PREŠOV. Vládna koalícia schválila zmenu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Po novom nebudú o podpore projektov rozhodovať odborné komisie, ale trinásťčlenná rada, v ktorej budú mať väčšinu nominanti ministerstva kultúry.
Za tento zákon hlasovalo 79 zo 79 prítomných poslancov z poslaneckých klubov Smer, Hlas a SNS. Z opozície zákon nepodporil nikto.
Pred začiatkom schôdze, ktorú prerušil na niekoľko dní atentát na premiéra Roberta Fica (Smer), sa predseda KDH Milan Majerský v televíznej diskusii RTVS O päť minút 12 vyjadril, že „o projektoch v oblasti kultúry nemôže rozhodovať bratislavská kaviareň“. Jeho výrok prekvapil predstaviteľov kultúrnej obce.
Otvorená kultúra: Vyhrocuje to konflikt
Platforma Otvorená kultúra! výrok označila za zavádzajúci. Práve preto, že o podpore projektov nerozhoduje bratislavská kaviareň, ale tristo členov odborných komisií, ktorí pochádzajú z rôznych regiónov.
„Milan Majerský sa podľa nás snaží zapôsobiť na politické publikum v regiónoch. Vyjadrenia tohto typu sú však neprijateľné nielen preto, že sú nepravdivé, ale aj preto, že nezodpovedne vyhrocujú konflikt medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska, resp. medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom. Tento konflikt je umelo živený a úlohou verejných činiteľov má byť práve naopak znižovať spoločenské napätie,“ povedal pre Korzár za tím platformy Martin Bujna.
Platforma Otvorená kultúra! „presadzuje princíp inkluzívnosti redistribúcie verejných zdrojov v kultúre tak s ohľadom na rôzne kultúrne odvetvia či sociálne skupiny, ako aj s ohľadom na regionálne zastúpenie“.
Jedným dychom zástupcovia platformy ocenili ústretovú odpoveď zo strany KDH, že ich argumentom rozumejú a urobia všetko pre to, aby legislatíva nebola schválená.

Návrh nepodporili
Kresťanskodemokratické hnutie skutočne návrh zmeny zákona o FPU nepodporilo.
Politológ Gabriel Székely predpokladá, že predseda KDH nemyslel tento výrok tak, že by bol spriaznený s vládnou koalíciou. „Skôr to nemyslel ideologicky, ale regionálne, aby väčšina prostriedkov nešla do Bratislavy,“ povedal nám.
Majerský svoj výrok ďalej nevysvetľoval. Faktom je, že zákon z dielne Romana Michelka (SNS) prešiel výlučne hlasmi koaličných poslancov.

Na kultúru rozdeľujú milióny
Predseda kresťanských demokratov stojí aj na čele Prešovského samosprávneho kraja (PSK), ktorý tiež dáva verejné peniaze na podporu kultúry v regióne.
Mechanizmom sú v tomto prípade štyri druhy výziev: výzva pre región, výzva poslancov, výzva predsedu a participatívny rozpočet. Na výzvy idú 4 milióny ročne, z čoho samotný predseda priamo rozdeľuje 440-tisíc. Podporené projekty následne en bloc schvaľuje zastupiteľstvo podľa jednotlivých výziev.
„Nie je to nič výnimočné alebo neštandardné. Grantový program Prešovského samosprávneho kraja funguje od roku 2009 a predstavuje najadresnejšiu a najrýchlejšiu finančnú pomoc tým subjektom, ktoré si nevedia svoje verejnoprospešné projekty financovať úplne sami, alebo nemajú možnosti ani kapacity žiadať o finančné prostriedky zo štátu,“ povedal pre Korzár župan Majerský.
Ako doplnil, v tomto mechanizme vždy bol z rozhodnutia zastupiteľstva PSK zakomponovaný aj štatutár vyššieho územného celku.
„Nevidel by som v tom problém,“ hovorí politológ Székely, podľa ktorého je výhodou, že je výziev viac, nielen participatívny rozpočet, takže šancu získať zdroje majú rozmanitejšie projekty.

Pochybnosti kultúrnej obce
Zástupcovia kultúrnej obce sú zdržanlivejší. To, že môže jeden človek, či už župan alebo poslanec, rozhodovať o pridelení peňazí, nepovažujú za transparentné a odborné.
„Nie je to vhodný nástroj na podporu zdravej súťaže v sektore kultúry. V tejto otázke treba pripomenúť, že priame rozdeľovanie prostriedkov čelnými politickými predstaviteľmi je na Slovensku bežnou praxou a netýka sa len predsedu Prešovského samosprávneho kraja,“ zdôrazňujú.
Na podpore výziev sa našla široká zhoda naprieč celým politickým spektrom v kraji, poslanci tento mechanizmus oceňujú.
Pri rozdeľovaní „guľášových dotácií“, ako sa niekedy zvykne toto rozdeľovanie peňazí označovať, sa vyskytli aj viaceré otázniky. Napríklad, prečo išli peniaze aj do obcí, ktoré mali vážne problémy pri hospodárení s vlastným rozpočtom ako Vyšný Mirošov v okrese Svidník či Šarišské Michaľany v okrese Sabinov. Kritici poukazujú aj na to, že peniaze idú na také veci, ako sú hudobné nástroje pre folklórne súbory.
Problémom je tiež vysoký počet podporených projektov z výziev, pričom župa nemá kapacity na ich kontrolu. Najkrikľavejším príkladom bolo fiktívne postavenie ihriska v Raslaviciach v okrese Bardejov v určenom termíne, na ktoré poukázal Korzár.

Navýšili kapacity na kontrolu
„Kontrola prebieha pri každom projekte, ide o základnú finančnú kontrolu a administratívnu kontrolu. Nad rámec zákona, resp. našich predpisov, budeme navyše vykonávať aj kontroly na mieste pri projektoch s dotáciou nad päťtisíc eur a pred tým, ako pošleme dotáciu žiadateľovi. Na tento účel sme personálne kapacity už navýšili,“ povedal na margo kontroly Majerský a vyjadril sa aj k ďalším témam.
„Od roku 2018 bolo vďaka grantovým peniazom PSK a jeho jednotlivých výziev podporených 4 600 projektových zámerov. Len v uplynulom roku to bolo vyše 1 050 projektov, pričom treba podotknúť, že záujem o krajskú dotáciu je rádovo omnoho vyšší a ďaleko presahuje alokáciu vyčlenenú na tieto výzvy z rozpočtu kraja,“ konštatoval Majerský.

Obhajuje systém výziev
„Tento formát obciam, mestám, občianskym združeniam a ďalším oprávneným žiadateľom pomáha zlepšiť život obyvateľov v regiónoch, zveľadiť ich verejnoprospešné kultúrne, športové stánky, podporiť ich turistické atrakcie či výnimočné podujatia. Ukazuje sa, že táto pomoc je pre žiadateľov veľmi užitočná a prináša hmatateľné výsledky naprieč celým krajom,“ zdôraznil župan.
Podľa neho sú síce najviditeľnejšie modernizácie budov, športovísk či zariadení sociálnych služieb, ale za dôležité považuje aj tzv. mäkké projekty. Teda rôzne podujatia, festivaly, vydané knihy či podporu folklórnemu súboru.
„Sú to aktivity ľudia ľuďom, ktoré pomáhajú menšími sumami, ale sú pre život komunít významné.“
Na margo problematických obcí uviedol, že by nebolo spravodlivé pre prípadné pochybenia starostov trestať ich obyvateľov.

Ako to bolo za Chudíka
Prešovský samosprávny kraj rozdával peniaze na kultúrne aktivity aj v minulosti. Za župana Petra Chudíka (Smer, predtým HZDS) sa najprv dávali priamo, po schválení zastupiteľstvom. Neskôr na tento účel vznikol samostatný subjekt NEFO, fond Prešovského samosprávneho kraja, n. f.
Aj keď bol formálne samostatný, prakticky celý jeho rozpočet tvorili peniaze z rozpočtu kraja. O rozdeľovaní peňazí na neinvestičné projekty rozhodovala správna rada, na jej čele stál poslanec Jozef Polačko (SDKÚ).
Samotný vznik NEFO fondu mal politické pozadie. Bolo to v čase, keď v župnom parlamente mal výraznú väčšinu poslanecký klub SDKÚ, KDH, DS (2005 až 2009). Na vzniku fondu sa klub dohodol so županom Chudíkom z opačného politického tábora.
Po zmene pomerov išiel fond do likvidácie, župa však prideľovala peniaze kultúrnym a iných subjektom aj naďalej. Rozhodovalo o nich priamo zastupiteľstvo na návrh župana, úradu alebo šlo o poslanecký návrh.

Niektoré podporené projekty
Na zozname podporených žiadostí pre rok 2023 z Výzvy predsedu PSK je takmer tristo projektov.
Okrem iných podporil nákup hudobných nástrojov pre Dychovú hudbu Sninčanka za 2 000 eur.
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Vyšný Mirošov, dostala 1 000 eur na nákup projekčnej techniky.
Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach, ktorý vedie Marián Kuffa, dostal 3 500 eur na renováciu kuchyne v sociálnom zariadení núdzového bývania Dom Márie Magdalény.
Okrem rôznych farností podporil aj folklórne slávnosti, do Čirča takto prispel z verejných zdrojov sumou 3 000 eur.
Všetky podporené projekty zverejňuje župa na svojom webe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári