PREŠOV. Kde sa v spoločnosti na Slovensku berie toľká nenávisť? A ako sa s ňou ľudia vyrovnávajú?
Vlaňajšia druhá analýza iniciatívy #bezhejtu ukázala, že až trinásť percent všetkých komentárov na slovenskom facebooku má nenávistný charakter.
Iniciatíva v rozmedzí troch mesiacov zanalyzovala takmer sedem miliónov komentárov na 492 facebookových profiloch.
Psychologička Jana Papcunová pre SME povedala, že nenávistné prejavy na internete majú často následky v každodennom živote.
„Sú nebezpečné aj preto, že môžu viesť k závažnému porušovaniu ľudských práv, vrátane fyzického násilia. Ak ich na internete nikto nekontroluje, podnecujú rasové napätie a iné formy diskriminácie a zneužívania aj mimo internetu,“ uviedla.

Nie je jedinou odborníčkou, ktorá na tento problém upozorňuje.
Zdá sa, že pribúda psychických porúch i násilných prejavov. Kedysi okrajové postoje sa stávajú hlavným prúdom. Nepomáha tomu vojna na Ukrajine, zmeny v Trestnom zákone či politická situácia.
Odpovede na otázky, ako ľudia vnímajú toľkú nenávisť v spoločnosti a ako sa s ňou vyrovnávajú, sme hľadali na nedeľnom, trochu oneskorenom podujatí Valentínsky skutok lásky na prešovskej Kalvárii.

Každý má začať od seba
„Doteraz ľudia nemali toľko možností tak intenzívne komunikovať medzi sebou. Zrazu je všetko otvorené, ani nevedia, odkiaľ prijímajú informácie, ani si to neuvedomujú. Sociálne siete to zintenzívnili,“ mieni Dávid Kovalík z Chminianskej Novej Vsi.
Sám sa snaží preferovať priamy kontakt pred sociálnymi sieťami. Realita je totiž podľa neho inde.
„Kto chce zmenu? Každý. Kto sa chce zmeniť? Nikto. Každý by mal začať sám od seba a ísť do hĺbky,“ hovorí Tatiana Vašková z Kokošoviec.

Ľudia, ktorí nenávidia - seba
„Povedzme si na rovinu, ako by bolo na svete, keby neboli protiklady? Máme lásku, máme nenávisť. My musíme bojovať s tou láskou, aby sme nenávisť prekonali,“ vraví Viera Potášová, dlhoročná dobrovoľníčka.
Podľa jej slov trpia ľudia mnohými predsudkami, napríklad voči ľuďom bez domova. S ľuďmi v núdzi pracuje desať rokov a potvrdzuje, že sa v poslednom čase zintenzívnili nenávistné prejavy.
„Sú to ľudia, ktorí samých seba nemajú radi,“ mieni Potášová, podľa ktorej sa nenávisť neprejavuje ani tak osobne, ako na sociálnych sieťach.
Dodáva, že má šťastie, že je obklopená ľuďmi, ktorí sú nastavení ináč.
„Stretávame sa s obrovským množstvom lásky. Aj táto akcia je toho dôkazom. Nikto z nás nečakal takú vysokú účasť, na Kalvárii sa premlela tisícka ľudí, odviezli sme dve dodávky s pomocou. Tá súdržnosť je fantastická. Prišli sem ľudia nielen z Prešova, ale aj z Košíc, Vranova, Bardejova...“

Strach znásobuje nedôverčivosť
Životom skúšaný aktivista Milan Hronský, ktorý pôsobí v charity shope, si myslí, že nenávisť sa šíri hlavne zo strachu.
„Nie som toho názoru, že by bolo viacej nenávisti, ale je tu určitý druh nevraživosti a nedôverčivosti medzi ľuďmi. Ako keby sa báli toho, čo príde, i toho, čo sa udialo a čo sa deje. Sú nedôverčiví a obozretní. Nenazval by som to však nenávisťou alebo zlobou,“ vraví.
„Osobne s tým bojujem tak, že sa snažím rozdať čo najviac lásky. Tiež som len človek z mäsa a kostí, ale snažím sa každý deň správať milo a pekne ku každému človeku. Bez rozdielu viery, národnosti, orientácie, farby pleti,“ zdôrazňuje.

Značná nenávisť sa aj podľa Prešovčana Jozefa Polanského kumuluje na sociálnych sieťach.
„O tom to je. Tí ľudia už nepoznajú rešpekt voči druhému,“ uviedol a hlesol: „Stačí vypnúť wifi.“
Načo jeho dcéra spontánne zareagovala: „Pri mne nie.“

Sociálne siete nás zbližujú i rozdeľujú
Manželia Michal a Zuzana Rajdugovci sú známym športovým párom. Obaja sú majstrami Slovenska, Michal vo volejbale, Zuzana (ešte ako Orlovská) v bedmintone. Aj oni sa stretli s nenávistnými prejavmi.
„Sem-tam sa niečo objaví,“ tvrdí Michal Rajduga, podľa ktorého „vždy sa nájde niekto, komu sa niečo nepáči a vie to niekedy tak dať nepríjemne najavo, že človeka to zamrzí“.
Vážnejšie problémy v tomto zmysle, našťastie, riešiť nemuseli. Dôvody vidí v tom, že ľudia v dnešnej dobe berú ohľad len na seba a na druhých nemajú čas.
„Technický pokrok nám veľa dal, ale aj niečo vzal. Vypuklé je to na sociálnych sieťach. Je jednoduchšie niečo nenávistné niekde napísať, ako to povedať do očí. Sociálne siete nás zbližujú, lebo sa vieme kontaktovať na diaľku s blízkymi, ale na druhej strane otvárajú aj tieto možnosti,“ zdôrazňuje Rajduga.
Jeho manželka dodáva, že na akcii, ako bola tá na Kalvárii, je to inak a nahnevaných ľudí tam nestretneme.

Dobročinnosť je nákazlivá
„Neviem, kde pramení tá nenávisť. Myslím si, že ľudia sa mali až príliš dobre,“ hovorí barista Viktor Štefančík.
„Hlavne sa skrývajú za internet, to je najhoršie, možno by si to do očí nepovedali. Mám s tým vlastné skúsenosti, že do očí mi nikto nič nepovie, ale za klávesnicou je to ľahké, a tým pádom sa zväčšuje nenávisť,“ zdôrazňuje.
Facebook robí podľa neho veľa zla, no myslí si, že skutočnosť je lepšia, než sa zdá byť na tejto sociálnej sieti: „Neverím tomu, že ľudia sú až takí nenávistní.“
Jednou z ciest je pomáhať iným, čo je podľa neho nákazlivé.
„S tou zlobou sa nesnažím bojovať. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí pomáhajú, ktorí robia dobro, a tým pádom si to zlo až tak nepripúšťam,“ dodáva Štefančík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári