Dušan Příbík, učiteľ angličtiny a občianskej náuky na bilingválnom Gymnáziu Konštantínova 2 v Prešove, s podporou vedenia školy na svojich hodinách preberá so žiakmi aj mediálnu osvetu. Pred pandémiou sa mu ešte stávalo, že žiaci na hodine prezentovali aj informácie prebrané z dezinformačných kanálov.
„Teraz sa to nestáva alebo sú tí žiaci ticho a je ich málo. Veľmi často hovoria o svojich kamarátoch, rodičoch, tetách, o tom, čo za bludy čítajú, a oni sa s nimi o tom hádajú alebo sa už o tom vôbec nechcú rozprávať,“ opisuje.
Niekedy má skôr pocit, že žije v akejsi bubline. „Možno žiaci čerpajú informácie aj z týchto kanálov na iných školách, nie gymnáziách. Ďalšia možnosť je, že skôr tieto dezinformácie vstrebávajú staršie generácie.“
V rozhovore sa tiež dočítate:
- ako si vytváral materiály na mediálnu gramotnosť,
- odkiaľ žiaci čerpajú informácie,
- prečo s nimi skúša vytvárať aj konšpiračný obsah,
- aké rady dáva štát učiteľom k informovaniu o Ukrajine.
S podporou vedenia školy ste začali do svojich predmetov zahŕňať aj mediálnu osvetu. Ako to vzniklo?
Začal som sa tým zaoberať sám. Keď som natrafil na rôzne dezinformácie, zaujalo ma, že sa dajú overiť. Zistil som tiež, že dezinformácie na spoločnosť a ľudí okolo mňa veľmi vplývajú. Hovoria veci, ktoré vidia na Facebooku, a neoveria si ich, čo môže ničiť spoločnosť. Preto som sa rozhodol, že by bolo vhodné zaviesť to do vyučovania vo väčšom meradle, nielen ako prierezovú tému.
Nachádzajú sa témy ohľadom mediálnej gramotnosti či toho, ako rozoznať dôveryhodný zdroj od nedôveryhodného, aj v osnovách a učebniciach?
V osnovách je to ako prierezová téma. Napríklad by mali byť žiaci pri písaní esejí viac vedení k tomu, že si majú spisovať zdroje, z ktorých čerpajú, overovať si ich a dávať si všeobecne pozor, odkiaľ berú informácie. Nezdalo sa mi to dostatočné.
Nemyslím si, že len pri takomto cvičení by dokázali zachytiť podstatu. Je potrebné hovoriť o tom, aký majú dezinformácie vplyv na spoločnosť zo sociologického a psychologického hľadiska, aj o tom, aký typ ľudí ich preberá a konzumuje. Nie je to jednoduchá téma.
Čo na takejto hodine robíte, ako to žiakom vysvetľujete?
Bilingválne triedy (je to päťročné štúdium v angličtine, pozn. red.) majú dobrú dotáciu občianskej náuky, a preto som si na to vedel vyhradiť priestor v rámci politológie. Druháci a tretiaci majú dve hodiny občianskej náuky týždenne, štvrtáci jednu hodinu, piataci semináre. Vo štvrtom ročníku sa mediálnej gramotnosti venujem jednu hodinu týždenne približne tri mesiace, potom prechádzam na témy súvisiace s demokraciou či politikou.
O čom hovoríte, keď hovoríte o demokracii?
Snažím sa žiakom vysvetľovať aj to, že nie každý štát so slobodnými voľbami je demokratický. Rozoberáme aj typy volieb, rozdelenie moci, zaoberáme sa aj tým, ako funguje NATO či Európska únia.
Minule sme skončili pri rozprávaní o mimovládnych organizáciách, keďže to bolo nedávno aktuálne. V rámci témy demokracie hovoríme aj o sekularizácii či slobodných médiách.
Učiteľka: Nemyslím si, že nám rastie generácia analfabetov Čítajte Keď sa vrátime k mediálnej gramotnosti, pri vytváraní obsahu ste pracovali s vlastnými materiálmi alebo vám pomohli aj štátne?
Nemám pocit, že by to štát nejako podporoval. Týmto témam sa venujú skôr mimovládne organizácie, napríklad Slovenská debatná asociácia. Sú aj rôzne české materiály alebo knihy, ktoré som si naštudoval.
V minulosti som si robil k mediálnej gramotnosti školenia v Security Institute, kde nám poskytli vhodné metódy a podnety na vyučovanie. Je potrebné mať prečítaných veľa kníh, rozhovorov, článkov, aj sám mať skúsenosti s overovaním informácií.
Takže ste si obsah mediálnej gramotnosti dávali dokopy sám z rôznych zdrojov?
Áno, vymýšľal som to sám alebo som si pomohol obsahom z rôznych školení. S mediálnou gramotnosťou súvisí aj kritické myslenie, takže používam aj rôzne materiály z platformy zmudri.sk.
Predstavte jednu konkrétnu hodinu a cvičenie, na ktorom vysvetľujete žiakom, ako médiá pracujú či ako rozoznať nepravdivú alebo zavádzajúcu správu.
Pri klasickej aktivite si so žiakmi prečítame dva články, pričom jeden z nich nevykazuje znaky dôveryhodnosti a druhý áno. Majú to posúdiť podľa určitých kritérií, ktoré si predtým prejdeme.
Aké to sú?
V prvom rade hovoríme o tom, že pri správe či príspevku má byť uvedený autor. Potom by si mali overiť, či tento autor vôbec existuje a či je odborník v danej oblasti. Nebudeme sa pýtať elektrikára, kedy príde vlak, ale spýtame sa na to napríklad pri pokladni na stanici. Smeruje to k tomu, prečo by nemali v téme pandémie dôverovať nejakému politikovi viac než lekárovi či vedcovi.
Hovoríme aj o tom, že by si mali vždy pozrieť obsah danej stránky, aké témy prináša. Ak sú správy podané emocionálne, výbušne, asi to nebude veľmi dôveryhodný zdroj. Hovoríme o tom, ako médiá pracujú s emóciami, o slovách, prídavných menách, ktoré používajú na vyvolanie týchto emócií, ako je napríklad „hrozné“ či „to ste ešte nevideli“ a podobne.
Potom hovoríme aj o objektívnosti, či je oslovená v článku alebo v príspevku aj druhá strana. Dezinformačné kanály nikdy neoslovujú druhú stranu. Rozprávame sa aj o šokujúcich statusoch na sociálnych sieťach a ako zistiť, či je to pravda. Napríklad tým, že navštívia stránku polície, ak si chcú overiť napríklad status o bielej dodávke kradnúcej deti.
Aké aktivity ešte so žiakmi robíte?
Zaujímavá aktivita je, keď im zadám rovnakú situáciu, napríklad hudobný festival organizovaný pri malom mestečku. Skupinky žiakov dostanú rovnaké zadanie a majú o tom napísať správu, ale každá z iného pohľadu.
Jedni sú konšpirátori, ďalšia skupina organizátori, iná novinári a posledná skupina zastupuje odporcov z mesta a majú napísať status na sociálnej sieti. To sú takí hejteri.
Čo je zámerom tejto aktivity?
Mali by si uvedomiť, že jedna situácia sa dá popísať rôznymi spôsobmi. Preto je potrebné pozorovať, kto píše články, aký má za tým záujem, z akého prostredia texty vychádzajú. Je potrebné posudzovať aj autora.
Potom aj diskutujete o tom, ako sa v jednotlivých rolách cítili?
Svoje texty si prečítajú pred sebou a ostatné skupiny majú hádať, o ktorý typ textu ide. Potom diskutujú o zámere aktivity.
Hovoríte so žiakmi aj všeobecne o tom, z akých zdrojov čerpajú informácie?
Áno, o tom je prvá hodina mediálnej gramotnosti. Nenachádzam na tejto škole nejaké excesy, povedia mi vždy to isté, v podstate čítajú tradičné celoslovenské denníky.
Dostávajú sa k informáciám hlavne cez sociálne siete alebo si aj aktívne vyhľadávajú správy cez stránky konkrétnych médií?
Veľmi to záleží na jednotlivcovi. Ale sú takí, čo si naozaj správy čítajú každý deň a sledujú, čo sa okolo nich deje. Ak sa však plánuje niekto hlásiť na medicínu, číta si svoje veci. Je to rôzne.
Učiteľka: Mnohí mi hovoria, že učiť Rómov nemá zmysel (rozhovor) Čítajte Objavilo sa už na hodinách aj to, že niekto prebral informácie z rôznych konšpiračných médií?
Možno pred niekoľkými rokmi áno, myslím tým ešte pred pandémiou covidu. Teraz sa to nestáva alebo sú tí žiaci ticho a je ich málo. Veľmi často hovoria o svojich kamarátoch, rodičoch, tetách, o tom, čo za bludy čítajú, a oni sa s nimi o tom hádajú alebo sa s nimi už o tom vôbec nechcú rozprávať.
Niekedy mám skôr pocit, že tu žijem v akejsi bubline. Možno žiaci čerpajú informácie aj z týchto kanálov na iných školách, nie gymnáziách. Ďalšia možnosť je, že skôr tieto dezinformácie vstrebávajú staršie generácie.
Keď hovoríte so žiakmi o dezinformáciách a rôznych kanáloch, kde sa šíria, dostali ste sa kvôli tomu možno do stretu s rodičmi? Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa niektorí učitelia môžu rozhodnúť do toho nepúšťať. V školských osnovách to nie je, a preto je to možno aj ťažšie obhájiteľné, ak by takýto stret nastal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
