PREŠOV. Celý svoj život zasvätil pedagogickej praxi. Na dôchodku začal robiť to, po čom poškuľoval celý život, a stal sa z neho básnik a spisovateľ. Dovtedy písal len odbornú literatúru.
V pokročilom veku mu vyšlo viacero kníh poézie, prózy, regionálnej histórie, aj ich kombinácie.
Vo veku 93 rokov zomrel v sobotu Ján Varga.
Spod Oblíka
Pochádzal z dediny Petrovce, nachádzajúcej sa na pomedzí Šariša a Zemplína, už vo Vranovskom okrese. Pod rozšíreným umeleckým menom Ján Varga Lipnický spísal lokálnu históriu vo veršoch.
Ako vznikol jeho umelecký pseudonym?
„Pochádzam z Petroviec, kde je veľa Vargovcov a manželku mám z osady, dnes už z obce Lipníky, a keďže sme tam začas aj bývali, tak mi to tak pekne pristalo. Doma v dedine mi hovoria ujco Lipnický,“ vysvetlil nám autor, ktorého prvotina Petrovce - Obrázky spod Oblíka vyšla v roku 2006.
Nasledovala ju publikácia Spoza Oblíka (2020), až sa napokon tých knižiek „naskladalo“ šesť, v rukopise mal aj siedmu.
Lokálnu históriu Petroviec opisuje vo veršoch Čítajte Vychovával budúcich učiteľov
Prečo začal písať až na dôchodku?
„Počas môjho pôsobenia na univerzite nebol čas na písanie iných textov než odborných, ani som týmto smerom neuvažoval. V tom čase som sa orientoval na problémy vzdelávania učiteľov základnej školy a na otázky hodnotenia učiteľovej práce. Do inej tvorby som musel dozrieť,“ vysvetľoval vyštudovaný slovenčinár a ruštinár, ktorý väčšinu aktívneho života prednášal na katedre pedagogiky v Prešove. Istý čas ju aj viedol, mal aj titul kandidáta vied.
Vychovával budúcich učiteľov a vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venoval problematike učiteľského vzdelávania.
Prvá kniha mu vyšla až na dôchodku. Regionálny básnik sa dožíva deväťdesiatky Čítajte Vzorom Knuth Vodegard
Iný typ literatúry prišiel na rad až neskôr. Jeho vzorom bol Holanďan Knuth Vodegard.
Označeniu básnik sa Ján Varga vyhýbal: „Som rozprávač. Píšem príbeh, ale hľadám možnosť previesť to do viazanej reči. Aby tam bol nejaký rým a hlavne rytmus, takt. Toto sa snažím zachovať.“
Pátral po lokálnej histórii v archívoch i ústnych podaniach a potom ju „ujco Lipnický“, ako ho volali, pretavoval do umeleckej spisby.
Jeho mentorom bol docent František Ruščák, básnik, jazykovedec a kolega spoza vysokoškolskej katedry.
„Rodný kraj bol a je preňho chlebom i soľou,“ povedal o ňom. Podľa jeho slov išlo o regionálneho umelca, pričom slovo „regionálny“ nemyslí hanlivo. Ba práve naopak.
František Ruščák: Na poézii ma láka fluidum jedinečnosti Čítajte Povstanie a vysťahovalectvo
„Ujco Lipnický“ žil a tvoril v Prešove, ale celý čas ho to ťahalo do rodnej dediny. Najsilnejšou témou boli preňho dve udalosti v dejinách Petroviec - vysťahovalectvo a Slovenské národné povstanie.
Ako chlapec zažil SNP aj na vlastnej koži. Mal 13 rokov v čase, keď sa v lese nad dedinou usadil štáb čapajevovcov, ktorí operovali v okolí Zlatej Bane a Hermanoviec.
„Pri útoku Nemcov na dedinu všetko utekalo do lesa a ja medzi nimi, ako chlapec. Dedo mi hovoril, pôjdeš s kravami na kopec nad dedinou, na Michalovu huru. Tam na medzi už boli v kríčkoch partizáni, vrátane miestnych, a jeden z nich mi hovoril: Utekaj s tými kravkami do lesa, lebo tu o chvíľu bude streľba. A len čo som došiel do ďalšej doliny, už bolo počuť, ako guľky hvízdali ponad hlavu. Z jednej strany Nemci pálili a z druhej strany partizáni,“ spomínal na tieto udalosti.
Je držiteľom pamätného listu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a dostal aj medailu kapitána Jána Nálepku.
Chlapec z dediny
Sám seba opisoval ujco Lipnický slovami: „Chlapec z dediny, ten čo včera, a predsa iný.“
Posledná rozlúčka s Jánom Vargom bude v stredu o 9.30 podľa obradov evanjelickej a. v. cirkvi v obradnej sieni Glória pri prešovskom hlavnom cintoríne.
Profil
Ján Varga-Lipnický sa narodil v Petrovciach v okrese Vranov na Topľou.
Vyštudoval slovenský jazyk a ruštinu na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (1995) a pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Spočiatku bol učiteľom na základných a stredných školách v Chrastnom, Revúcej a Dobšinej.
Od roku 1962 pôsobil na Katedre pedagogiky Pedagogického inštitútu a neskôr na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. V roku 1976 prestúpil v rámci univerzity na Katedru pedagogiky Filozofickej fakulty, kde bol až do roku 1990, keď sa vrátil na pedagogickú fakultu vo funkcii vedúceho Katedry pedagogiky 1. stupňa základnej školy a zotrval v nej do roku 1994.
Po odchode do dôchodku sa začal venovať písaniu o regionálnej histórii, ale do jeho literárnej produkcie možno zaradiť aj básne, poeticky ladené útvary a beletrizované príbehy zo života ľudí. Jedinečný je najmä tým, že opisuje lokálnu históriu vo veršoch.
(Zdroj: Album spisovateľov Prešova 1, Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
