Po 40-dňovom pôste zasadnú pravoslávni k štedrovečernému stolu

PREŠOV. Pravoslávni veriaci, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, zasadnú v predvečer sviatku narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista) 6. januára k štedrovečernému stolu.

Sviatočné obrady sa budú konať denne

Ide o posledný deň pôstu, ktorým sa veriaci pripravujú na sviatok Christovho narodenia. Prvá bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, ktoré je centrom duchovného života pravoslávnych veriacich, sa uskutoční v piatok 5. januára.

Sviatočné obrady sa budú konať denne až do utorka, následne aj na prelome rokov počítaných podľa juliánskeho kalendára, ktorý je oproti gregoriánskemu kalendáru posunutý o 13 dní.

Zasadnú za štedrovečerný stôl

V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, v ktorom sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, sa v piatok 5. januára o 06.00 budú sláviť tzv. cárske časy a o 17.00 večerňa.

Liturgia v tento deň typikonom nie je ustanovená. Predvečer narodenia Isusa Christa, v sobotu 6. januára, sa ráno o 06.00 uskutoční Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, po ktorej nasleduje sviatočná večerňa.

Tento deň je ale najmä v očakávaní večernej bohoslužby Veľkého povečeria s litijou a utreňou, spojenej so spievaním kolied, ktoré začne od 18.45.

Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl.

Prísny 40-dňový pôst

V nedeľu 7. januára ráno si potom pravoslávni veriaci pripomenú narodenie Isusa Christa prvou a druhou liturgiou sv. Vasiľa Veľkého.

Od 15.00 je na programe sviatočná večerňa s utreňou. Tá sa uskutoční aj v pondelok 8. januára, ktorý je venovaný Zboru Presvätej Bohorodičky.

Večerňa sa začína o 17.00, už od 07.00 sa bude konať liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Sviatočné dni veriaci zavŕšia v pondelok 9. januára spomienkou na apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana.

O 07.00 je na programe liturgia a o 17.00 večerňa.

Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza, na rozdiel od adventného obdobia katolíkov, prísny 40-dňový pôst. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

Ide o duchovnú prípravu na sviatky.

Deväť štedrovečerných chodov

Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera. Podľa rusínskej tradície pozostáva z deviatich chodov.

Na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.

Slávnostné bohoslužby sa v Prešove uskutočnia aj na prelome rokov, počítaných podľa juliánskeho kalendára. V sobotu 13. januára o 17.00 je na programe voskresná večerňa a v nedeľu 14. januára sú od 07.00 a 09.30 naplánované dve liturgie sv. Vasiľa Veľkého, o 15.00 sa uskutoční večerňa.

Bohoslužby sú naplánované aj od štvrtka 18. do soboty 20. januára, kedy si pravoslávni veriaci pripomenú sviatok Bohazjavenia - Krstenia Hospodina.

Väčšina pravoslávnych obcí je na východe Slovenska

Oslavy podľa juliánskeho kalendára sa týkajú približne 170 zo zhruba 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku. Väčšina je na východe Slovenska.

Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa k pravoslávnemu vierovyznaniu oficiálne prihlásilo viac ako 50-tisíc ľudí, teda necelé percento (0,93 percenta) obyvateľov Slovenska.

V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich. V Poľsku sa k viere hlási asi jeden milión ľudí, v Česku štatistiky udávajú asi 25-tisíc veriacich.

Na Slovensku, ale hlavne v Poľku a Česku je po útoku Ruska na Ukrajinu a následného veľkého počtu utečencov, podstatne viac pravoslávnych veriacich.