LYSÁ. Prešovská župa uvažuje o vstupe do súkromnej firmy Šport x Lysa, s. r. o., ktorá prevádzkuje lyžiarske stredisko Lysá v Sabinovskom okrese.
Známy skiareál otvorili počas pandémie v roku 2020. Nefungoval približne desať rokov.
Jeho prevádzka dovtedy závisela od prírodného snehu.
Stredisko sa spolu s obnovenou lanovkou dočkalo aj technického zasnežovania. Ozývali sa hlasy, že prekonalo svoju klinickú smrť.
Jeden z majiteľov strediska Stanislav Leššo hovorí, že im bolo ľúto prizerať sa, ako lokalita upadla.
„Všetci sme miestni chatári a záleží nám na tom, aby stredisko fungovalo. Tak k nemu aj pristupujeme a preto sme sa aj pustili do rokovaní so župou.“
Jeden z vlekov na Lysej. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Bod, o ktorom nerokovali
Župa plánovala vstúpiť do spoločnosti peňažným vkladom vo výške jeden milión eur.
Suma vychádzala z posudku všeobecnej hodnoty spoločnosti. Vypracovala ho znalecká organizácia Experta s.r.o.
Hodnotu firmy určila na dva milióny 125-tisíc eur bez DPH.
Kraj by miliónovým vkladom získala 51-percentný podiel v spoločnosti, miesto konateľa a tri miesta v dozornej rade.
Poslanci mali o návrhu hlasovať na poslednom decembrovom zastupiteľstve.
Napokon o ňom nerokovali.
Ohrozená sezóna
O zámere hovoril na finančnej komisii, teda ešte pred rokovaním zastupiteľstva, vicežupan Jozef Kanuščák (SaS), ktorý je zo sabinovského volebného obvodu.
Uviedol, že firma je v zlej finančnej situácii a preto sa jej majitelia obrátili na kraj.
"Situácia, v ktorej sa spoločnosť ocitla, priamo ohrozuje spustenie zimnej sezóny 2023/2024, čoho následkom by došlo k ukončeniu prevádzky strediska aj do budúcna. Takýto vývoj udalostí by nepriaznivo pôsobil aj na ostatných poskytovateľov služieb v tejto lokalite," konštatoval.
Vedúca odboru strategického rozvoja Martina Slivková na komisii povedala, že lokalita Drienica-Lysá je v regióne, ktorý má v cestovnom ruchu v dlhodobom horizonte národný význam.
Uviedla tiež, že je dôležité rozvíjať menej známe oblasti v kraji, ktoré by prilákali nielen domácich turistov, ale odbremenili by aj "masovo orientované regióny" ako okresy Poprad a Kežmarok.
Na východe si počas sviatkov zalyžujete aj v menších strediskách. Ktoré je najlacnejšie? Čítajte Alternatíva
Predsedníčka finančnej komisie Zuzana Bednárová (kandidovala za KDH, SME RODINA, SaS, ZA ĽUDÍ) upozornila na vysoký počet konateľov spoločnosti.
Po vstupe župy by ich bolo päť. Navrhla, aby sa v zámere a v rokovaniach s firmou pokračovalo, ale za iných podmienok.
Bednárovú podporil aj hlavný kontrolór Marcel Novotný, podľa ktorého by vysoký počet konateľov mohol mať negatívny dopad na fungovanie firmy.
Uviedol tiež, že sa v predložených materiáloch nespomínajú účtovné dáta, ani právomoci dozornej rady, v čom taktiež videl riziká.
Kanuščák potvrdil, že podpora lyžovania a turizmu v stredisku Lysá je stále v hre.
„Vymýšľame spôsob. V kluboch boli námietky k tomu, aby sa do súkromnej spoločnosti investovali peniaze."
Po poslednom zastupiteľstve zvolal pracovnú skupinu, kde sa zhovárali, ako by to mohli spraviť.
O inej alternatíve vicežupan zatiaľ nechce hovoriť, no uvažuje sa podľa neho nad viacerými.
Cieľom župy nie je podľa neho striktný vstup do spoločnosti, ale rozvíjanie cestovného ruchu.
V stredisku vidí prešovská župa potenciál. Vie si tam predstaviť organizovanie lyžiarskych výcvikov. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Vznikol by precedens
Poslanec Marek Hrabčák (nezávislý) vysvetľuje, že téma podpory turizmu v lyžiarskom stredisku prešla cez všetky kluby a oddelenia, no navrhovaný spôsob by vytvoril precedens.
„Nemáme podporovať konkrétny biznis, ale všeobecne projekty takým spôsobom, aby sa lepšie darilo v rôznych segmentoch, nielen v turistickom priemysle,“ hovorí poslanec.
Župa by chcela na Lysej organizovať školu v prírode či lyžiarske zájazdy.
„Tieto aktivity teraz organizujeme len v Tatrách, no objekty sú obsadené dva roky dopredu. Preto potrebujeme ďalšie. Vedeli by sme to urobiť na Lysej, stredisko je blízko krajského mesta,“ argumentuje Kanuščák.
Skiareál má podľa neho stále potenciál v lyžovaní, aj keď nebol roky otvorený.
„Zobrali to súkromníci, takže Lysá funguje. Pokiaľ by oni skončili, nemyslím si, že by to tam niekto znova rozbehol.“
Kraj má zároveň podľa neho väčšiu možnosť investovať do strediska finančné zdroje z Európskej únie.
Nie všetky výzvy sú totiž postavené tak, že ich vie využiť súkromný podnikateľ alebo obec.
Obnovenie Lysanky
Bez príjazdovej cesty či ubytovania je však pre poslancov ťažšie hovoriť o konkrétnych plánoch a zámeroch.
Preto sa ako o jednej z podmienok podpory od župy hovorí o obnove dlho zatvoreného ubytovacieho zariadenia Lysanka pod chatou Šport.
„Za seba môžem povedať, že Lysanka by bola veľmi vhodný objekt pre župu na rôzne aktivity pre školy v jej pôsobení,“ hovorí Kanuščák.
„Keď sme o tom rokovali ešte pred zastupiteľstvom, spoločnosť som nabádal, aby mali zmluvu o budúcej zmluve s Lysankou," vysvetľuje.
V praxi to znamená, že ak by kraj do spoločnosti vstúpil, potreboval by záruky, že majitelia získajú Lysanku.
V súčasnosti vlastnia chatu Šport, tá však nemá také veľké ubytovacie kapacity ako Lysanka.
„Stále je to aktuálne. Uvažovali sme, že by to za nejakých podmienok mohla kúpiť aj priamo župa,“ hovorí Kanuščák.
Skiareál bol v minulosti odkázaný na prírodný sneh, dnes si tam pomáhajú aj snežnými delami. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Za cestu niekoľko miliónov
Problematickou je aj príjazdová cesta od Drienice na Lysú. V súčasnosti sa môžu ľudia k vlekom dostať len lanovkou, asfaltová cesta je pre autá bežne neprejazdná.
„Počiatočná stanica lyžiarskej lokality Lysá začína vo výške 900 metrov. Na ceste, ktorá tam vedie, nie sú vysporiadané pozemky, navyše je úzka a nebezpečná. Akékoľvek myšlienky týkajúce sa rozvoja Lysej narážajú na to, že tam nie je kvalitná cesta,“ hovorí Hrabčák.
V minulosti po nej jazdili aj osobné autá, no jej stav bol vtedy oveľa lepší.
Skiareál Lysá chátral dekádu, precitnúť má v čase pandémie Čítajte „Pokiaľ sa tiež nevyrieši spojnica Drienica a Lysá, môžeme na dynamickejší rozvoj lokality zabudnúť,“ konštatuje poslanec.
Vyriešiť prístupovú cestu však bude podľa neho náročné.
„Je to niekoľko kilometrov od sedačky. Vieme to nejako zrekonštruovať, no vo vyšších miestach to bude vysoký náklad.“
Kanuščák dodáva, že financie potrebné na obnovu cesty už na župe prepočítavali a vyšlo by to približne na tri a pol milióna eur.
Aj na opravu komunikácie by podľa neho vedeli zohnať zdroje z Európskej únie. „Obec na to peniaze nemá, ani župa z vlastných zdrojov,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
