Denník Korzár pre vás pripravil letný seriál o výletoch na hrady. Východné Slovensko ich totiž núka nespočetné množstvo a otvára sa tak možnosť spoznať alebo si opäť pripomenúť miesta, ktoré kedysi obývali panovníci. Postupne vás prevedieme viac či menej známymi miestami, niektoré sú vhodné ako rodinné výlety, iné skôr odporúčame len pre dospelých.
SEDLISKÁ. Nenáročná prechádzka lesom s deťmi a ocitnete sa pri zrúcanine hradu Čičva pri obci Sedliská vo Vranovskom okrese. Postavený bol v rokoch 1309 – 1316 ako strážna pevnosť na obchodnej ceste do Poľska.
Ak sa počas víkendu vyberiete napríklad na vodnú nádrž Domaša, jej južným smerom sú práve ruiny gotického hradu.
Dostanete sa k nemu z parkoviska, ktoré je situované pod hradnou skalou za Sedliskami, prípadne z autobusovej zastávky po zelenej značke. Z oboch smerov vám to bude trvať do 20 minút. Odporúčame skôr pevnú a stabilnú obuv, keďže na niektorých miestach pôjdete nespevneným chodníkom aj po kamenných a drevených schodoch.
(zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Hrobka-nehrobka
Pri výstupe nahor si môžete spraviť krátku prestávku pri rodinnej hrobke posledných majiteľov hradu - príslušníkov známych šľachtických rodov Barkóczy a Hadik-Barkóczy.
Hrobka vo východnom svahu hradného vrchu bola postavená v roku 1909 v neorománskom slohu s prvkami klasicizmu. Zaujímavosťou stavby je fakt, že je celá zhotovená z vysokokvalitného jednoliateho betónu, ktorý pravdepodobne dodala Benczúrova cementáreň zo Skrabského.
Aj keď ide o hrobku, nikdy v nej nikoho nepochovali. Poslední majitelia hradu Čičva a členovia šľachtických rodov sú pochovaní na miestnom cintoríne neďaleko hrobky. Na tomto mieste je lavička, kde si možno posedieť, za ňou je kríž, od ktorého sa núka prvý výhľad do doliny.
Hrobka je celá z vysokokvalitného jednoliateho betónu, (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Bezplatný vstup
Po krátkej prestávke pokračujeme v stúpaní cez malý lesík až k hradu. Pomaly sa vynára cez koruny stromov. Pevnosť má viacero častí, obzrieť si možno aj jeho podzemie. Z viacerých strán sa otvárajú nádherné výhľady na okolie. Dovidieť aj do Vranova nad Topľou.
Súčasťou hradobného systému je aj sedenie, pri hradbách možno dokonca opekať. Na viacerých miestach vidieť, že hrad podstupuje obnovu. Snaží sa o to Občianske združenie Pro futuro hradu Čičva v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Prešov a obcou, ktorá zrúcaninu spravuje.
Vstup na hrad je bezplatný. Zaujímavosti o hrade si môžete prečítať na viacerých informačných tabuliach. Pohyb po hradnom areáli je na vlastnú zodpovednosť.
Hrad pomaly obnovujú. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Na križovatke ciest
Čo vieme o hrade Čičva? Postavený je v nadmorskej výške 205 metrov nad morom. S historickými udalosťami a vlastníctvom hradu sa spájajú osudy najmä štyroch významných šľachtických rodov: Rozgonyi, Báthory, Drughet a Barkóczy.
Hrad postavili bratia Rozgonyiovci na území, ktoré ich otcovi Reynoldovi daroval uhorský kráľ Štefan V. Strážny hrad bol súčasťou pohraničného pevnostného systému Uhorského kráľovstva. Mal vojensko-strážnu funkciu v priesmyku nazývanom Poľská brána.
Dohliadal na dôležitú obchodnú cestu pri brode cez Ondavu, na križovatke ciest vedúcich z Vranova do Humenného a zo Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska. Keďže stál, a aj stojí, priamo nad rušnou dopravnou tepnou, odohrávali sa pred ním časté boje. Pod hrad patrilo i feudálne panstvo so 60 dedinami.
Hrad mal strategickú pozíciu pri dôležitej dopravnej križovatke. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Svadobný dar
Zvláštnosťou je, že hrad bol približne po polstoročí od jeho postavenia schátraný a ťažko obývateľný. Rozgonyovci sa tam zdržiavali len príležitostne a počas ďalších dvoch storočí pevnosť spravovali kasteláni.
Ďalšia rana osudu postihla hrad v roku 1527, keď ho dobyl a podpálil Ján Zápoľský. Pri požiari zhorela knižnica a archív Zemplínskej stolice. Báthoryovci hrad neskôr opravili a zrenovovali.
Ako svadobný dar ho v roku 1575 do manželstva priniesla zrejme najznámejšia postava z tohto rodu - Alžbeta Báthoryová - neskôr známa ako „krvavá Čachtická pani”.
V tomto roku prisahala vtedy len 15-ročná Alžbeta vo Vranove vernosť šľachticovi a budúcemu manželovi Františkovi Nádasdymu. Na Čičve sa však manželia zdržiavali skôr príležitostne.
Hrad obývali jeho majitelia len príležitostne. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Úradný príkaz na zbúranie
Hrad dosiahol najväčší spoločenský význam za Drughetovcov. Čičva sa v ďalších storočiach opakovane stala sídlom povstalcov, napríklad počas prvého protihabsburského povstania v roku 1683, opäť počas Rákoczyho povstania v roku 1704. O sedem rokov neskôr dal veliteľ cisárskeho vojska Čičvu úradne zbúrať, aby sa viac nestala centrom povstalcov.
Pevnosť mala v čase jej plnej životaschopnosti ešte jednu zaujímavú úlohu. Uložili do nej „Čičviansku knihu lží a luhárov”. Spolu s menami klamárov sa do nej zapisovali najnehoráznejšie klamstvá a nepravdy. Podľa tejto knihy vznikol aj známy slovenský zvrat (fráza): „Aj toto by sa malo zapísať do Čičavskej knihy”.
(zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
