Ortopédia nemala byť jeho prvou voľbou, dnes na ňu nedá dopustiť. BORIS DŽULA (35) vyrastal v Prešove, študoval na lekárskej fakulte v Bratislave.
Absolvoval viacero stáží a pobytov. Z tých dôležitejších sa v japonskom Tokiu tri mesiace venoval detskej ortopédii. Na ortopedickej klinike v rakúskom Grazi riešil problémy s nádormi pohybového aparátu. Vo francúzskej metropole Paríž to bola chirurgia zápästia. V Prahe sa zdokonaľoval v operáciách bedrového kĺbu.
Je primárom ortopedického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Začiatkom mesiaca vykonal s kolegami náročnú a unikátnu operáciu v oblasti panvy.
Zákulisie ortopédie poodhalil Boris Džula v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- O náročnej onkoortopedickej operácii,
- o operáciách bedrových kĺbov,
- o vzťahoch na oddelení,
- o tom, či ešte je ortopédia atraktívna,
- o najnovších svetových trendoch,
- o osteoporóze, barefoote a rôznych typoch operácií.
Tento mesiac ste ako hlavný operatér viedli náročnú operáciu s nádorom v oblasti jamky bedrového kĺbu. O čo presne išlo?
Pacientka mala tumor, bolesti, nemohla chodiť. Bola to pani s nálezom nádoru, expanzívneho a deštruktívneho, v jamke bedrového kĺbu. V oblasti acetabula.
Preto sme sa rozhodli, že celé acetabulum spolu s celým nádorom odstránime a defekt, ktorý tým v panve vznikne, nahradíme špeciálnou endoprotézou.
Ortopéd: Väčšina zranení kolien je z futbalu. Nová metóda využíva aj potkaní kolagén Čítajte Čím bola táto operácia výnimočná?
Práve tým, že operácie v oblasti bedrového kĺbu a panvy sú zložité pre anatomické pomery.
Tieto operácie sú komplikované už samotným operačným prístupom, keďže ku kostným štruktúram panvy nie je jednoduché sa dostať. Blízko sú veľké cievy, nervy, celá oblasť za jamkou bedrového kĺbu je bohato cievne zásobená, takže tie operácie sú nebezpečné.
Všetky riziká sa snažíme minimalizovať správnym vykonaním takej operácie.
Koľko mávate podobných operácií?
Táto bola unikátna, ale onkoortopedických a iných zložitých operácií sme len za minulý rok vykonali desiatky. V oblasti panvy sú tieto operácie zriedkavé. Zvlášť, keď po odstránení tumoru s časťou panvovej kosti tento defekt nahrádzame implantátom.
Ako sa rozhodujete, že či vôbec ísť do takejto zložitej operácie? Čo sa potom deje?
Samotnému operačnému výkonu predchádza vždy rádiologická diagnostika a pri onkologických ochoreniach sa vykonáva biopsia nádoru, aby sa vedelo, o aký typ ide.
Nie je to tak, že pacient príde a my ho hneď ideme operovať. Samotná operácia prebieha tak, že máme presný plán čo a ako, no počas samotnej operácie môžu nastať udalosti, ktoré nás donútia tento plán zmeniť. Vždy je dobré mať aj plán B a niekedy aj C.
Naplánujeme si prístup, akým spôsobom sa dostaneme tam, kde potrebujeme, koľko kosti alebo mäkkého tkaniva potrebujeme zobrať. Tak, aby to bolo dostatočne radikálne a zároveň bezpečné.
Potom, ak nám to situácia dovoľuje, pokračujeme v rekonštrukčnej fáze operácie. Tým, že sme v prípade, na ktorý ste sa pýtali, odstránili hlavu stehennej kosti a aj acetabulum, teda celý bedrový kĺb, tak aby bola pacientka schopná chodiť, musíme to nahradiť implantátom.
V tomto prípade išlo o špecifický typ endoprotézy. Niekoľko dní od operácie je pacientka schopná chodiť.
V ambulanciách diagnostikovali stovky nových prípadov rakoviny Čítajte Ako často zasahuje rakovina do ortopédie a na ktorých miestach?
Ortopédia sa zaoberá primárnymi zhubnými nádormi spojivového tkaniva, ktoré sa nazývajú sarkómy. Sú to sarkómy kostné a sarkómy mäkkých tkanív.
A tiež sa zaoberá aj tzv. metastatickým kostným ochorením. To sú sekundárne ložiská nádorových buniek, ktoré sa rozšírili z miesta pôvodného nádoru. Pacient môže mať napríklad nádor pľúc alebo obličky a keď sa z týchto miest začnú šíriť nádorové bunky, tak jedno z miest, kde sa môžu usídliť, je kosť.
Aká je úspešnosť? Sú aj štádiá, keď sa nedá nič robiť.
To je takzvané inoperabilné štádium, keď už pacienta operovať nedokážeme kvôli rozsahu onkologického ochorenia, alebo je možné vykonať len paliatívny operačný výkon.
Pri sarkómoch, ak je indikovaná operačná liečba a odstráni sa celý nádor a potom nasleduje, alebo aj niekedy nenasleduje, onkologická liečba - o tom už rozhodne onkologická komisia - tak je úspešnosť dobrá.
Prognóza sa zhoršuje, ak sa z nejakého dôvodu celý nádor odstrániť nedá. Vždy, ak je to možné, snažíme sa o tzv. limb salvage surgery, teda o operáciu, ktorá zachováva končatinu, no sú prípady, keď jediným riešením je amputácia.
Pri metastatickom kostnom ochorení je prognóza lepšia, ak má pacient jednu kostnú metastázu, ktorú vieme radikálne odstrániť a následne vykonať aj rekonštrukčnú časť operácie so zachovaním funkcie končatiny.
V týchto prípadoch, napriek pokročilému onkologickému ochoreniu, môže mať pacient zachovanú dobrú kvalitu života s funkčnou končatinou. Sú ľudia, ktorí by sa bez takej operácie nikdy nepostavili, nemohli by chodiť, a tým by bola výrazne ovplyvnená kvalita života.
Pokiaľ však ide o metastatické postihnutie celého skeletu, tak prognóza dobrá nie je.
Tip na vás ako hlavného operatéra pri uvedenej operácii nám dal Ľubomír Jacko. Spomíname to preto, že ide o známeho ortopéda a nebol v Prešove sám. Mená ako Kľoc, Velecký, Smolkovci a ďalšie sú chýrne. Cítite sa byť pokračovateľom prešovskej ortopedickej tradície?
Bol by som veľmi rád. Mojím cieľom je, aby prešovská ortopédia patrila medzi kvalitné pracoviská nielen v rámci Slovenska. Vždy mala dobrú povesť.
Ortopédia je tímová práca. Najväčšou devízou tohto oddelenia sú ľudia.
Či sa osobne cítim byť pokračovateľom tunajších ortopédov, je dobrá otázka. Pokračujeme s kolegami v práci, ktorú tu robili, takže áno.
K nemocničným futbalistom sa hlási aj Tarkovič. Nevšedná partia vydržala 50 rokov Čítajte Kedy ste sa rozhodli, že budete ortopédom a nie trebárs patológom?
Na škole som vedel, že budem robiť chirurgický odbor. Keď som už pomaly končil štúdium, hľadal som cestu, ktorou sa vydám, a môžem povedať, že ortopédia si našla mňa.
Nebol to môj prvý plán, ale takto sa to vyvinulo, a som za to rád.
Čo bol váš prvý plán?
Chcel som nastúpiť na nejaký chirurgický odbor, ale ortopédia nebola najhorúcejším favoritom.
V jednom momente sa situácia vyvinula tak, že som sa po škole zamestnal na prešovskej ortopédii a dnes to hodnotím tak, že to bolo dobré rozhodnutie.
Chirurgov, traumatológov či ortopédov nikdy nie je dosť. Majú možnosť zamestnať sa aj v neštátnych nemocniciach či v zahraničí. Vy ste neváhali ste a rovno ste si zvolili návrat do Prešova?
V poslednom ročníku na lekárskej fakulte som nad tým, že by som mohol ostať v Bratislave alebo ísť do zahraničia, samozrejme rozmýšľal, ale v konečnom dôsledku prevážilo to, že sa chcem vrátiť domov, a to nielen z pracovných, ale najmä osobných dôvodov.
Nastúpili ste ako začínajúci lekár pred vyše desiatimi rokmi. Ako vás prijali?
Začiatky sú vždy také, že lekár, ktorý nastúpi po škole do práce, zistí, že šesť rokov sa učil jednu vec, a realita je iná.
Musím však povedať, že som mal šťastie na kolegov. Prijali ma veľmi dobre, s nikým som nemal negatívny vzťah, a dodnes je to tak. Spolupracujeme na dennej báze. Čo sa tohto týka, bol som maximálne spokojný, lebo začiatky nikdy nie sú úplne jednoduché.
V Postoji vyšiel zaujímavý rozhovor, kde Pavol Žúbor hovoril o tom, že mladí lekári majú problém sa dostať hore cez väzby starých lekárov. Vy ste sa po desiatich rokoch stali primárom, čiže akoby ste nepotvrdili túto tézu.
Určite nemôžem povedať, že by som po nástupe do práce mal pocit, že som odsúvaný na vedľajšiu koľaj.
Samozrejme, začať operovať nie je také jednoduché a predchádza tomu množstvo asistencií a naberania skúseností, pretože ortopédia nie je ani zďaleka jednoduchý odbor.
Práve naopak. U mňa to tiež malo presne takýto postupný priebeh, nešlo to zo dňa na deň.
Ako je na tom dnes ortopédia v Prešove?
Poskytujeme komplexnú starostlivosť v odbore. Liečime a operujeme pacientov v celom vekovom spektre, vykonávame od štandardných až po vysoko komplexné rekonštrukčné operácie. Či už ide o artroskopické, teda miniinvazívne operácie kĺbov, alebo o oblasť endoprotetiky až po spomínanú detskú ortopédiu. Zaoberáme sa tiež operačnou liečbou nádorov pohybového aparátu.
Prešovskú nemocnicu preberá s dlhom 150 miliónov eur. Nový šéf chce stavať urgent i hotfloor Čítajte Zdá sa, ako keby v posledných rokoch výrazne narástol počet vymenených bedrových kĺbov. Je to tak? Alebo je to len tým, že sa to robí už ako štandardná operácia?
V posledných rokoch - okrem obdobia covidu, keď boli práve tieto operácie výrazne redukované - je tých operácií skutočne veľmi veľa.
A dá sa takej výmene nejako predísť?
V pokročilom štádiu artrózy sa výmene bedrového kĺbu vyhnúť nedá. Koniec koncov, v odbornom časopise Lancet bola výmena bedrového kĺbu označená ako operácia storočia. Pretože naozaj mnoho ľudí postavila na nohy, zbavila ich trvalých bolestí, a vďaka endoprotéze žijú plnohodnotný život.
Samozrejme, je to operácia, ktorá má svoje špecifické riziká a komplikácie, ktoré môžu byť vážne. Napríklad infekčná komplikácia endoprotézy môže nastať aj po niekoľkých rokoch od jej implantácie.
Takže určité riziká tam sú, ale benefit je u dobre indikovaného pacienta obrovský a vysoko ich prevyšuje.
Aké sú čakacie doby na vašom oddelení?
Záleží to od typu operačného výkonu.
Povedzme práve pri bedrovom kĺbe.
Implantácia endoprotézy bedrového kĺbu je štandardný operačný výkon, ktorých vykonávame veľa. Celkovo endoprotetických výkonov, teda tzv. umelé kĺby, bedrá, ramená, kolená či malé kĺby na ruke, vykonávame vyše tisíc ročne. To je dosť.
Takéto operácie sú naviazané na to, že pacient je na našom oddelení hospitalizovaný a potom ho preložíme na rehabilitačné oddelenie. A na tieto výkony je dlhšia čakacia doba, než na výkony jednodňovej chirurgie.
To je napríklad artroskopia. Pacient príde do nemocnice, je odoperovaný a v ten deň, prípadne na druhý ide domov. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že čakacia doba sa oproti minulosti výrazne skrátila.
Psychiater: Depresií aj demencií máme viac ako kedysi. Dôvod je iný, než sa zdá Čítajte Máte dostatok lekárov?
Veľa nás nie je, ale nie je to ani tak, že by jeden musel robiť za troch. Je nás takmer dvadsať aj s kolegami na čiastočný úväzok, čo sa môže zdať dosť, no ak si vezmete, že ročne vykonáme viac ako dvetisíc ortopedických operácií a máme päťdesiat lôžok, tak je to tak akurát.
No, samozrejme, ak by nejakí mladí kolegovia, ktorí končia školu, chceli u nás pracovať, radi ich privítame.
Je ortopédia atraktívny medicínsky odbor?
Z môjho hľadiska je to najkrajšia práca v medicíne.
Určite bol, keď chodila Nemocnice na kraji města... Ale je taký atraktívny aj pre mladých?
Naopak, povedal by som, že je odklon záujmu študentov lekárskych fakúlt od chirurgických odborov.
Verím však tomu, že záujem je a bude opäť stúpať. Ku nám sa každý rok hlási niekoľko absolventov.
Dolinková sľubuje pomoc nemocnici v exekúcii. Vláda ide na východ, odkazuje Čítajte Vývoj v ortopédii je rýchly. Aké sú aktuálne trendy?
Je to veľmi dynamický odbor. V operačnej ortopédii bol v posledných desiatkach rokov značný pokrok. Odkedy sa začala rozvíjať endoprotetika, čiže náhrady kĺbov, tak používame čoraz kvalitnejšie implantáty. Dnes sme schopní vyriešiť situácie, ktoré sa niekedy vyriešiť nedali.
V predchádzajúcich otázkach ste sa pýtali na výmenu bedrového kĺbu. Dnes operujeme z predného prístupu bez poškodenia akejkoľvek svalovej štruktúry, používame krátke drieky, nosné povrchy sú keramické, a pacient po operácii rehabilituje veľmi skoro.
Podobne sú na tom artroskopické operácie kĺbov. Mnohé úrazy a ochorenia kĺbov sa dnes dajú operovať elegantným spôsobom. Jednou z mojich subšpecializácií je chirurgia zápästia, keďže som sa v rámci niekoľkomesačného parížskeho fellowshipu venoval artroskopii zápästia, chirurgii periférnych nervov a chirurgii detskej ruky.
Dnes vieme v zápästí artroskopicky vykonať väčšinu operácií. Práve špecifickými operačnými postupmi a tým, že máme k dispozícii malú optiku a vhodné inštrumentárium.
Boli ste na postgraduálnych stážach v zahraničí, v nemocniciach v Tokiu, Grazi či Paríži, plus na mnohých kratších pobytoch. Je to tak, že dnes to nejde bez toho, aby sa ortopédi ďalej vzdelávali?
Nejde. Obzvlášť, ak sa chcete posunúť ďalej, začať robiť nové veci, ktoré sa na pracovisku ešte nevykonávajú. Operovať len podľa učebnice sa nedá. A dôležité sú aj kontakty, ktoré človek získava. V rôznych situáciách sa má s kým poradiť.
Bežne sa radíte s kolegami zo sveta?
Áno. Sú to ľudia, s ktorými som dlhší či kratší čas pracoval, máme na seba kontakt, a dnes sa s niekým spojiť a niečo skonzultovať nie je problém.
Výber z rozhovorov 2022: Pracujú 18 hodín, zarobia osemtisíc. Liečia sa aj závislí topmanažéri Čítajte Prejdime k osteoporóze. Môže mať človek, ktorý pracuje z domu, nešportuje, len sedí na zadku, také čosi, že kolená fungujú, ale občas príde taká bolesť, že nevie spraviť ani krok, ani vyjsť po schodoch ? Čo sa deje s kolenom, keď určite nejde o žiadny úraz?
V prvom rade treba povedať, že osteoporóza ako taká nebolí. Znamená nízku hustotu kostí. Čo už však bolí, je osteoporotická zlomenina.
Čo sa týka bolestí, ktoré popisujete, tak je potrebné povedať, že kĺb môže bolieť aj bez úrazu. Koleno vás môže bolieť, lebo máte poškodený meniskus, chrupku, príčiny môžu byť rôzne.
A ak je príčina ťažkostí práve taká, tak ide o poškodenie štruktúry kĺbu, teda je to štrukturálna porucha, ktorá patrí na ortopédiu.
Z čoho je potom tá bolesť?
Môže to byť degeneratívne kĺbne ochorenie. Napríklad artróza, ktorá však môže súvisieť aj s úrazom. Vplyv má aj genetika. Liečime aj zápalové ochorenia kĺbov a kostí, infekčné aj neinfekčné, napríklad operujeme pacientov s reumatoidnou artritídou alebo iným reumatickým ochorením, ktoré ovplyvňuje pohybový aparát.
Nie je to teda tak, že musí byť úraz, aby kĺb bolel. Potom existujú funkčné poruchy kĺbov, bez patologických zmien v štruktúrach kĺbu. A to je miesto pre fyziatriu a fyzioterapiu.
Každá bolesť kĺbu neznamená, že ten kĺb sa bude musieť operovať. Práve naopak, väčšina bolestí pohybového aparátu si nevyžiada operačnú liečbu.
Barefoot, teda chôdza naboso alebo s topánkami imitujúcimi chôdzu naboso, je podľa vás trend alebo cesta?
Nemám vyhranený názor. Nemôžem povedať, že by som bol zástancom, ale nie som ani vyslovene proti. Žiadny extrém nie je dobrý.
Rodičia sa pýtajú, či deťom majú kúpiť barefootové topánky. Pokiaľ má dieťa deformitu nožičky, najčastejšie plochú nohu, tak chôdza naboso po vhodnom povrchu ako tráva či piesok je vhodná, lebo chodidlo je stimulované.
No pri chôdzi na tvrdých plochách by mala mať topánka pevnejšiu pätu.
Z iného súdka. Na chrbticu je vraj lepšie nosiť ruksak, lebo rovnomerne zaťažuje chrbát. Fakt neexistuje spôsob, ako nosiť kabelu na jednom ramene tak, aby to nevykrivilo telo?
Vo všeobecnosti ste si odpovedali, že ruksak je lepší, lebo chrbtica by mala byť zaťažená rovnomerne. Vôbec si však nemyslím, že nosenie nejakej kabely neveľkej hmotnosti na obmedzený čas zásadným spôsobom poškodí pohybový aparát.
Ktoré operácie sú vašou srdcovkou?
Robím široké spektrum operácií, no ak by som mal vybrať, čo operujem najradšej, tak sú to práve operácie v oblasti bedrového kĺbu u detí aj dospelých, od osteotómií panvy v detskom veku až po komplexné endoprotetické operácie. A potom operácie nádorov pohybového aparátu.
Samozrejme, nemôžem vynechať zápästie, veď vediem kurz artroskopie zápästia v Štrasburgu a som rád, že svoje vedomosti a zručnosti, ktoré som sa mal možnosť učiť od tých, ktorí tieto operácie vyvíjali, môžem takto odovzdávať ďalej lekárom z celého sveta.
V Prešove na ortopédii vykonávame artroskopicky v zápästí také spektrum operačných výkonov ako na najvýznamnejších svetových pracoviskách, od operácií poškodených väzov až po všetky druhy limitovaných artrodéz.
Nie sú to úplne rozdielne typy operácií?
V podstate sú. Je to nezvyčajná kombinácia, ale jednoducho takto to vyšlo.
Primár prešovskej ortopédie Boris Džula. (zdroj: Korzár/Michal Frank)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
