Hlavný kontrolór Prešova ALEXANDER ERNST bol medzi finalistami ocenenia Úradnícky čin roka, ktoré udeľuje Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Dôvodom nominácie bolo jeho stanovisko k zámene akcií mesta vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s., za jej dlhopisy.
Vodárne tvrdia, že ide o unikátny program a o emisiu dlhopisov za rok požiadalo až 360 miest a obcí, ktoré spolu vlastnia vyše 62 percent akcií VVS, a ročne má dlhopisový program samosprávam priniesť dokopy vyše 30 miliónov eur.
Na portáli Prešov:Dnes vyšiel článok, ktorý označil Ernstov počin za „prešľap roka". Vydavateľom portálu je spoločnosť, za zrodom ktorej stál člen predstavenstva VVS a strojca dlhopisového programu Daniel Kratky.
S hlavným kontrolórom mesta Prešov sa Korzár rozprával o tom, prečo si myslí, že by si samospráva mala ponechať akcie a nevymeniť ich za dlhopisy, aké riziká v tom vidí a čo hovorí o spochybnení nominácie na Úradnícky čin roka.

Boli ste nominovaný na Úradnícky čin roka. Za aký čin, čo bolo jeho predmetom?
Išlo o iniciatívne a mimoriadne vypracovanie stanoviska k zámeru prevodu akcií mesta Prešov, ktoré vlastní mesto v obchodnej spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Akcie sa mali vymeniť za dlhopisy. K tomu som dal stanovisko a všimli si to zamestnanci na úrade. Potom to už žilo vlastným životom.
Nominácia bola odoslaná na Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, kam prišlo asi štyridsať návrhov zo Slovenska, a môj počin odborná porota vyhodnotila ako jeden z troch najlepších.

Aké je teda vaše stanovisko? Je odpredaj akcií vodárenskej spoločnosti spojený s výmenou za dlhopisy pre mesto nevýhodný?
Áno, to som konštatoval na základe viacerých mne vtedy známych faktov. Zo zákona o obecnom zriadení majetok mesta sa má zveľaďovať, zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote v zásade nezmenšený zachovať.
To je zásadná vec. Rešpektovať to musia orgány obce, máme zásady hospodárenia s majetkom mesta, je tu zákon o majetku obcí a miest. To všetko svedčí o tom, že by sme sa mali starať o majetok, ktorý vlastníme. Majetkom mesta sú aj akcie spoločnosti VVS. Mesto Prešov vlastní 8,04 percenta akcií.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré som sa snažil rozobrať, tak po prvé, ak by sme vymenili akcie za dlhopisy, výrazne by sme znížili hodnotu majetku mesta. Menovitá hodnota akcie je 33 eur a akcia na výkup pre súčasných akcionárov bola súčasným predstavenstvom spoločnosti stanovená na 13,28 eura. Teda prišli by sme skoro o 20 eur na každej akcii.

V článku sa tiež dočítate:
- Ako sa Ernst dostal medzi finalistov Úradníckeho činu roka,
- kto ho na ocenenie nominoval,
- prečo považuje výmenu akcií za dlhopisy za nevýhodnú,
- na aký výnos má samospráva nárok,
- či by sa mesto dostalo po rokoch k svojim akciám,
- čo si všimol v stanovách,
- prečo čakal odborné ekonomické stanovisko,
- čo hovorí na to, že vraj spravil prešľap roka,
- ako hodnotí kroky vedenia radnice,
- čo tvrdí o dlhopisovom fonde vodárenská spoločnosť.
Mesto by však malo mať výnos z dlhopisov. Aká je tá ponuka?
Mesto by v rámci toho dlhopisového programu malo mať každoročne úrok z dlhopisov.
Mesto si kúpi dlhopis, ktorý by po dvadsiatich rokoch malo spätne vymeniť za akcie. Ponúkaný je šesťpercentný úrok z hodnoty nakúpených dlhopisov. Tu však treba povedať, že toto sú nezabezpečené dlhopisy, ničím negarantované a nekryté.
Je to len papier, o ktorom niekto vyhlási, že dostanete šesť percent z jeho hodnoty, ale žiadna garancia tam neexistuje. Nehovoriac o kreditnom riziku, že emitent nesplatí celú alebo časť hodnoty dlhopisu. Dnes sa slovenské štátne dlhopisy obchodujú s výnosom okolo 4,2 percenta. Vodárne ponúkajú 6 percent.

Čo je potom cieľom tejto iniciatívy novovzniknutého Klubu akcionárov VVS? Získať čo najviac akcií v spoločnosti?
Ak sa vlastníci zbavia svojich akcionárskych práv, tak logicky áno, zruší sa ich možnosť akokoľvek o spoločnosti rozhodovať. Mesto Prešov vlastní viac ako 5 percent akcií a teda má väčšie práva uplatnenia si rozhodovacích práv ako drobní akcionári.
Vlastník dlhopisu nemá žiadne právo zúčastňovať sa na rozhodovaní pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a nemá napríklad ani právo na informácie. Takto by sme sa okrem majetkovej zbavili aj kontrolnej pozície na to, čo sa vo vodárenskej spoločnosti deje.
V súčasnosti je mesto Prešov spoluvlastníkom VVS, malo by dostávať dividendy. To sa však nedeje. Či áno? Vodárenská spoločnosť je neustále v strate.
Z dostupných informácií z FinStatu je jasné, že za posledných päť rokov je Východoslovenská vodárenská spoločnosť v kumulovanej strate viac ako 5,2 milióna eur. To znamená, že nevypláca svojim akcionárom žiadne dividendy. Preto je namieste sa pýtať, ako chcú zabezpečiť vyplácanie úrokov z dlhopisov.
Výnos z dlhopisov sa navyše zdaňuje, takže príjem mesta z výnosu by bol ponížený o 19 percent. Ale čo je podstatné, samotná Východoslovenská vodárenská spoločnosť vo svojom prospekte, v ktorom láka na túto vec, hovorí, že na prípadné pohľadávky majiteľov dlhopisov sa nevzťahuje žiadne zákonné ručenie. Ani schéma ochrany, ani iné poistenie, napríklad garančný fond ochrany investícií.
Čiže, čo sami hovoria, každá investícia nesie konkrétnu mieru rizika a bezriziková investícia v princípe ani nemôže existovať. To znamená, že hovoria o tom, že my sme vás upozorňovali, že možno nastanú problémy a nebude, napríklad, žiaden výnos.
Pre samosprávy môže byť lákavé, že kým dnes majú akcie, ale nemajú z nich reálne peniaze na účtoch, tak pri predaji a výmene za dlhopisy niečo dostanú.
Je veľa malých obcí, ktoré majú menej ako pol percenta akcie a pre ne to nie je žiaden prínos, nedostávajú nič, nepodieľajú sa na vedení spoločnosti. Nie sú to veľké mestá, ktorých primátori sú v orgánoch spoločnosti. Oni sa za vidinu pár sto eur svojho podielu zbavia a budú čakať, či im príde alebo nepríde nejaký výnos.

Pre veľké mesto to nie je lákavé, že si finančne polepší?
Opakujem, že žiadna garancia na výplatu šiestich percent z dlhopisov neexistuje, čo priznáva aj VVS. Je tu však aj otázka, že doteraz som nevidel emisné podmienky dlhopisov určené v zmysle zákona 530/1990 Zb. o dlhopisoch.
Tie emisné podmienky tvoria súhrn pravidiel a povinností nielen emitenta, ale aj majiteľa dlhopisu. Moje stanovisko pre orgány mesta, s ktorým vodárne nejakým spôsobom narábajú, bolo dopracované na začiatku tohto roka. Odvtedy čakám na nejaký ich odborný názor, v ktorom sa vysporiadajú s tam nastolenými otázkami.
Princípom dlhopisového programu je, že mestá a obce si po istom čase môžu akcie odkúpiť späť za pôvodnú sumu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári