PREŠOV. Nekonečné spory o Ruský dom pokračujú. Budova na Hlavnej 62 má slúžiť na kultúrno-spoločenské vyžitie rusínskej menšiny.
Do svojho vlastníctva ju získalo v deväťdesiatych rokoch občianske združenie Ruský klub - 1923. Krátko nato došlo v združení k rozkolu a snažili sa ho ovládnuť dve skupiny. Podarilo sa to, po dvanástej zmene stanov, členom združenia okolo Štefana Sekeráka.
V stanovách zakotvili, že na každú ich zmenu je potrebný aj podpis odchádzajúceho predsedu a podpredsedu. Tým vyblokovali druhú stranu. Následne previedli budovu Ruského domu na novozaloženú nadáciu.
„Na ministerstve nám poradili, že ak máme záujem, aby majetok ostal klubu a ľuďom, ktorí sa zaslúžili o jeho prinavrátenie, nech spravíme prevod majetku na nadáciu,“ vysvetľoval v roku 2009 Štefan Sekerák.
Sekerák: Nejde im o Rusínov, ale o majetok Čítajte Boj o Ruský dom
Pôvodní členovia združenia tak stratili akýkoľvek prístup k objektu. Viedli sa oň viaceré súdne spory.
Napríklad v roku 2015 Okresný súd Prešov rozhodol o tom, že členské schôdze, na ktorých vylúčili pôvodného predsedu Gabriela Beskyda a novým predsedom sa stal Štefan Sekerák, boli neplatné. Sekerák to vtedy označil za „justičný omyl“.
Prešovský súd: Ovládnutie Ruského klubu 1923 bolo protizákonné Čítajte Šéf druhého tábora Beskyd zomrel v roku 2022.
Reálny stav sa napriek súdnemu verdiktu nezmenil. V súčasnosti sa situácia skomplikovala ešte viac.
Nový predseda Vico, nový správca Sekerák
Ministerstvo vnútra zaregistrovalo nové vedenie občianskeho združenia Ruský klub – 1923, ktoré je zriaďovateľom Nadácie Ruského klubu 1923. Nový regulárny výbor zvolil za svojho predsedu Teodora (Fedora) Vica.
V januári zomrel doterajší správca nadácie Štefan Sekerák. Po jeho smrti zaregistrovalo ministerstvo vnútra nového správcu, ktorým sa stal jeho syn Štefan Sekerák ml.
Zriaďovateľ nadácie, teda združenie Ruský klub - 1923 považuje tento akt za neplatný a žiada buď nadáciu zrušiť, alebo zmeniť jej vedenie.
Ministerstvo vnútra hrá mŕtveho chrobáka a čaká na rozhodnutie súdov. Ruský dom je zamknutý, medzi Vicom a Sekerákom navyše došlo k sporu o kľúče od objektu.
Ruský dom má deväťdesiat rokov. Dodnes sa oň vedú spory Čítajte Sto rokov dozadu
Aby sme si objasnili terajšie udalosti, musíme sa vrátiť viac ako sto rokov dozadu. V roku 1923 založili Ruský klub gréckokatolícki kňazi a drobná rusínska inteligencia. Chceli kúpiť budovu, kde by sa mohli schádzať a vykonávať kultúrno-vzdelávaciu činnosť.
Nemali dosť peňazí, preto vyhlásili zbierku. Najviac peňazí poslali americkí Rusíni. V roku 1925 sa budovu na Hlavnej podarilo kúpiť. Na zbierku prispel aj dnes blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič, ktorý bol istý čas protektorom Ruského domu.
Počas éry socializmu objekt zoštátnili, ale kultúrna činnosť v ňom pokračovala naďalej. Po Nežnej revolúcii sa o budovu zaujímali rôzne spolky, na súde uspelo združenie Ruský klub - 1923, dohodlo sa so samosprávou a získalo Ruský dom do vlastníctva.
Vnútorné problémy združenia nastali pred dvadsiatimi rokmi. Trvajú dodnes.
Obhajoval práva Rusínov, bojoval o Ruský dom. Zomrel Gabriel Beskyd Čítajte Vico: Založenie nadácie bolo nelegálne
Nový predseda občianskeho združenia Ruský klub - 1923 Fedor Vico tvrdí, že skupina okolo Štefana Sekeráka sa budovy zmocnila neoprávnene.
„Na prvej členskej schôdzi schválili zmenu stanov, aby mohli založiť nadáciu. Na druhej schôdzi ju založili a následne na ňu previedli nehnuteľný majetok. V skutočnosti o tom nikto nevedel. Členovia, ktorí boli na tých schôdzach, potvrdili, že o vzniku nadácie sa dozvedeli až neskôr. Máme notársky overené čestné vyhlásenia od dvanástich ľudí, kde píšu, že boli na prvej schôdzi, ktorá je uvedená aj v žiadosti pre ministerstvo vnútra a o žiadnej zmene stanov nebola reč. A na druhej schôdzi sa žiadna nadácia nezakladala,“ povedal pre Korzár Vico a predložil čestné vyhlásenia.
„Založil nadáciu, zobral prezenčné listiny zo schôdzí a potom tých ľudí vyhodil,“ podotýka.
Fedor Vico. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Právoplatnosť nového vedenia združenia
Vico zároveň konštatuje, že je právoplatným predsedom združenia.
„Členská schôdza bola legálna. Pozvali sme na ňu všetkých členov, aj Sekerákových. Bolo to koncom roku 2021. Dali sme to zaregistrovať na ministerstvo vnútra. Chvíľu im to trvalo, museli sme preukázať, že sme pozvánky posielali doporučene, následne ministerstvo uznalo platnosť členskej schôdze,“ vraví.
Rezort vnútra jeho slová potvrdil: „V registri mimovládnych neziskových organizácií je ako štatutárny orgán občianskeho združenia s názvom Ruský klub – 1923 zapísaný Teodor Vico.“
Mimochodom, predchádzajúci predseda združenia Štefan Sekerák podal žalobu o platnosti členskej schôdze. Ako sme zistili, súd odložil prípad na neurčito a navrhol späťvzatie žaloby. Žalujúcej strane plynie lehota. Sekerák ml. sa k žalobe nechcel vyjadriť, kým nie je ukončené konanie.
Okresný súd v Prešove rieši ďalší spor súvisiaci s Ruským domom Čítajte Prihlásil sa ako nový správca
Zdalo by sa, že situácia je vyriešená. Združenie ako zriaďovateľ nadácie má nové platné vedenie, ktoré si vezme Ruský dom naspäť. Také jednoduché to však nie je. Ministerstvo vnútra totiž po smrti Štefana Sekeráka zapísalo ako nového správcu jeho syna.
„V registri mimovládnych neziskových organizácií je od 5. februára 2024 ako správca nadácie s názvom Nadácia Ruského klubu 1923 zapísaný Ing. Štefan Sekerák. Zo strany nadácie bol dňa 15. februára 2024 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doručený návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností spočívajúci v zmene údajov o štatutárnom orgáne nadácie a členovi správnej rady nadácie,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Na doplňujúcu otázku, kto požiadal o zmenu, keďže pôvodný správca zomrel, Neumann uviedol, že to bol priamo Sekerák mladší.
„Na členskej schôdzi Nadácie Ruského klubu 1923 som bol navrhnutý na predsedu a správnou radou nadácie schválený za predsedu v zmysle stanov,“ hovorí Štefan Sekerák mladší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
