Jeden je právnik, druhý programátor. Obaja sú z Prešova, žili v zahraničí i v Bratislave, no rozhodli sa vrátiť. Prezradili, prečo s návratom váhali a čo by mali mestá na východe Slovenska robiť, aby spomalili odliv mozgov.
Prešovčania MARTIN RÁZUS (programátor) a RASTISLAV KOVAĽ (právnik) si založili na východe vlastnú firmu. Prišli s nápadom, ako môže umelá inteligencia tvoriť a analyzovať obchodné zmluvy, a dnes spolupracujú s niekoľkými svetovými korporátmi. V Prešove sa zároveň usadili.
Príbeh dvoch spolužiakov zo strednej školy je inšpirujúci. Ich osudy sa po maturite rozišli, jeden išiel študovať informatiku do Košíc, druhý právo do Banskej Bystrice, obaja toho veľa preskákali, aby sa napokon ich cesty opäť pretli v rodnom meste.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Aké boli ich pracovné skúsenosti,
- prečo sa vrátili naspäť,
- čo s tým majú manželky a deti,
- ako zabrániť odlivu mozgov,
- čo dokáže umelá inteligencia,
- a či zoberie umelá inteligencia prácu (aj) právnikom.
Slovensko má problém s odlivom mozgov. Hlavne z menších miest ľudia jednoducho odchádzajú. Do Bratislavy, do zahraničia. Tiež ste po škole odišli preč, ale po niekoľkých rokoch ste sa vrátili do Prešova. Prečo?
Martin Rázus: Vrátil som sa o niečo skôr ako Rasťo. V skratke, odišiel som z Prešova primárne kvôli manželke a jej práci. Žili sme sedem rokov v Bratislave, pomedzi to asi trištvrte roka v Londýne. Tiež sme zvažovali, či ostať v Londýne, alebo v Bratislave.
Manželka je známa divadelná režisérka. Na východe je o toľko menej možností?
Martin : Výrazne.
Bolo to spoločné rozhodnutie vrátiť sa?
Martin : Áno. Najprv sme to brali, že ideme naspäť na rok, na dva, ale potom sa nám po synovi narodila dcéra a už to začalo naberať kontúry, že tu ostaneme. Aj keď nehovorím, že to tak musí byť naveky. Primárne dôvody boli rodina, priatelia a zázemie.
Analytik: Radšej odísť do Anglicka, než do Nitry. Z východu odchádza do zahraničia najviac ľudí Čítajte Ste informatik, váš kolega je právnik. Ako to bolo s vami?
Rastislav Kovaľ: S Maťom sme chodili spolu na „horné gymko“. Moje kroky smerovali do Banskej Bystrice na právo. Po štúdiu som mal stále pocit, že sa potrebujem posunúť ďalej. Chcel som sa orientovať aj na právo Európskej únie a po škole som mal príležitosť ísť do Holandska na univerzitu v Amsterdame, kde som si robil postgraduál.
Vedel som, že keď prídem na zahraničnú univerzitu, kde sa učia aktuálne veci, tak budem mať konkurenčnú výhodu oproti kolegom, ktorí študujú len na Slovensku. Ak sa niekto chce venovať softvérovému, technologickému alebo protimonopolnému právu, musí ísť von. Videl som, ako to v Holandsku funguje. Pôsobil som tam necelé tri roky. Potom som išiel do Bratislavy pracovať do advokátskej kancelárie.
Nelákala vás justícia, hoci je náročné sa tam dostať? Nechceli ste byť prokurátorom či sudcom?
Rastislav: Je naozaj náročné dostať sa do týchto štruktúr, takže to bola aj racionálna voľba, ale mňa vždy viac lákali biznis a biznisová dynamika. Práve keď som zistil, že ma to v advokátskej kancelárii nebaví, tak som dostal možnosť ísť vyjednávať technologické zmluvy.
Z advokátskej kancelárie ste odišli prečo?
Rastislav: Nebavila ma jej dynamika, byť zahrabaný v papieroch. Vždy ma skôr zaujímalo, čo stojí za vyjednávaním biznisových zmlúv. Mal som inú predstavu, preto som išiel do korporátu, kde mi dali možnosť venovať sa softvérovým licenciám, technologickým zmluvám, do čoho som chcel preniknúť.
Obchodné zmluvy vás bavili?
Rastislav: Áno. Mal som možnosť formulovať zmluvy, lebo som bol tzv. frontline negociator, čiže som stál za vyjednávaním zmlúv. Keď korporát potreboval vyjednať kontrakt s druhým korporátom.
Napríklad, keď Dell kupoval komponenty od Intelu, sedel som na strane Dellu v prvej línii, bavili sme sa o podmienkach nákupu a vyjednávali zmluvy. Toto ma veľmi bavilo. V tej dobe som si nevedel predstaviť, že sa vrátim do Prešova.
Kaviarnik Callo: Ako spoločnosť riešime nepodstatné témy Čítajte Čo sa stalo?
Rastislav: Dve veci. Covid. Bol som na výlete v Portugalsku a vrátil som sa do prostredia, keď sa všetci v obchodoch bili o droždie. Panika, prichádza nejaký čínsky vírus. Zavreli krčmy, kancelárie, sedel som sám v byte v Bratislave a nemal som čo robiť.
Tak som si povedal, že idem do Prešova na tri týždne, kým sa to upokojí, a vrátim sa do Bratislavy. Už som sa nevrátil. Situácia s covidom bola vážnejšia, než som si myslel na začiatku, že bude. No a medzitým som stretol svoju terajšiu manželku.
Počas lockdownu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
