PREŠOV. S Mikulášom Černákom sa poznal od detstva, cez poľské kone poznal aj jeho rodičov.
Jozef Galica pašoval s černákovcami za socializmu kone z Poľska: „Oni na Horehronie ťahali tie kone, ja som ich z Poľska zabezpečoval.“
Išlo o nelegálnu činnosť, no rovnako nelegálne pašoval z Poľska spevníky na Spišskú Kapitulu.
Keď v roku 1991 odchádzal do Ameriky, požičal Černákovi peniaze, po návrate v roku 1993 mu ich vrátil.
O svojom vzťahu s Černákom hovoril Galica v utorok pred senátom Okresného súdu Prešov s predsedom Borisom Vittekom.
Pred súd sa totiž vrátila stará a obzvlášť brutálna vražda z deväťdesiatych rokov.
Jej obeťou sa stal v januári 1998 tridsaťtriročný spišský podnikateľ Peter Suržin.
Vykonávateľom bol dnes už mŕtvy mafiánsky zabijak Alojz Házy.
Ten obeti odrezal hlavu a vyhodil ju z auta do priekopy pri Vydrníku v okrese Poprad, o pár kilometrov ďalej než telo.
Objednávateľom vraždy mal byť bos podsvetia Mikuláš Černák.
Ten bol v čase skutku vo väzbe a tvrdí, že s touto vraždou nič spoločné nemal.
Preto požiadal o obnovu konania, o ktorej aktuálne rozhoduje súd.
Vodičom auta, v ktorom Suržina zavraždil Házy, bol spomínaný Černákov kamarát z detstva Jozef Galica.
Pred súd sa teraz postavil ako svedok.

Výmena názorov na chodbe
Už pred pojednávaním došlo na chodbe k výmene názorov medzi ním, ďalším svedkom Alojzom Holubom a už dospelými Suržinovými deťmi Petrom a Petranou.
„Ty si vedel o všetkom, ty si to vybavil,“ vyčítal Holub Galicovi.
Ten mu povedal, že netušil, kam ho Peter zavolal.
Holub sa nedal: „Už ťa poznáme dobre, aký si, Jožku... Prečo si ho vzal do auta a doniesol tam? Smrtke na lopatu?“
Na výčitku od syna zavraždeného, prečo mlčal, Galica povedal, že inak by tu dnes nestál.
„Vy máte deti a majú otca. Nám ste ani nedopriali, aby sme sa niečo dozvedeli,“ pokračoval syn pred pojednávacou miestnosťou.
Galica mu povedal, že na súd prišiel, aj keď je práceneschopný a za sebou má 26 ožarovaní.
Čo odznelo v súdnej sieni
Podstatné bolo to, čo Jozef Galica vypovedal pred súdom.
„Peter prišiel za Maguru, do Spišských Hanušoviec, kde som býval. Býval cez dvor ku mne,“ opísal svoj vzťah k zavraždenému Suržinovi.
„Ja som si ho obľúbil, lebo nebol zlý človek, len Peter mal vždy iné vízie v hlave, ako zarobiť ináč peniaze,“ tvrdil Galica.
Spresnil, že išlo o také veci, že dá „tipa“ na prepadnutie auta.
S tým vraj nechcel nič mať.
No viackrát ho vozil za kumpánmi do Spišskej Novej Vsi: „Nevedel som, v akom je stave, kto po ňom ide. Aj mňa mohli rozstrieľať s ním, ale ja som to nevedel, išiel som ako kamarát. Dokopy som si to dal potom.“

Tvrdil, že Kromku nepoznal
Neskôr sa s ním Suržin rozkmotril.
Malo to byť preto, že Galicu niekto videl s Alojzom Kromkom, nájomným vrahom zvaným ako Lojzo Čistič, ktorého sa Suržin bál.
„Kromku som nepoznal. Vedel som, že existuje, ale v živote som s ním nerozprával, v živote som s ním nesedel pri jednom stole,“ hovoril Galica.
Bolo to však v rozpore s tým, čo tvrdil na prípravnom konaní v roku 2015, keď uviedol: „Suržin vedel aj o tom, že ja sa poznám s Kromkom, a možno si Peter myslel, že mu dávam informácie.“
Viaceré rozpory sa snažil odstrániť tak, že ani vtedy si presne nepamätal podrobnosti.
Zopakoval však, že s Kromkom sa nepoznal.

Oslava u bosa Černáka
Ani na oslave Černákovej štyridsiatky si s ním ani nepodal ruku.
„Černákovi som povedal, že všetci títo ľudia, ktorí sú tu, sú tu pre peniaze. Nikdy som nešiel za Černákom vybavovať nejaké teritóriá,“ opisoval svoj vzťah s bosom slovenského podsvetia.
„Takto som Černáka nepoznal, ale ďakujem mu za to, že moja rodina a moji známi neplatili výpalné. Napríklad keď ich chcel vypaľovať Holub. Oni vedeli, že poznám Černáka, a dali im pokoj. Tie firmy dodnes existujú,“ hovoril Galica a opísal vzťah Černáka a zavraždeného Suržina.
„Černák Petra nepoznal. V živote ho nevidel. Ani v žiadnej kauze nešiel s Černákom,“ pokračoval.
Raz sa však stretnúť predsa len mali.
Podľa prípravného konania sa tak stalo.
Teraz však Galica vypovedal, že Černák hovoril iba s ním.
K stretnutiu malo dôjsť po tom, čo Galicovi Suržin prezradil svoje obavy z Kromku.
„Vtedy som povedal Petrovi, že sa skúsime porozprávať s Černákom, že by on dohovoril Kromkovi, aby mu dal pokoj. S Petrom sme išli za Černákom. Len nemal čas. Peter bol so mnou, ale pri Černákovi nebol. Ľudia, ktorých nepoznal, sa k nemu nedostali. Ja som sa s ním porozprával, či by Kromkovi nedohovoril. Neviem, či to nezobral jedným uchom dnu a druhým von, lebo Petra nepoznal a chodilo za ním veľa ľudí,“ vypovedal Galica o stretnutí s Černákom kvôli Suržinovi.

Pomerili sa krátko pred vraždou
Kamarátstvo medzi susedmi Galicom a Suržinom sa neskôr naštrbilo.
Znovu sa do reči dali podľa Galicu náhodou na parkovisku a nasledujúcu sobotu už robili spolu v lese.
Galica tvrdil, že sa rozprávali o tom, že pôjdu v nedeľu do Spišskej.
Vraj chcel Suržin vybaviť ľudí na prepad auta.
Pri Kežmarku nabrali Alojza Házyho a Emila Zamišku.
Prečo sa stretli práve s nimi, vraj Galica nevedel: „Po ceste sme zobrali týchto dvoch. Oni mali byť tí ľudia, s ktorými sa mal stretnúť. Povedal mi to Peter. A ešte sme mali ísť za niekým, ale sme tam nedošli.“
Všetci až na šoféra pili z fľašky pálenku.
No pamäť stratil aj Galica.
Tvrdí, že nevie, či mu niečo dali do vody alebo zo šoku, „len viem, že som mal aj na druhý deň okno“.
Osudná jazda
Házy začal škrtiť Suržina.
Ako šofér vraj Galica nevedel, čo sa robí.
Keď sa ho pýtal, čo robí, „bol v amoku, reval jak medveď“.
Prikázali mu zastaviť.
Házy vytiahol Suržina z auta, Zamiška z neho vypadol.
Do auta sa vrátili bez Suržina.
„Keď som sa spýtal, kde je Peter, Házy mi povedal, že mám byť ticho, lebo ma zabije,“ tvrdil šofér.
Potom nebola žiadna debata: „Iba jeden veľký krik: doprava, doľava. Ja som nevedel, kde idem.“
Znovu mu prikázali zastať a Házy si k nemu prisadol na miesto spolujazdca: „Videl som, že ruky držal pri sebe, aby sa ničoho nedotýkal, lebo boli krvavé.“
V Tepličke podľa svedka Házy polial benzínom vnútro auta.
Strhol z neho poťahy a vytrepal podložky.
Šoférovi sa vraj vyhrážal: „Vieš, čo máš rozprávať. Máš deti, aby si ich mohol ďalej vychovávať.“
Zamišku potom vodič Galica bez slova vyložil v Kežmarku, išiel domov do Spišských Hanušoviec a snažil sa zaspať.
„Na druhý deň som sa od polície dozvedel, čo Házy vlastne urobil,“ tvrdil pred súdom.

Čo sa dialo po vražde
Potom sa mali vidieť len raz: „Po Petrovej smrti Házy prišiel do Hanušoviec, doniesol mi peniaze za pomník jeho otca. Znova mi povedal, že mám čušať, a myslím, že si skúmal terén. V tom zmysle, že keby jeho nezabili, ja tu už nie som.“
Zamišku poznal Galica cez kone a pokladal ho za rozprávkara.
Po vražde sa za ním vybral do Poľska, kam podľa Galicu utiekol preto, lebo sa bál Házyho.
Mala ho tam poslať Zamiškova žena, ale nestretli sa.
O tom, čo sa stalo, sa podľa jeho slov nerozprával s nikým.
Ďalší svedok: Vedel, kam idú
Deti zavraždeného Suržina jeho výpovedi, plnej nejasností a rozporov, neveria.
Petrana, inak Galicova krstná dcéra, si myslí, že Galica vedel, kam s otcom idú.
Myslí si to aj ďalší svedok Alojz Holub.
S niekdajším šéfom východoslovenského podsvetia Róbertom Holubom sú menovci.
„Keď mačka príde k diere, v ktorej je myš, isto vie, že je tam. Na sto percent to vedel,“ povedal o Galicovi.
Bol s ním i so Suržinom spolu v Spišskej Novej Vsi: „Tam, keď Peter odišiel na záchod, tak mi povedal, že nás dáva pozdraviť určitý človek. Mňa v dobrom, ale Petra v zlom.“
Kto si vraždu objednal, to nevie.
Podľa neho to nebol ani Černák, ani Kromka.
Nepozná ani dôvod vraždy, Suržina považoval za dobrého človeka: „On si nezaslúžil ani po pysku dostať. Bol to taký človek, že neublížil nikomu. Raz po ňom strieľali, raz nastražili bombu, ale kvôli čomu, to neviem.“
Súd týkajúci sa obnovy konania o starej mafiánskej vražde, ku ktorej došlo pred viac ako 26 rokmi, bol odročený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári