Sociológ a vysokoškolský pedagóg MICHAL VAŠEČKA sa celý svoj profesijný život venuje analýzam spoločnosti a rôznych javov, ktoré ju ovplyvňujú. Vo verejnom priestore na Slovensku, ale aj v iných krajinách, v poslednej dobe značne zhrubol slovník, spoločnosť sa čoraz viac polarizuje a pribúdajú násilné udalosti, s akými sme sa doteraz nestretávali. Rodák z Tatier sa nedávno v Prešove zúčastnil diskusie o občianskej spoločnosti. Pri tej príležitosti poskytol Korzáru rozhovor, ako na tom slovenská spoločnosť aktuálne je.
V článku sa tiež dočítate:
- Prečo pribudli prejavy agresivity,
- čo by pomohlo slovenskej spoločnosti,
- ako to celé môže dopadnúť,
- čo sa objavuje v online prostredí a prenáša ďalej,
- ako prijíma informácie mladá generácia.
V poslednom čase pribúdajú tragické udalosti, ktoré doteraz neboli obvyklé. V Červenej Vode šofér nabúral do skupinky ľudí, podobný prejav agresivity sa stal na Liptove, bol tu atentát na premiéra, predtým Zámocká, vražda novinára a podobne. Tých prípadov je viac, než aby to bola len bežná odchýlka. Je to tak? Môžeme zo sociologického hľadiska povedať, že spoločnosť hrubne a je v nej viac verbálneho a fyzického násilia?
To, že spoločnosť hrubne, vidíme všetci. Na to netreba nejaké dáta o tom, čo cítia ľudia, pretože vidíme udalosti a hlavne zhrubnuté interakcie medzi ľuďmi. A je to paralelne v offline i online prostredí.
Keď si človek pozrie slovník, ktorý dnes je vo verejnom priestore, tak ešte aj v pomerne náročných deväťdesiatych rokoch, keď sa Slovensko v transformačnom období javilo ako značne vykoľajená spoločnosť, boli vo verejnom priestore nejaké červené čiary. Dnes sa mnohým, a oprávnene, zdá, že neexistujú žiadne limity.
Až v momente, keď to človek porovná s inými štátmi, tak zistí, kde sme sa ocitli. Jazyk sa na Slovensku posunul k vulgárnosti, primitívnosti a agresivite. A agresivita sa stupňuje. A zároveň prichádza to, na čo mnohí upozorňovali roky, ak nie desaťročia - agresívny slovník vo verejnom priestore sa skôr či neskôr preleje z verbálnej roviny do činov.
Keby som to mal uchopiť sociálno-psychologicky, tak je to o tom, že spoločnosť sa ocitla v stave silnej anómie (prestávajú platiť pravidlá – pozn. red.), normatívneho rozkladu, kde ľudia majú pocit, že je všetko dovolené.
My sociológovia o tom hovoríme veľmi dlho, že keď sa v spoločnosti rozšíri anómia, keď sa vykoľají, tak sa rúti náhodne a pribúda v nej hnev, agresivita a stáva sa kolektívnym pacientom. Ochorie jej to, čo by som nazval „kolektívne ja“ a presne to sa nám stalo.
Bez toho, aby to niekto bral ako urážku, slovenská spoločnosť je veľmi chorá. Je to kolektívny pacient, ktorý by zúfalo po dlhých rokoch potreboval psychoterapiu. Deje sa však presný opak. Namiesto tej psychoterapie, upokojenia - zámerne nehovorím o zmierení, ale aspoň o upokojení - emócií každým dňom v už veľmi rozháranej a zranenej spoločnosti pribúda. Mnohí ako zmyslov zbavení prilievajú do ohňa benzín.

Ak je spoločnosť zranená, aká je liečba? Čo by prospelo Slovensku?
Presne to isté, čo zranenému človeku. Pokoj, trikrát premýšľať, čo vypustím do verejného priestoru, či budeme ďalej sýtiť hnev, ktorý medzi nami je. Znovu a znovu sa deje presný opak, ale ono to má vnútornú logiku. V sociológii i psychológii sa to volá pyramída nenávisti.
Keď v spoločnosti najprv umožníte, aby prevládol nejaký typ predsudočného myslenia o druhej strane, ktoré sa nemení pod vplyvom opačnej informácie a ak sa vám to nepodarí zastaviť, tak to ide do ďalšieho stupňa. To predsudočné myslenie prerastá do radikalizmu, do rôznych foriem neadekvátnych reakcií voči druhej strane, agresivita sa stupňuje. Zatiaľ verbálne, ale ak sa to nepodarí zastaviť ani v tejto fáze, tak verbálna nenávisť, ktorú sa nedá nevidieť v online i offline priestore, prerastie do konfliktov. Tie už sú fyzického charakteru.

Dá sa teda z toho predpokladať, že počet negatívnych udalostí, ktoré sme spomínali, bude narastať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári