Dlhé roky bol tvárou regionálnej Bardejovskej televízie. Skončil v nej presne po deviatich rokoch. Ako televízny redaktor pripravil PETER REVIĽÁK (35) stovky reportáží. Na festivale Agrofilm získal cenu vtedajšej RTVS za dokument Naša májová bryndza a na LOToS-e ocenili dokument Spravodliví medzi národmi.
S koncepciou ozdravenia televízie sa neúspešne zúčastnil výberového konania na post konateľa Bardejovskej televíznej spoločnosti, s. r. o., ktorej stopercentným vlastníkom je mesto Bardejov.
V rozhovore pre Korzár hovorí o pomeroch v televízii, v Bardejove i o tom, prečo má pocit, že televízie zhora nadol zasahuje normalizácia.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo skončil v Bardejovskej televízii,
- či sa prejavovali tlaky mesta na vysielanie,
- ktorú reportáž odmietol robiť,
- v čom vidí paralelu s Kežmarkom,
- či sa chystá opustiť rodné mesto,
- aká je kvalita regionálnych televízií,
- kde vidí normalizáciu v televíziách na Slovensku,
- prečo bol personou non grata.
Odkedy ste boli v Bardejovskej televízii? Ako ste začínali?
Nastúpil som na voľné pracovné miesto po Mirke Harňákovej, ktorá odišla z redaktorskej pracovnej pozície. Začínal som tak, že po skončení vysokej školy som išiel na úrad práce a do televízie som prišiel štandardne cez projekt absolventskej praxe.
Potom som dostal zmluvu na dobu určitú a neskôr na neurčitú. Ako interný redaktor som tam pracoval presne deväť rokov, nula dní a nula hodín. Nastúpil som 1. augusta 2015 a skončil som tohto roku 31. júla.
Prečo ste skončili?
Bolo to vzájomné. Súčasná konateľka Jarmila Mančáková nepočítala so mnou a ja som nepočítal s tým, že budem pracovať pod jej vedením. Takže sme sa dohodli.
Odišli ste teda dohodou. Za akých podmienok?
Dohodou za štandardných podmienok v zmysle zákona. Trojmesačné odstupné a nič navyše.
Pellegriniho podporovateľ prijal na radnici ruského veľvyslanca. Zlý signál, vraví politológ Čítajte Súvisel váš odchod s poslednými udalosťami v Bardejove? Bolo to zhruba v období, keď na radnici prijali ruského veľvyslanca?
Nemalo to priamu súvislosť, odišiel som krátko predtým. No všetko, čo sa dovtedy dialo na radnici, nasvedčovalo tomu, že tá spolupráca už nemohla ďalej prebiehať. Z môjho pohľadu to už vrelo pod pokrievkou, bolo tam viac vecí, ktoré mi prekážali. Hlavne čo sa týka komunikácie mesta so zamestnancami spoločnosti.
Akoby nebol záujem komplexne riešiť problémy, nikto si s nami nesadol za jeden stôl, aby sa situácia riešila. Všetko sa robilo v uzavretej miestnosti. My sme nevedeli, či budú mzdy valorizované, bolo dlhé obdobie, keď sa nevedelo, kto bude konateľom, trvalo to rok, od odchodu predošlého konateľa Ľubomíra Baláža. Pošramotili sa aj vzťahy vo vnútri televízie.
V čom konkrétne boli tie problémy?
Ide o to, že človek bol vo víre dezinformácií. Mesto sľubovalo, že situáciu po odchode konateľa vyrieši, dá sa to do poriadku a „telka" sa transformuje. No tie kroky, ktoré sa od výberového konania diali, skôr ukazovali na to, že situácia sa bude len zhoršovať.
Za deväť rokov som v našom kolektíve identifikoval problémy, myslím, že racionálne, ktoré „telku" trápili zvnútra, no zároveň tu boli tlaky navonok zo strany mesta. Koncepcia, ako fungovať pri skrátenom rozpočte, chýbala. Hlavnú úlohu hrala lojalita.
Poslanci kritizovali prijatie Bratčikova na radnici. Ruský veľvyslanec už nie je vítaný Čítajte Za tých deväť rokov, čo ste boli redaktorom, stál celý čas na čele mesta terajší primátor Boris Hanuščak (Hlas), nezmenilo sa nič. Pociťovali ste za tie roky nejaké tlaky?
Vždy to bolo len nepriame, nikdy nie priamo. Primátor vždy hovoril, že nám necháva voľnú ruku a nezasahuje do obsahu. Keď išiel niekto robiť reportáž a udiali sa veci na pôde mesta, tak tam boli také odporúčania, že s tým a s tým treba spraviť rozhovor a tí ľudia už mali pripravené repliky, čo povedať. V konečnom dôsledku sa očakávalo, že to bude zostrihané tak, aby to sedelo.
Vždy som sa tomu snažil vyhýbať, snažil som sa tú tému spracovať čo najobjektívnejšie. Všetko sa to nieslo v takom tom opare priateľského prijatia, že Peťko, toto urob tak, toto tak, všetko je také milé a v pozadí sa dejú veci. No nikto to nepovedal explicitne, priamy tlak nebol.
Boli reportáže, do ktorých sa vám vôbec nechcelo ísť, ale na pokyn mesta ste išli?
Posledný výstup, keď som si povedal že dosť, bol po telefonáte ešte bývalého konateľa, že treba urobiť reportáž o medveďovi v Bardejove. Mal som s ním slovnú výmenu, lebo vyjadriť k tomu sa malo len mesto, bol tam aj časový tlak. Nepovažoval som za profesionálne postaviť pred kameru iba zástupcu mesta, aby hovoril o tom, že medveď je na Čergove, veď to všetci vieme, ale chcel som k tomu aj nejakého ochranára či odborníka. Mne to prišlo trápne. Napokon reportáž urobila kolegyňa.
V televízii ste zažili aj rôzne krízy, niektoré boli aj medializované.
Problém je v tom, že vedenie za posledné roky nikdy nebolo profesionálne. Nebol tam človek, ktorý rozumie tomu, ako má vyzerať spravodajský obsah. Štefan Hij tomu rozumel, tá televízia mala svoju kvalitu, po jeho odchode to začalo upadať. A tým ťažšie bolo čeliť tlaku mesta.
Ktoré obdobie za tých deväť rokov bolo najťažšie?
Myslím, že práve to, keď odišiel Štefan Hij a prišiel Ľubomír Baláž. Panovala skepsa, naberali sa zamestnanci nad rozpočet televízie, roky sa nevalorizovali mzdy, tam bol zárodok prvých problémov.
(zdroj: transparex.sk)Vy redaktori ste predsa boli za to, aby Štefan Hij odišiel. Boli tam ekonomické dôvody.
Áno. Iniciovala to ekonómka, ktorá označila ten stav za neudržateľný a všetci zamestnanci sme s ňou súhlasili. V tom mediálnom virvare sme boli najviac na očiach my s Martou Mochnackou.
Predchádzala tomu určitá skepsa u zamestnancov, boli sme platovo poddimenzovaní a tlaky na výkony boli obrovské. Myslím, že sme ako regionálna televízia generovali slušný obsah. Dvakrát týždenne správy, publicistiku, dokumenty. Paradoxne, s príchodom nového konateľa sa to začalo znižovať a to sme boli vo väčšom počte pracovníkov.
Šéf bardejovskej televízie čelí podozreniam, že používal jej peniaze na súkromné účely Čítajte Nie je vám ľúto, že odchádzate?
Ľúto mi je to, že televízia má 30. výročie a dopadlo to, ako to dopadlo. Sú tam schopní ľudia, na ktorých mi záleží a tí sú momentálne v neistote, čo s nimi bude.
Čo bude ďalej s vami?
Momentálne som otvorený všetkým možnostiam. Hádam sa niečo nájde.
Chcete zostať v médiách?
To neviem povedať. Určite by som chcel ostať v kultúre. No čo konkrétne, to ukáže čas. Momentálne sa po tých deviatich rokoch aj trochu teším na tú pauzu.
Ako vidíte budúcnosť Bardejovskej televízie?
V kontexte udalostí, čo sa udiali v Kežmarku, o ktorých písal Korzár, to vidím veľmi podobne. Súčasná vízia je skôr o udržaní stavu z predošlých rokov a mám pocit, že mesto nie je prístupné k odvážnejším riešeniam.
Televízia po tlakoch mesta končí, radnica chce vlastnú. Poslanci vravia o ovládnutí médií Čítajte V Kežmarku chce mesto založiť vlastnú televíziu a vôbec nepočíta s terajším vysielateľom.
Podľa mňa je to nakročené smerom k tomu, aby televízie prešli normalizáciou. Deje sa to na celom Slovensku. Od Slovenskej televízie až po tie regionálne televízie. Neviem, či aj iné „regionálky" týmto trpia, ale každopádne k tomu smerujeme.
V čom vidíte paralelu s Kežmarkom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
