BRATISLAVA, PREŠOV. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov už bude od 1. júla patriť do systému vojenského zdravotníctva. Rozhodla o tom v stredu vláda.
Vládny kabinet tak vytvoril pôdu pre rekonštrukciu prešovskej nemocnice, ktorú má realizovať ministerstvo obrany.
„Výsledkom bude jednak posilnenie systému vojenského zdravotníctva vrátane zásadného zvýšenia kompetencií nemocnice v krízových situáciách, ekonomické a medicínske ozdravenie nemocnice s plánovanou výstavbou a modernizáciou infraštruktúry nemocnice,“ uvádza sa v materiáli, ktorý vládny kabinet schválil.
Prešovská nemocnica je treťou najväčšou štátnou nemocnicou na Slovensku s kapacitou 1 233 lôžok a v rámci Prešovského kraja je dominantným poskytovateľom najmä ústavnej zdravotnej starostlivosti. S počtom viac ako 2 800 zamestnancov patrí k najväčším zamestnávateľom v Prešovskom kraji.
Deväťsto lôžok a stovky miliónov
Novú vojenskú nemocnicu v Prešove by mali tvoriť novovybudovaný komplex v areáli zdravotníckeho zariadenia a zrekonštruované existujúce objekty Fakultnej nemocnice J.A. Reimana. Pred stredajším rokovaním vlády o tom informoval minister obrany Robert Kaliňák (Smer).
Ako uviedol, vzniknúť by malo zhruba 900 nových lôžok, investícia by sa mala pohybovať na úrovni niekoľkých stoviek miliónov eur.
„Nemocnica bude formálne zaradená do systému vojenského zdravotníctva, ale na 90 percent bude slúžiť pre civilný sektor. Rozšíri kapacity a možnosti vojenskej zdravotnej starostlivosti v rámci východného krídla NATO, rovnako však výrazne zlepší zdravotnícku infraštruktúru a tým aj zdravotnú starostlivosť na východnom Slovensku,“ povedal Kaliňák.

O termínoch hovoriť nechcel
Nová, respektíve zrekonštruovaná nemocnica v Prešove by mala byť realitou podľa ministra v čo najkratšom čase. Termíny si však netrúfal odhadnúť. Za dôležité v tejto súvislosti považuje čo najefektívnejšie verejné obstarávanie.
„Už som príliš starý politik, aby som dával takéto sľuby. Nechceme však, aby to bol špagetový projekt, ktorý sa naťahuje desať, pätnásť rokov,“ podotkol Kaliňák s tým, že celý projekt „bude fakt peklo“.
Minister nechcel prezradiť ani približnú výšku investície. „Bude to stáť veľa. Sú to rádovo stovky miliónov,“ dodal Kaliňák, podľa ktorého sa bude celý projekt financovať z rozpočtu ministerstva obrany s prípadným zapojením externých eurofondových zdrojov.
„Veľmi rýchlo zostavíme projektový tím a začneme intenzívne komunikovať s nemocnicou, na jej chode sa však nič meniť nebude," zdôraznil Kaliňák.

Za plnej prevádzky
Keďže výstavba nového komplexu sa má realizovať za prevádzky súčasnej nemocnice, je si vedomý náročnosti projektu. „Je to šesť až sedemkrát väčší projekt ako Nemocnica sv. Michala v Bratislave," dodal.
Nové objekty sa budú realizovať ako prvé, potom príde na rad obnova súčasných. Tri až štyri budovy v areáli prešovskej nemocnice sú podľa Kaliňáka určené na asanáciu. Presné detaily sa však podľa jeho slov ešte budú profilovať v rámci projektu.
V tom, že vojenská nemocnica je aj v Ružomberku, problém nevidí, keďže je to v Žilinskom kraji a prešovská je tretia najväčšia koncová nemocnica na Slovensku. Spomenul aj vrtuľníkovú základňu, ktorá je umiestnená v metropole Šariša.

Dolinková vraví o roku 2027
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) po rokovaní vlády uviedla, že zámerom je postaviť nemocnicu do konca volebného obdobia, teda do roku 2027.
Deklarovala, že nemocnica bude poskytovať zdravotnú starostlivosť aj pre civilné obyvateľstvo v rámci regiónu. Ubezpečila tiež, že počas prestavby nebude poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici nijak ohrozené.
Neobáva sa, že by bol v novej nemocnici problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Naopak, očakáva, že nová moderná nemocnica by mohla do regiónu personál prilákať.
V pláne je aj vojenská škola
Nová vojenská nemocnica by mala tiež rozvíjať špecializované vzdelávanie zamerané na vojenské zdravotníctvo.
„Zámerom ministerstva obrany v ďalšom období je aj zriadenie strednej odbornej vojenskej školy v areáli fakultnej nemocnice minimálne s jedným študijným odborom pre potreby vojenského zdravotníctva. Využitím už existujúcej spolupráce prešovskej nemocnice so strednými zdravotníckymi školami sídliacimi v meste, ako aj Fakultou zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity a Lekárskou fakultou UPJŠ Košice, ako aj s prípadným postupným nadviazaním spolupráce s ďalšími lekárskymi a zdravotníckymi fakultami dôjde k vybudovaniu kvalitného systému vzdelávania a výchovy kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov pre potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky," dodal rezort.

Nemocnica má vážne problémy
Nemocnica aktuálne čelí vážnym problémom so zadlženosťou voči dodávateľom, zdravotným poisťovniam i Sociálnej poisťovni.
Záväzky po lehote splatnosti k 31. 1. 2024 predstavujú viac ako 80 miliónov eur, z toho exekučné konania sú v objeme vyše 30,5 milióna eur.
"S tým sa už bude musieť vysporiadať rezort, pod ktorého zriaďovateľskú pôsobnosť nemocnica pôjde, takže predpokladám, že rezort obrany sa vysporiada s týmito záväzkami," skonštatovala Dolinková.
Výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove a rokovanie o nej na stredajšej vláde avizoval v pondelok po kontrolnom dni na ministerstve zdravotníctva predseda vlády Robert Fico (Smer).
KDH sa pýta: To Dolinková zlyhala?
Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie v reakcii upozornilo na vážne finančné problémy nemocnice.
„Vítame rozhodnutie vlády, že sa v Prešove niečo postaví, keďže na výstavbu nových koncových nemocníc na východe Slovenska, teda v Prešove alebo v Košiciach, sa peniaze z plánu obnovy nenašli. Vynárajú sa však vážne otázky,“ povedal poslanec František Majerský.
Prechodom pod ministerstvo obrany totiž rezort zdravotníctva stratí kontrolu a vplyv nad touto hlavnou a koncovou nemocnicou v Prešovskom kraji. Kresťanskí demokrati sa pýtajú, či ide o zlyhanie ministerky Zuzany Dolinkovej, keď novú nemocnicu ide stavať ministerstvo obrany a nie jej rezort.
„Ak by malo ministerstvo obrany zdroje z NATO, tak by sme rozumeli zámeru vlády, že výstavbu bude mať v gescii rezort obrany. Cieľom novej nemocnice má však byť zdravotná starostlivosť pre 10 % vojakov a zvyšných 90 % bude pre všetkých pacientov. Je to veľký nepomer a ministerstvo zdravotníctva stratí dosah na koncovú nemocnicu v Prešovskom kraji," vysvetlil Majerský.
„Je dôležité, aby nemocnica stála, je jedno, kto ju postaví,“ reagovala ministerka Dolinková na otázku, prečo to bude riešiť rezort obrany.
Exprimátorka Prešova a župná poslankyňa Andrea Turčanová uviedla, že nemocnica potrebuje obnovu, keďže vznikla v roku 1935, nemá ani centralizovaný urgentný príjem a je roztrúsená v 11 pavilónoch.
„Nemocnica je aj jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. Budeme preto podrobne sledovať ďalšie kroky vlády a to, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre takmer pol milióna pacientov, ktorí ročne nemocnicu v Prešove využijú," uviedla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári