PREŠOV. Park Prešovčania dlhodobo len obchádzali, bol neprístupným miestom, roky bol zatvorený a spustnutý. Mesto prišlo s plánom jeho postupnej obnovy.
Prezývajú ho aj Staromestským parkom, situovaný je na Masarykovej ulici. Nachádza sa vedľa sídla pravoslávnej fakulty (niekdajšieho pionierskeho domu) pri zastávke Čierny most.
Park založili ešte v 30. rokoch 19. storočia. Prešovčania ho poznajú aj ako detský park, za socializmu zas ako pioniersky park, prischla mu tiež hanlivá prezývka „buzipark“.
Mesto sa o jeho nadobudnutie pokúšalo dlhé roky, no až nedávno ho odkúpilo za vyše 1,5 milióna eur. Plocha s rozlohou 8900 metrov štvorcových sa dostala do mestského majetku po viac ako dvadsiatich rokoch.
Financie teraz získala predajom jej nadbytočného majetku na Levočskej ulici.
V detskom parku mali vyrásť byty a obchodný dom. Prešov ho kupuje za 1,5 milióna eur Čítajte Ekologicky udržateľný a pre širokú verejnosť
Mesto vidí v lokalite „potenciál premeny spustnutej oblasti na ekologicky udržateľný park slúžiaci širokej verejnosti na oddych a rekreáciu“.
Vyzvalo preto Prešovčanov, aby sa zapojili do verejnej ankety, v ktorej mali vyjadriť svoj názor, čo by si tam želali. A ako by mal podľa ich predstavy vyzerať ideálny park.
Súčasťou dotazníka bolo 11 otázok - osem z nich skúmalo priamo požadované kvality a atribúty parku, jedna otázka skúmala identitu parku a dve otázky sa venovali demografickým údajom obyvateľov. Mestu prišlo späť 4554 vyplnených dotazníkov.
Čo obsahoval prieskum? Aký druh parku alebo zeleného parku je pre ľudí najbližší, ako často na toto miesto chodia, ako sa k parku prepravujú. Prešovčania mali zodpovedať aj na otázku, či by privítali zveľadenú prírodu ako chodníky a kvetinové záhony, vyslovene prírodný, tichý, relaxačný alebo športový priestor.
Mali sa tiež vyjadriť k tomu, aké služby by mala lokalita ponúkať, ako napríklad lavičky, ihriská, kaviareň, priestor na grilovanie či šport a verejné toalety. Jednou z otázok tiež bolo, akou formou má byť zabezpečený budúci park (kamery, oplotenie, správca, otváracie hodiny).
Výsledky prieskumu mesto odprezentuje 12. augusta na verejnom stretnutí s obyvateľmi.
Zeleň a ticho
Z doterajších odoziev vyplýva, že ľudia chcú miesto, ktorý bude „dýchať prírodou“ - niečo v štýle Kolmanovej záhrady. Slovami hlavného architekta Patrika Pandu: „veľa zelene a ticho“.
Kolmanova záhrada sa nachádza v západnej časti Prešova, v časti Pod Kalváriou. Spolu s priľahlou záhradnou časťou Ekocentra tvorí chránený areál s názvom Holá hora.
Radnica chce park zatraktívniť, no výraznejšie zásahy do pôvodného rastlinstva neplánuje.
Zelený priestor čakajú hlavne estetické úpravy. Odstránia nebezpečné invazívne druhy rastlín či stromy, pri ktorých by mohlo hroziť spadnutie. Okrem toho zastrihajú niektoré rastliny, ktoré by znemožňovali pohodlný presun po parku.
Poslednou zmenou bude dosadenie nových druhov rastlín, ktoré by mali park obohatiť a doladiť jeho celkový vzhľad.
Prešov sa pripravil o milión z eurofondov na obnovu parku, ktorý je pamiatkou Čítajte Možno aj zmena mena
Na revitalizáciu parku chce mesto získať externé peniaze. Ak by sa to nepodarilo, primátor František Oľha (Demokrati) vraví, že sú pripravení použiť aj financie z mestskej kasy.
„V tomto variante je plán do troch rokov vytvoriť krásny mestský park slúžiaci Prešovčanom v blízkosti centra, ktoré sa čím ďalej, tým viac stáva lukratívnejšie na bývanie. K tomu potrebujeme kvalitný verejný priestor a kvalitnú zeleň. Ak sa nám podarí nájsť finančné prostriedky mimo rozpočtu, napríklad zo zdrojov Európskej únie, park dokážeme zrevitalizovať určite aj skôr.“
Uvažuje sa aj o oficiálnom premenovaní parku na jeho historický názov Staromestský park, ktorý sa na tomto území v minulosti nachádzal.
V prípade, že máte záujem tento park navštíviť, môžete tak urobiť počas otváracích dní, ktoré predbežne majú byť posledný septembrový víkend, alebo aj počas zimy v decembri.
Konanie o výrube drevín v parku na Masarykovej ulici v Prešove prerušili Čítajte Dlhá história
Plány, ako naložiť s touto atraktívnou lokalitou, sa v minulosti menili. Pozemky v parku pôvodne získala v rámci reštitúcií pravoslávna cirkev, ktorá ich predala do súkromných rúk.
Majitelia žili dlhodobo v zahraničí. Mesto malo problém doručiť im pokuty za nekosenie svojich pozemkov. Neskôr ich predali, ale nie mestu.
Ponuku na kúpu pozemku za vtedajších osemsto slovenských korún za meter štvorcový mestské zastupiteľstvo neschválilo.
Bolo to v čase prvého volebného obdobia Pavla Hagyariho (2006 - 2010), pričom pokusy o získanie nehnuteľnosti do majetku mesta tu boli aj skôr. Park neskôr niekoľkokrát zmenil majiteľov, vždy išlo o súkromného vlastníka
V roku 2016, už za éry Andrey Turčanovej (KDH), sa hovorilo, že v niekdajšom detskom parku má vyrásť nové obchodné centrum. Majiteľ pozemku Zdenko Grejták to vtedy pre Korzár dementoval.
Prešov sa púšťa do megalomanského projektu parku za milióny Čítajte Viaceré premeny
Revitalizácia parku na Masarykovej ulici je jedným z ďalších krokov samosprávy, ako oživiť a zlepšiť verejné priestranstvá.
V minulosti prešli zmenami vnútrobloky a parky Alexandra Dubčeka a Panská záhrada. Mesto ich obnovilo z europeňazí.
V prípade Panskej záhrady v Nižnej Šebastovej bola cena projektu vyše 887-tisíc eur, projekt revitalizácie Parku Alexandra Dubčeka na Sídlisku III vyšiel na približne 780-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
