DRIENICA. Sedačková lanovka na Lysú previezla v nedeľu posledných návštevníkov. Majitelia ju už nezvládajú prevádzkovať.
Očakávali, že ju odkúpi župa, čo sa nestalo. Zastupiteľstvo o tejto možnosti ani nehlasovalo, schválilo len všeobecný dokument o rozvoji Čergova.
Prevádzka strediska Lysá v Drienici (okres Sabinov) od pondelka končí.
Terajší prevádzkovateľ strediska predpokladal, že po ťažkých rokoch, v ktorých museli všetko dotovať, sa situácia zlepší. Preto rozbehli aj aktuálnu turistickú sezónu.
Z očakávanej spolupráce so župou však zišlo, preto sa rozhodli skončiť a stredisko predať. Buď v celku, alebo posunúť aspoň lyžiarsku časť bez sedačky a hotela nejakému športovému klubu. Budúcu sezónu lyžiarskych zájazdov majú obsadenú.
Vstalo z popola a zase ľahlo
Keď získala lyžiarske stredisko na Lysej spoločnosť SPORTxLysa, s. r. o., bola to veľká sláva. Písalo sa o tom, že „stredisko vstáva z popola“ a očakávalo sa výrazné posilnenie turizmu v Čergovskom pohorí.
Skutočnosť bola iná. Po trištvrte roku, keď nový prevádzkovateľ naraz zrekonštruoval celé stredisko vrátane lanovky, vlekov a zasnežovania, zasiahla vyššia moc. Vypukol covid.
Skiareál Lysá chátral dekádu, precitnúť má v čase pandémie Čítajte „Tým, že sme boli nové stredisko, nedostali sme od štátu ani euro náhrady na zamestnancov, lebo sme nemali staré čísla. Toto bola hlavná príčina, ktorá nám najviac zlomila väzy,“ hovorí Kamil Kozma, jeden z konateľov firmy.
Dva koronové roky do hospodárenia firmy výrazne zasiahli, rozhodli sa držať stav zamestnancov a splácali úvery. V ďalšom roku sa prevádzka rozbehla, ale prišli vysoké ceny energie. Aby toho nebolo málo, ďalšia sezóna skončila vo februári pre teplé počasie.
Majitelia prevádzku strediska štyri roky dotovali zo svojho. Na letnú sezónu pripravili tri trailové trate. Podľa Kozmu návštevníci pribúdali, chodilo napríklad veľa Košičanov, ale sami to ťahať nevládali. Preto uvažovali, ako by sa do toho mohol zapojiť samosprávny kraj.
„Minulý rok sme začali rokovať so samosprávnym krajom, či nám vedia nejako pomôcť, lebo sme na tom zle, investovali sme do toho veľa, no turizmus sa rozbehol. Išlo to dobre,“ hovorí Kozma.
Župa uvažuje, že vstúpi do firmy, ktorá oživila skiareál. Možnosť za milión padla Čítajte Najprv pripravovali spoločný projekt. Plán bol, že Prešovský samosprávny kraj (PSK) majetkovo vstúpi do firmy.
„To padlo na poslednú chvíľu, v decembri minulého roku. Ostali sme šokovaní,“ opisuje Kozma túto skúsenosť.
Kozma: Vyháňame turistov do Poľska
Napriek tomu rozbehli aj novú sezónu.
„Prišiel ďalší návrh, že odkúpia od nás sedačku, my si vyplatíme dlhy. Bolo to tak rozbehnuté, že sme verili, že to prejde,“ vraví Kozma.
Dopadlo to inak. O tom sa ani nehlasovalo. Viacerí poslanci, napríklad bratia Kaliňákovci z Hlasu, upozorňovali na to, že župa by nemala jednorazovo sanovať straty súkromnej firmy, lebo by rovnakú požiadavku mohli vzniesť ďalší prevádzkovatelia vlekov.
Návrh na kúpu lanovky rozdelil krajských poslancov. Hovoria o precedense Čítajte „Postavme si otázku ináč. Prečo má samosprávny kraj problém pomôcť podnikateľom, ktorí niečo urobili pre turizmus? V takej Krynici v Poľsku má samospráva 90 percent lanových dráh a všetko okolo funguje,“ reaguje Kozma.
Podľa jeho slov od oživenia areálu stúpol záujem o Lysú, turistov rapídne pribudlo, stúpli aj ceny nehnuteľností. Týmto krokom podľa neho vyháňa krajská samospráva lyžiarov do Poľska.
Mrzí ho, že sa o návrhu ani nehlasovalo a prijatý ideový zámer chápe len ako formalitu, aby bola koza celá i vlk sýty: „Vedeli, že buď nám pomôžu rýchlo, alebo to padne.“
Kozma má obavy, že keď vypnú lanovku, už sa ju nepodarí nikomu spojazdniť. Takisto ostáva podľa jeho slov doplatiť len päť percent z cien technológií, ale už do toho nejdú: „Dali sme do toho množstvo peňazí. Štyri roky sa nedarilo. Stratíte chuť a energiu. Ale bola to smola, ani Nostradamus netušil, čo bude.“
V obrazoch: Čaj v bufete, no bez lyžiarov. Lysá počas lockdownu Čítajte Stredisko chcú posunúť niekomu, kto by ho zvládal prevádzkovať. Ak sa to nepodarí, tak podľa Kozmu „padne posledné väčšie stredisko na východe a celá spádová oblasť pôjde do Poľska“.
Kanuščák: Chceli sme pomôcť
Podľa podpredsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Jozefa Kanuščáka (SaS) z okresu Sabinov je to dlhý príbeh.
„Prišli za nami skoro pred rokom s tým, či nechceme prebrať nejakú záštitu nad týmto strediskom a pomôcť rozvíjať cestovný ruch. Hľadali sme rôzne možnosti,“ hovorí Kanuščák.
Jednou z alternatív bolo odkúpiť 51-percentný podiel v spoločnosti. Tým by mohli žiadať eurofondy, opraviť cestu či investovať do lanovky. Cez komisie to neprešlo hlavne pre obavu, či to nebude neoprávnená štátna pomoc pre jednu firmu.
Z nezávislej analýzy to podľa neho nevyplynulo, ale aj tak sa rozhodli pre iné riešenie.
Kraj chcel odkúpiť lanovku a dotovať ju ako autobusové spoje. Podľa podpredsedu PSK sa na tom zhodla pracovná skupina zložená zo zástupcov všetkých klubov.
„Tesne pred zastupiteľstvom sa to znovu stretlo s nevôľou a pochybnosťami. Mrzelo ma to, lebo bol dostatočný priestor si to vydiskutovať,“ vraví Kanuščák o tom, prečo sa napokon o tejto možnosti nehlasovalo, zastupiteľstvo schválilo len všeobecný ideový zámer rozvoja cestovného ruchu na Čergove.
Ten však nič konkrétne nerieši a ak terajší prevádzkovateľ strediska všetko zavrie, neskôr to podľa Kanuščáka bude drahšie.
„Nešlo o jednu firmu, ale o rozvoj cestovného ruchu,“ vysvetľuje druhý muž župy a dodáva, že Čergov má stále šancu: „Budeme na tom pracovať ďalej.“
Kaliňák: Prečo nepostavili aspoň cestu?
Michal Kaliňák (Hlas), krajský poslanec a štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, kritizuje to, aby župa vykrývala stratu súkromnej firmy.
„V kraji máme viac ako tri desiatky vlekov. Týmto prístupom by sa veľmi ľahko vytvoril precedens, aby prišli z Regetovky, Litmanovej, Danovej a ďalších stredísk a presne to isté by chceli, poďte nám pomôcť.“
Podotkol, že ho teší, že vicežupan pochopil, akú silu má samospráva, ale s privátnym sektorom by mala spolupracovať koncepčne: „Napríklad tak, aby župa splatila historický dlh a mala jasnú stratégiu rozvoja cestovného ruchu, prispôsobila jej eurofondové aktivity i podporu v rámci jednotlivých regiónov.“
Podľa neho by si mali najmenej rozvinuté okresy, medzi ktoré patrí aj Sabinov, aktualizovať akčné plány a zaradiť cestovný ruch medzi priority. Štát vyčlenil tento rok pre tieto okresy 17 miliónov.
„Nikto nemá peniaze nazvyš a zmyslom je integrovať partnerov a mobilizovať zdroje. V tomto prípade k tomu nedošlo. Bolo to strieľanie od pásu namiesto riešenia,“ vraví.
O ročných rokovaniach s majiteľmi strediska podľa svojich slov nevie, nie sú zhrnuté ani v dôvodovej správe.
Hlas chcel pre Kaliňáka post prešovského vicežupana, Majerský odmietol Čítajte Teraz budú s najväčšou pravdepodobnosťou lanovka i hotel zatvorené. Čo s tým vie samosprávny kraj urobiť?
Podľa Kaliňáka je nutné prehodnotiť nastavenie eurofondov a schváliť „jasnú koncepciu cestovného ruchu, aby sa nestalo, že sa malé postihnuté vleky ocitnú na druhej koľaji iba preto, že preferujeme jedno stredisko. Buď tam bude spravodlivosť, transparentnosť a predvídateľnosť, alebo budeme mať vážny problém v celom kraji.“
Aj keď sa o cestovnom ruchu hovorí dlho, je súčasťou starých plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, podľa Kaliňáka „nikto si neurobil inventúru, čo je reálne možné“.
Krúti hlavou nad tým, prečo župa stále neopravila ani cestu do tohto strediska, teda z Drienice na Lysú. „Len na takom príklade cesty sa dá poukázať na to, že to nebolo koncepčné,“ zdôrazňuje s tým, že uvidí, čo bude v návrhu rozvoja Čergova, o ktorom by mali rokovať na najbližšom zastupiteľstve.
Ako by sa mal z pohľadu samosprávneho kraja riešiť cestovný ruch na Čergove?
„Nejde o Čergov, ale o každý región. Jedna záväzná koncepcia za účasti všetkých partnerov. Je zarážajúce, že dokument, ktorý bol predložený na zastupiteľstvo, bol ideový zámer bez toho, aby mu predchádzalo prijatie koncepcie a bez toho, aby sa k nemu vyjadrila Krajská organizácia cestovného ruchu. Kraj to fakt nemá pod kontrolou,“ dodáva Michal Kaliňák.
PSK: Mrzí nás to, Čergov má perspektívu
Na májovom zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja sa schvaľoval ideový zámer, ktorého cieľom bolo zadefinovať kľúčové aktivity pre rozvoj celej destinácie cestovného ruchu Čergov, nie iba samotného lyžiarskeho strediska.
„Ide napríklad o vytvorenie trvalo udržateľného systému nosnej verejnej dopravy, modernizáciu prístupovej komunikácie z Drienice, rozvoj turistickej infraštruktúry, ako sú chodníky, cyklotrasy, pútnické trasy a ďalšie drobné prvky turistickej infraštruktúry,“ vysvetľuje hovorkyňa PSK Daša Jeleňová.
Podľa jej slov sa v informatívnom materiáli spomínalo aj možné odkúpenie budovy lanovky, „čo sa však nestretlo so všeobecným súhlasom v poslaneckých kluboch, ako aj v samotnom zastupiteľstve“.
Župa má podľa prijatého uznesenia dať spracovať koncepcie podpory Čergova ako lokality s nadregionálnym významom, pričom tento región bude súčasťou stratégie rozvoja cestovného ruchu pre celý Prešovský kraj. Čergov sa tak podľa župy zaradí k územiam ako Poloniny či Domaša.
Keď môže Balaton, tak aj Domaša. Prešovská župa sa pridá k prímorským krajinám Čítajte Do budúcnosti sa na Čergove počíta s preinvestovanou sumou okolo 10 miliónov eur.
„Mrzí nás, že tamojšie stredisko končí svoju činnosť. Územiu v oblasti Čergova kraj však chce pomôcť a venovať sa mu systematicky a koncepčne, keďže ho vnímame ako veľmi perspektívnu lokalitu s veľkým potenciálom, dobrou dostupnosťou a zaujímavými možnosťami rozvíjania celoročného turizmu,“ dodala hovorkyňa PSK.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
