S príchodom nového školského roka prvýkrát do školských lavíc zasadnú aj prváci, ktorí sa budú učiť čítať a písať. Nácvik správneho čítania a písania je však úzko spojený aj s rečovými schopnosťami dieťaťa.
„Nás je málo, detí veľa,“ hovorí klinická logopedička OTÍLIA GÁBOROVÁ, ktorá pre Korzár porozprávala o tom, prečo je dôležité korigovať každú odchýlku v reči dieťaťa a kde sa tieto zlozvyky berú.
„Pri nesprávnej výslovnosti dieťaťa je potrebné, aby rodičia navštívili logopedickú ambulanciu ešte v predškolskom veku. Najlepšie okolo 4. - 5. roku. Kým dieťa nastúpi do školy, môže sa jeho výslovnosť výrazne zlepšiť a úplne odstrániť nesprávna artikulácia hlások s pomocou klinického logopéda. Najdôležitejšie je, aby rodič pracoval doma s dieťaťom podľa jeho pokynov. Pretože posun v čistote reči dieťaťa môže byť naozaj veľmi veľký. Správna výslovnosť všetkých hlások je totiž dôležitým predpokladom pre čítanie a písanie v škole. Z toho dôvodu je dobré, keď sa to zvládne ešte pred prvým ročníkom,“ hovorí o tréningu nácviku správnej výslovnosti.
„Keď dieťa začne chodiť do školy, pribudnú mu povinnosti, často aj rôzne krúžky a je oveľa náročnejšie skĺbiť s tým logopedické cvičenia, ktoré mu odporúča klinický logopéd na nácvik v domácom prostredí.“
Klinická logopedička Otília Gáborová. (zdroj: Archív O. G. )V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa deti dostávajú k logopédovi neskoro,
- dokedy je v poriadku nesprávna výslovnosť,
- či sa aj dospelý vie naučiť vyslovovať písmeno „r“,
- ako dlho sa má vedieť sústrediť prvák a pri čom,
- dokedy by deti nemali sledovať žiadne obrazovky.
Má väčšina detí nastupujúcich do prvého ročníka základnej školy už celkom čisté rozprávanie, alebo k vám učitelia či rodičia posielajú prvákov aj v priebehu školského roka?
Viac ako 50 percent detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka, nemá správnu výslovnosť. Počas covidového obdobia ich bolo ešte viac. Prvákov k nám posielajú učitelia veľakrát až po niekoľkých mesiacoch od začiatku školského roka, keď žiakov viac spoznajú.
Avšak už v predškolskom veku posielajú pediatri alebo učitelia z materských škôl deti, ktoré majú oneskorený vývin reči alebo u ktorých si všimli nesprávnu výslovnosť.
Niektorí rodičia sa však spoliehajú na to, že reč dieťaťa sa vekom sama upraví a nenavštívia klinického logopéda. Keď už má dieťa zafixovanú nesprávnu výslovnosť hlások, len málokedy ju vie samo napraviť, pretože si to neuvedomuje.
Neposielajú učitelia deti na logopédiu ešte v poslednom škôlkarskom ročníku, aby sa problém podchytil pred nástupom do školy?
Posielajú, ale je na slobodnej voľbe rodiča, či príde. Alebo či dostane včas termín, pretože logopédi v Košickom aj Prešovskom kraji sú plne vyťažení. Nás je málo a detí veľa. Mnohí rodičia navyše ani nepočujú, že ich dieťa zle rozpráva.
Pretože sú na jeho reč zvyknutí a dobre mu rozumejú.
Áno. Veľakrát prídu s tým, že dieťa nevie povedať hlásku „r“, pričom dieťa nevie správne vysloviť ani iné hlásky, napríklad „l“ alebo sykavky. A rodič ani nerozlišuje, že to nie je správna výslovnosť.
Čo by mal vedieť prvák pri nástupe do školy z hľadiska správnej reči?
Čo sa týka artikulácie, už by mal mať čistú výslovnosť všetkých hlások. Mal by vedieť prerozprávať krátky príbeh a opísať obrázok v rozvitých vetách a jednoduchých súvetiach, nie jedno- alebo dvojslovne. Mal by hovoriť gramaticky správne.
Deti z prostredia, kde sa hovorí nárečím, majú niekedy problém so správnym skloňovaním a používaním predložiek vo vetách. Deti, ktoré majú narušený vývin reči, môžu mať problémy s gramatickou stránkou reči, to znamená s rozlišovaním mužského a ženského rodu alebo s používaním predložiek vo vetách, s porozumením predložkových väzieb, ale aj s artikuláciou viacslabičných slov a jednotlivých hlások.
Budúci prvák by mal porozumieť aj dvojstupňovej úlohe – čiže dva za sebou idúce príkazy. Napríklad najprv urobiť jednu úlohu a potom hneď ďalšiu. Vyžaduje si to dobrú sluchovo-rečovú pamäť na zapamätanie si úloh. S tým súvisí aj zapamätanie si jednoduchej básničky, čo by tiež mal zvládnuť.
Psychologička radí, ako pomôcť prváčikovi. Nebojte sa konzultovať domáce úlohy s učiteľkami Čítajte A z hľadiska fonológie?
Dieťa by malo vedieť rozdeliť slovo na slabiky, vyčleniť prvú a poslednú hlásku slova. Ja sa často stretávam v praxi s tým, že deti nevedia určiť prvú hlásku slova, hoci už majú ísť v septembri do školy. Aj keď by sa to malo učiť v škôlke v prípravke.
Je pravda, že reč ovplyvňuje fonologické uvedomovanie. Deti, ktoré majú problém s rečou, si často neuvedomujú, ktorá hláska je na začiatku slova, povedali by sme, že ju „nepočujú“. Je potrebné ich to naučiť.
Ale pritom sú dobre počujúci?
Áno, nesúvisí to so sluchom ako takým, ale s rozlišovaním hlások pomocou sluchu, čo je základ pre osvojovanie si čítania a písania. Dieťa by malo vedieť rozlíšiť aj dlhú a krátku slabiku, aby vedelo, kde napísať dĺžeň.
Prváci alebo druháci, ktorí ešte nemajú čistú výslovnosť, vlastne môžu a nemusia chodiť k logopédovi, a pritom chodia klasicky do školy.
Áno, je to voľba rodiča. Ale pre dobro dieťaťa je potrebné, aby prišli ku klinickému logopédovi, ktorý mu môže pomôcť. Pretože reč dieťaťa sa s jeho pomocou môže úplne napraviť a zostáva na celý život. No je to o tom, že aj rodič musí doma pracovať s dieťaťom. Je to náročnejšie, keď už dieťa navštevuje základnú školu a má nejaké povinnosti a krúžky, preto je lepšie zvládnuť to ešte pred prvým ročníkom.
S akými problémami najčastejšie prichádzajú rodičia prvákov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
