ho niekto napísal ako filmový scenár, tak mu ho producent vráti na prepracovanie. Mal by byť totiž aspoň trochu pravdepodobný a uveriteľný. Život však píše onakvejšie príbehy.

Z káuz malých samospráv ešte odporúčam „stálicu“ Vyšný Mirošov.

Ako aj „nováčika“ Červenú Vodu.

Rok 2023 priniesol aj viacero rozhovorov so zaujímavými ľuďmi.
Vyberám tri.
V prvom mladý ortopéd Jakub Kopček, pôvodne z Vranova nad Topľou, oduševnene hovorí o svojom povolaní.

Ďalší je tiež z oblasti medicíny, ale duševného zdravia.
Veľký rozhovor s psychiatrom a psychológom Igorom Smelým.

Respondentkou tretieho vybraného rozhovoru bola mladá žena, ktorá si peklom psychických zdravotných problémov prešla.
Ako sa z nich dostala, aký je jej príbeh a čo robí dnes, o tom prezradila v otvorenom rozhovore.

Aj takýto bol novinársky rok 2023.
Všetko dobré v roku 2024, hlavne veľa zdravia a šťastia. Budeme ho všetci potrebovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári