PREŠOV. Dráha Formuly 1 medzi Košicami a Prešovom. Parky na prešovskej Hlavnej ulici znížené o celé poschodie a prepojené. Urýchľovač častíc. Vodná nádrž medzi oboma krajskými mestami. Objekt Nových Solivarov ako kultúrne centrum. Zelený bulvár na hlavnom ťahu na Levočskej ulici v Prešove. Nové cyklistické prepojenia.
Písal sa rok 2012 a aj takéto projekty sa objavili v rámci konceptu medzimestských zásahov. Od finančne nákladných bizarností až po realistické niekoľkostoeurové drobnosti, ktoré mohli zlepšiť život v Prešove, Košiciach či „medzimestí“.

Prehliadka nápadov
V roku 2013 boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK) a v prešovskej Caraffke otvorili výstavu spomínaných zásahov, ktorá ponúkla netradičné pohľady na mesto.
Svoj projekt mohol dodať hocikto, väčšinou sa na to podujali renomovaní architekti. Išlo iba o výstavu nápadov, v skutočnosti sa nerealizovali. Aspoň nie v navrhovanej podobe.
Zároveň sa však identifikovali miesta, ktoré si zaslúžia pozornosť a mnoho z nich sa za tých vyše desať rokov skutočne zmenilo. Hoci možno inak, než to navrhovali autori zásahov.

Začal s tým Vallo
Koncept mestských zásahov pôvodne vznikol v Bratislave, stáli za ním architekti Matúš Vallo, dnešný primátor hlavného mesta, a Oliver Sadovský. Neskôr sa rozšíril do Brna, Prahy, Košíc a ďalších miest. Ku Košičanom sa vtedy, v rámci spolupráce na EHMK, pripojili Prešovčania.
„V rámci konceptu mestských zásahov bol ten náš jedinečný, pretože bol upriamený na dve mestá a medzimestie. Ani neviem, ako to vyplynulo, že sme sa spojili. Vyšla aj spoločná publikácia,“ hovorí Ladislav Šandor, jeden z dvojice organizátorov tejto akcie, ktorú vtedy nazvali medziMestské zásahy - Vranoňovo. Podľa košických „vraňarov“ a prešovských „koňarov“.
Šandor sa profesijne venuje inžinieringu, jeho „parťákom" zo spomínaného projektu bol architekt Rudolf Kozlai.
„V Bratislave sa vtedy dosť angažovali, mestské zásahy boli výsledkom ich aktivizmu. Videli, že mesto sa dlhodobo nehýbe, a tak prišli s nápadom predstaviť jednotlivé riešenia, ako sa dá vylepšiť verejný priestor. My sme sa pripojili ku Košiciam, tie to už robili. Bavili sme sa o tom, že obe mestá sú blízko, skúsme to spojiť. Volal som s Vallom, že by sme chceli urobiť dve mestá. On po počiatočnom zaváhaní povedal, že prečo nie, vyskúšajte si to,“ spomína na tú dobu Kozlai.

Chceli zmeniť tvár mesta
Šandor a Kozlai počas toho založili neziskovú organizáciu Urbanika. Funguje dodnes, na jej čele stojí architekt Matej Ochotnický.
Urbanika po výstave medziMestské zásahy obnovila zapadnutý priestor Mestská oáza, pod lávkou na Levočskej. Aj s malým, ale efektívnym zásahom.
„Nažlto sme natreli chodník, ktorý tam chýbal. Usmerňoval chodcov a dával signál vodičom, že treba spomaliť, lebo je tam niečo neobvyklé,“ spomína Kozlai.
„MedziMestské zásahy boli určujúce pre gén Urbaniky, ktorý sa pretavil do konceptu zeleného okruhu. Bez nich by to nebolo. Som rád, že sme pri tom stáli, hoci z dnešného pohľadu to bolo šialenstvo. Našou snahou bolo, aby tvár mesta vyzerala inak, aby sa zmenil spôsob myslenia. Chuť, ktorú sme virtuálne a výmyselnícky dali do medziMestských zásahov, sa pretransformovala napríklad do projektu Mestskej oázy,“ hovorí.
Je rád, že sa niečo z tých nápadov uchytilo, aj keď si myslí, že sa veľa vecí rieši parciálne a bez odstupu.
„Minimálne to však určilo miesta, ktoré boli kritické, ale mali potenciál byť rozvinuté inak. Veľa miest sme dobre trafili,“ zdôrazňuje Kozlai.
V tom čase prišiel s projektom cyklistického spojenia centra mesta s Kalváriou. To sa dnes tvorí, aj keď v oklieštenej podobe.

Levočská bez stromov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári